V ružinovskej nemocnici funguje v lete len polovica operačných sál. Pre nedostatok sestier operujú menej aj inde

Ak potrebujete výmenu bedrového alebo kolenného kĺbu, po pandémii môžete čakať rok a pol aj dva. A po lete sa môže čakanie ešte predĺžiť. Viaceré nemocnice pre kritický nedostatok sestier obmedzujú operácie.

V tej najväčšej, Univerzitnej nemocnici Bratislava, konkrétne v Ružinove, zredukovali operačné sály o polovicu. Jej hovorkyňa uviedla, že to neznamená, že sa o polovicu zredukujú aj plánované operácie.

„V mnohých odbornostiach sa počty operácií znížili o 20, najviac 30 percent. Sú to najmä plánované operácie v rôznych odbornostiach, ako napríklad v chirurgii, neurochirurgii alebo v ortopédii, kde presunutie na neskorší termín nespôsobilo zhoršenie zdravotného stavu pacienta,“ hovorí hovorkyňa nemocnice Eva Kliská. V skutočnosti bude v Ružinove od 1. júla do 5. septembra fungovať len polovica operačných sál.

Zdravotníci cez prázdniny čerpajú dovolenky a pri takých nízkych počtoch – najmä sestier – nie je možné, aby operačné sály fungovali naplno. „Zredukovali sme iba časť plánovaných operácií, ktoré znesú odklad, dôvodom je čerpanie dovoleniek,“ dodala Kliská. Obmedzenia sa podľa nej v žiadnom prípade nedotknú neodkladnej zdravotnej starostlivosti a akútnych stavov.

O tom, kto musí ísť na plánovanú operáciu a u koho sa ešte môže odložiť, rozhoduje vedúci pracovník kliniky. „To znamená, že ak lekár určí, že daný výkon už neznesie odklad a prípadné ďalšie odloženie by mohlo viesť k zhoršeniu zdravotného stavu, tak takýto pacient urýchlene dostane termín operácie,“ tvrdí Kliská.

Čaká sa najmä na operácie kĺbov

Najviac pacientov čaká na ortopedické operácie, najčastejšie ide o výmenu bedrových či kolenných kĺbov a na operácie ruky. Už dnes pritom vo viacerých nemocniciach pacienti čakajú na operáciu kolena alebo bedrového kĺbu rok a pol aj dva.

Plánované operácie sa istú časť roka vôbec nevykonávali v dôsledku covidu. A aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský koncom júna v rozhovore pre Denník N povedal, že niektoré čakacie lehoty sú príliš dlhé. Napríklad pri výmene kĺbov – kolenného a bedrového – štát navrhuje, aby sa od roku 2024 čakalo maximálne rok. Ak by to nemocnice s poisťovňou nestihli, pacient by mal nárok na starostlivosť v zahraničí a poisťovňa by mu to musela uhradiť.

Aj keď minister Lengvarský priznal, že v lete je útlm operácií, tvrdil, že k zásadnému zníženiu starostlivosti nedôjde. „Často sa na to pýtam nemocníc, rozdiel medzi plánovanými výkonmi v júni a júli takmer nie je,“ povedal s tým, že „sem-tam sa niečo zavrie, nie sú sestry, je to pravda, ale celková výkonnosť zdravotníctva ide po covide hore“. Nemocnice pritom priznávajú, že v lete operujú o 10, 15 aj 30 percent menej. Akútne stavy nemôžu presúvať, preto sa škrtá plánovaná starostlivosť.

Nemocnice pripomínajú, že zdravotníci si vyberajú dovolenku a ani pacienti nechcú počas leta ísť na operácie. Tohtoročné leto je iné najmä v tom, že mnoho pacientov čaká na zákroky pridlho práve preto, že počas covidu boli plánované operácie dlho zakázané alebo nebolo dosť zdravotníkov, ktorí by ich mohli robiť.

Operácie krátia aj inde

Takáto situácia nie je len v bratislavskej nemocnici. Fakultná nemocnica v Nitre kráti plánované operácie o 15 percent, v lete je menej zákrokov aj v Univerzitnej nemocnici v Košiciach.

Aj keď nemocnice sľubujú, že po lete sa vrátia k bežnému režimu a budú operovať naplno, nemusí to tak byť. Napríklad Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici priznáva, že im chýba približne 60 sestier a desať pôrodných asistentiek.

