Denník N

Mesežnikov: Putin má tri obsesie, ktoré viedli k útoku na Ukrajinu

Grigorij Mesežnikov. Foto - archív G. M.
Grigorij Mesežnikov. Foto – archív G. M.

Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov prvýkrát počul o Vladimirovi Putinovi, keď sa koncom 90. rokov stal šéfom spravodajskej služby FSB. Neskôr sa dostal do Kremľa a Mesežnikov vraví, že ho spočiatku vnímal ako mladého a dynamického politika, ktorý sa angažoval medzi ruskými demokratmi.

„Klamal by som, ak by som tvrdil, že jeho charakter som odhalil už na začiatku,“ vraví dnes. Zlom nastal po potopení jadrovej ponorky Kursk v roku 2000. „Povedal, že manželky pozostalých boli prostitútky, ktoré niekto narafičil za päť dolárov. Vtedy mi začala blikať varovná kontrolka,“ vysvetľuje Mesežnikov.

Dnes o ruskom prezidentovi hovorí, že je „vyšinutý magor“, ktorý má tri veľké obsesie.

V rozhovore hovorí aj:

  • koľko Rusov podporuje vojnu na Ukrajine a prečo toľkí naďalej stoja za Putinom;
  • či robia Ukrajinci chybu, keď búrajú pamätníky Puškina;
  • prečo sa Rusko v nasledujúcich desaťročiach nemôže stať demokratickou spoločnosťou;
  • z akého dôvodu je Slovensko najviac proruskou krajinou v regióne;
  • či hrozí riziko jadrovej vojny a čo treba urobiť, aby jej Západ predišiel.

Pred začiatkom vojny ste boli jedným z mála analytikov, ktorí očakávali, že Rusko na Ukrajine začne plnoformátovú vojnu. Z čoho ste vychádzali?

Plnoformátovú vojnu som považoval za najpravdepodobnejší scenár, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V expertných kruhoch najčastejšie zaznievala mienka, že Rusko iba blafuje, prípadne sa snaží „len“ rozšíriť územie, ktoré už predtým kontrolovalo vďaka takzvaným separatistom. Mnohí moji kolegovia doma aj v zahraničí tvrdili, že Rusko síce na hraniciach zhromaždilo veľké množstvo techniky, ale na rýchle obsadenie Ukrajiny mu to stále nemôže stačiť. Prípadne vraveli, že Ukrajina dostáva spravodajské informácie či techniku od Západu, a to ho odradí.

Ja som však starostlivo sledoval ruský diskurz a najmä vystúpenia jeho hlavného predstaviteľa Vladimira Putina. Treba si uvedomiť, že Ukrajinu nepovažuje za krajinu hodnú vlastnej štátnosti a celkovo má o jej fungovaní pomýlené predstavy. Stačí vychádzať z jeho minuloročnej historickej „eseje“, v ktorej tvrdí, že Rusi, Ukrajinci a Bielorusi tvoria jednotný národ. Jeho výstupy sledujem už dlhšie a všimol som si, že o Ukrajine hovorí zakaždým v kontexte Ruska, akoby nemala žiadne samostatné záujmy.

Súčasná situácia nám ukazuje, aké dôležité je pozorne počúvať, čo nám hovoria lídri ako on. Iste, Putin je v mnohých veciach notorický klamár, ale svojimi slovami často prezrádza aj skutočné záujmy. Na základe analýzy jeho slov už dlhšie usudzujem, že vykazuje tri obsesie.

Aké?

Prvá sa týka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Alexandr Lukašenko

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie