Najväčšie problémy školstva? Nešťastné deti, málo peňazí aj zlé výsledky

Školstvo je podľa iniciátorov kampane A dosť! v alarmujúcom stave. Žiadajú politikov, aby ešte pred voľbami povedali, ako chcú školstvo zlepšiť. Mali by tiež podľa kampane dať viac peňazí do školstva. Za kampaňou stoja aktivisti, ľudia z mimovládnych organizácií či učitelia, ktorí zhromaždili deväť alarmujúcich faktorov o našom školstve.

1. V kvalite vedomostí detí patríme k najhorším v Európskej únii a sme na chvoste vyspelých štátov

Naši žiaci majú problém vo všetkých kategóriách, ktoré u 15-ročných detí testuje OECD v rámci PISA. Pozerá sa na čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Výrazne to vidieť na čitateľskej gramotnosti, ktorá zisťuje, či vedia deti čítať s porozumením textu. V tejto kategórii dostali žiaci na Slovensku 463 bodov a sú pod priemerom OECD (501 bodov). Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil, až 28,2 percenta žiakov sa svojím výkonom zaradilo do takzvanej rizikovej skupiny. Nemajú ani najzákladnejšie čitateľské zručnosti potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.

Slovensko sa testovania zúčastňuje od roku 2003 a teraz boli  prvýkrát výsledky vo všetkých kategóriách významne horšie, ako je priemer krajín OECD. Z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, na 23. – 29. mieste v matematike a na 28. – 31. mieste v prírodných vedách. Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

2. Deti sú v školách nešťastné 

Keď sa v roku 2012 pýtali v prieskume OECD, či deti rady chodia do školy, tak sa naše školy v obľúbenosti umiestnili na predposlednom 25. mieste Únie a na treťom mieste od konca zo všetkých 64 sledovaných krajín.

Vo veľkom prieskume sa žiakov pýtali, či súhlasia alebo nesúhlasia s výrokom, že sa v škole cítia šťastní. Výsledky z tohto prieskumu spojili s výsledkami medzinárodného porovnávania a zostavili rebríček krajín s najlepšími výsledkami a najšťastnejšími deťmi a najhoršími výsledkami a najmenej šťastnými deťmi. Slovensko sa dostalo do druhého rebríčka. Skončilo tak na piatom mieste v hodnotení najnešťastnejších detí v najhorších systémoch. Horšie sú na tom len v Katare, Argentíne, na Cypre a v Grécku.

3. Dávame málo peňazí

Slovensko dáva z rozpočtu menej ako päť percent svojho HDP. To je v porovnaní s vyspelými krajinami málo. Priemer je šesť percent HDP. „V roku 2010 vynakladalo Slovensko na jedného žiaka vo veku od šesť do 15 rokov spolu približne 53-tisíc dolárov, čo bolo spolu s Čile, Maďarskom, Tureckom a Mexikom najmenej v OECD,“ píšu iniciátori kampane.

4. Nevieme bojovať s nerovnosťami

Ak sa pozrieme, aký vplyv má sociálne prostredie na vzdelanie dieťaťa, tak zistíme, že u nás je najvýraznejší. Na Slovensku podľa autorov kampane viac než inde platí, že ak je dieťa z chudobnej rodiny, nemá šancu získať potrebné vzdelanie. „Už v roku 2003 dosahovali naši žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia horšie výsledky, než by mali vzhľadom na svoj sociálny status. Ich zaostávanie sa v roku 2012 ešte prehĺbilo.“

5. Prácu učiteľov si ceníme málo

Keď porovnáme platy učiteľov a iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí, učitelia zarábajú zhruba polovicu z toho, čo iní ľudia s titulom. Patríme medzi krajiny, kde je tento podiel najmenší. Učiteľské iniciatívy teraz organizujú protesty, aby sa ich platy zvýšili.

6. Žiaci nevedia uspieť v práci

Stúpa počet žiakov, ktorí v testoch z matematiky dosahujú také slabé výsledky, že im hrozia vážne problémy s uplatnením a znižuje sa ich šanca uspieť v živote. Podľa výsledkov PISA 2012 sa to dotýka 27 percent žiakov a podľa odhadu sa za 25 rokov tento stav takmer zdvojnásobil.

7. Naše univerzity patria k najslabším

Patríme medzi krajiny, ktorých žiaci po skončení strednej školy chodia vo veľkej miere do zahraničia – podľa údajov OECD z roku 2012 odchádza zo Slovenska študovať do zahraničia každý siedmy študent.

Ukazuje sa to aj v renomovaných medzinárodných rebríčkoch, kde sa umiestňuje jedna či dve univerzity a väčšinou na nie vysokých miestach. Ani v porovnaní univerzít z regiónu sa naše neumiestnili vysoko. Zo 150 hodnotených škôl v strednej a vo východnej Európe a v strednej Ázii sa umiestnili len dve zo Slovenska – Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Do rebríčka sa ešte dostali aj Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave, ale nezaradili sa na číslované pozície. Pre porovnanie: Česko má v rebríčku na hodnotených pozíciách osem škôl a pred našou najlepšie umiestnenou skončili štyri z nich.

8. Na vedu a výskum dávame málo

„Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike sa v období rokov 2000 až 2013 síce zvýšili, ale iba z 0,64 percenta HDP na 0,83 percenta HDP,“ napísali iniciátori. Naše výdavky sú piate najnižšie v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami OECD. Priemer OECD bol v roku 2013 2,36 percenta.

9. O vzdelávanie sa politici nezaujímajú

Ministerstvo školstva patrí k tým, kde sa veľmi často strieda vedenie. Za 25 rokov sa vymenilo 17 ministrov z desiatich politických strán. Desať z nich zotrvalo v úrade menej ako rok, len počas vlády Smeru od roku 2012 dodnes vedie školstvo už tretí minister.