„Najakútnejšia situácia je na oddelení centrálnych operačných sál, kde potrebujú prijať 20 operačných sestier. Ak sa im to nepodarí, môže o pár mesiacov dôjsť k situácii, že nebudú schopní zabezpečiť plnú dennú prevádzku všetkých 16 operačných sál,“ povedala hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

Znamenalo by to, že v nemocnici budú sály, v ktorých sa nebude operovať, lebo nie je dosť sestier na to, aby sa postavil kompletný operačný tím. Pacienti preto budú na operácie čakať ešte dlhšie.

Operácie aj pôrodnice

Zdravotnícke združenia a odborníci hovoria o kritickej situácii už roky, teraz ju už výrazne pociťujú aj pacienti. Ešte minulý týždeň Denník N priniesol informácie, že v bratislavských nemocniciach niektoré rodiace ženy presunuli do inej nemocnice, ako si vybrali, alebo ich namiesto oddelenia šestonedelia umiestnili inam.

Nemocnica a ministerstvo to vysvetľovali tak, že v krátkom čase rodilo viacero žien a neboli na to kapacity. Podľa údajov, ktoré univerzitná nemocnica poskytla Denníku N, však vidieť, že po pandémii klesol počet lôžok na dotknutých oddeleniach.

Pôrodov tak ani nemusí byť viac ako pred covidom, ale miest je menej, lebo chýba personál. Keď sa rušia lôžka, neznamená to, že nie je posteľ, ale chýbajú zdravotníci – najčastejšie sestry či pôrodné asistentky, ktoré by sa postarali o rodiacu ženu a dieťa.

Dnes sa tak najväčšia nemocnica na Slovensku dokáže postarať o menej rodičiek a detí ako pred pandémiou. Konkrétne v nemocnici v Ružinove ubrali na operačnom oddelení a oddelení patologickej gravidity 24 lôžok. „Zredukovanie sa nedotklo oddelenia šestonedelia ani samotnej pôrodnice. Na novorodeneckom oddelení sa počet miest zredukoval o šesť,“ hovorí Kliská.

Počty sa znižovali aj v iných pôrodniciach univerzitnej nemocnice. V Petržalke sa na šestonedelí zredukoval počet o 18 miest a na novorodeneckom o desať. Práve šestonedelie a novorodenecké oddelenie býva kritické, a ak sa naplní, pôrodnica neprijíma ďalšie ženy, lebo by ich po pôrode nemala kam uložiť.

Pôrodnica na Kramároch zredukovala oddelenie rizikovej gravidity a šestonedelia o 15 lôžok, novorodenecké oddelenie zostalo s rovnakým počtom. Oproti obdobiu pred pandémiou tak klesol počet lôžok vo všetkých troch pôrodniciach o 73.

Ministerstvo návrh na platy nepredstavilo

Ministerstvo zdravotníctva, pod ktoré veľké nemocnice patria, tvrdí, že „vykonáva všetky potrebné úkony, aby k podobným situáciám (ako je odklad operácií – pozn. red.), ktoré sú spôsobené pandémiou, nedostatkom personálu v nemocniciach, dlhoročným zanedbávaním, ako aj finančným podvyživením tohto sektora, v blízkej budúcnosti už nedochádzalo“.

Aj napriek tomuto tvrdeniu sa však zatiaľ zdravotníci nedočkali konkrétneho návrhu, ako by sa mali zvyšovať ich platy.

Premiér Eduard Heger a minister zdravotníctva sľubovali, že do 30. júna predložia konkrétny návrh, no to sa nestalo. „Stále intenzívne rokujeme s ministerstvom financií o zvýšení platov zdravotníckych pracovníkov – čo považujeme za ten prvý, najskôr realizovateľný krok pre zastabilizovanie personálnej situácie,“ tvrdí Lengvarského ministerstvo. Zdravotníci však očakávali, že návrh dostanú koncom júna. S aktuálnym stavom nie sú spokojní.

„Bohužiaľ, do konca júna tohto roka sa zdravotníci žiadneho finálneho návrhu nedočkali. Bez jasného vysvetlenia,“ napísali profesijné organizácie zdravotníkov vo výzve vláde a poslancom. Ministerstvo na otázku Denníka N, prečo materiál nepredstavilo, neodpovedalo.

„Zdravotníckym pracovníkom už došla trpezlivosť a vyzývajú ministra zdravotníctva, predstaviteľov vlády a poslancov Národnej rady na bezodkladné predstavenie legislatívy navyšujúcej mzdy v čo najkratšom čase,“ napísali.