Volebné obvody v 7 z 8 krajov odporujú zákonu aj ústave. Ešte horšie je to s obvodmi pre komunálne voľby v Bratislave
Bezproblémovo obvody pre župné voľby určil len Nitriansky kraj.
Nachvíľu si predstavte, že žijete v krajine, v ktorej váš hlas vo voľbách má niekoľkonásobne nižšiu váhu, ako hlas vášho suseda. Zdalo by sa vám to fér? Asi nie.
Pravdepodobne si predstavujete nejakú nevyspelú demokraciu niekde hlboko v Ázii či Afrike.
Nemusíte.
Stačí, že bývate v Devínskej Novej Vsi. Alebo Devíne. Alebo v okolí Senca. Či v okresoch Turčianske Teplice a Banská Štiavnica. Alebo mnohých iných podreprezentovaných lokalitách na Slovensku.
V roku 1998 kandidoval István Mátyus za mestského poslanca v Rožňave. Získal 346 hlasov, no poslancom sa nestal. Mestským poslancom sa stal iný kandidát, ktorý získal 47 hlasov. Ako je to možné? Mátyus kandidoval vo volebnom obvode, v ktorom mali voliči výrazne nižšiu váhu hlasov.
Mátyus to však nenechal len tak. Ešte pred voľbami sa obrátil na primátora Rožňavy, aby uznesenie rožňavského mestského zastupiteľstva, ktorým sa určili obvody, vetoval. Potom aj na okresnú prokuratúru a po voľbách na Ústavný súd. Uspel však až pred výborom OSN pre ľudské práva.
Faktom je, že za pravdu mu dal už aj slovenský Ústavný súd, ten však jeho sťažnosť zamietol, no skôr z procesných dôvodov. Právne detaily dajme nateraz bokom.
Rozhodnutie známe ako Matyus v. Slovakia sa dnes cituje v učebniciach ústavného práva po celom svete. Akurát na Slovensku jeho významu akosi nerozumieme.
Už 29. októbra Slovensko čakajú spojené komunálne a župné voľby. Poslanci miestnych, obecných, mestských a župných zastupiteľstiev sa povinne volia vo volebných obvodoch. Povinnosť vytvoriť volebné obvody sa netýka len obcí s menej ako 13 poslancami, tam to ostáva ako možnosť.
Napriek tomu, že od rozhodnutia Mátyus v. Slovensko prešlo už 20 rokov, v nadchádzajúcich voľbách dôjde opäť na mnohých miestach Slovenska k výraznému narušeniu rovnosti volebného práva.
Denník N analyzoval
