Nad Súľovom bude nevšedná vyhliadka

Niekde na začiatku bol obraz. Obraz z 19. storočia s typickou romantickou kompozíciou. Na ňom žena, chrbtom k divákovi, s mierne sklonenou hlavou. Na pozadí dom s okolitou krajinou. Ten obraz Juraja Gábora niečím fascinoval. Pripomínal mu jeho samého. Dávno predtým, než ho objavil v zbierke Krajskej galérie umenia v Zlíne, stál podobne ako táto neznáma žena, dívajúc sa do prázdnej krajiny. Akurát, že on v ruke držal kameru.

„Vybral som si konkrétny výrez z prírody a snažil som sa nakrútiť ho ručnou kamerou bez pohnutia počas jednej hodiny, keď sa postupne stmievalo. Obraz mi mizol v tme. Premýšľal som pritom, ako je možné tento zážitok preniesť do galérie a či sa to vôbec dá,“ hovorí Juraj Gábor.

Postupne mu bolo jasné, že je to nemožné. Že to, čo divák videl v galérii, bol iba fragment jeho skutočného zážitku. Idea tam však bola – zastaviť, spozornieť, dívať sa sústredene na niečo pred sebou, vnímať detaily, spomaliť, zahĺbiť sa a rozmýšľať, čo vlastne vidíme. Obrazom čoho je krajina pred nami.

O pár dní už medzi touto myšlienkou a divákmi nebude stáť žiadne video ani obraz ako prostredník. Zraková pyramída – obrovská drevená konštrukcia pripomínajúca svetelný lúč – je už takmer hotová. Rodí sa nad obcou Súľov-Hradná v Súľovských skalách neďaleko Žiliny. Potrebuje ešte peniaze a pár dní práce celého tímu ľudí, no už teraz je zrejmé, že toto bude dielo, za ktorým sa oplatí cestovať a šliapať do kopca.

Odovzdať sa obrazu

Drevený objekt pôvodne vznikol pre výstavu v zlínskej galérii. Juraj Gábor tam totiž pred troma rokmi získal Cenu Igora Kalného pre mladých výtvarníkov. Súčasťou odmeny bola možnosť urobiť v tejto galérii samostatnú výstavu.

Inšpiroval sa nájdeným romantickým obrazom ženy dívajúcej sa do krajiny a výstavu nazval podľa neho – Dívka před domem. Do galérie umiestnil veľkú drevenú konštrukciu v tvare zrakového lúča, do ktorej sa dalo vojsť ako do miestnosti, sadnúť si na zem a sledovať hodinový záznam krajiny, miznúcej v nastupujúcej tme.

„Podobné videá som začal nakrúcať v štiavnických kopcoch, keď som bol na aklimatizačnej rezidencii v Banskej St a nici. Bolo to v zime, vychádzal som von hodinu pred zotmením. Spočiatku to bol pre mňa najmä únik z mesta do prírody; neskôr som začal hľadať spôsob, ako tento osobný zážitok preniesť. Držať hodinu nepohnute kameru a sústrediť sa nebolo niekedy fyzicky jednoduché, ale chcel som to urobiť – odovzdať sa obrazu, istým spôsobom si toto snímanie fyzicky odtrpieť,“ hovorí Juraj.

Výsek krajiny, ktorý zachytával kamerou, mu pripomenul práve „zrakovú pyramídu“, do ktorej video umiestnil. Ide o termín, ktorý v období renesancie definoval Leon Battista Alberti. Označuje lúč pohľadu oka alebo objektívu na kamere, ktoré tvoria rámec toho, čo vidíme. Jednoducho si ho môžeme predstaviť ako lúč svetelný.

Z galérie na kopec

Zlínsku výstavu si prišli pozrieť aj ľudia zo žilinskej Stanice a Jurajovi Gáborovi navrhli, či by Zrakovú pyramídu nechcel zopakovať napríklad v žilinskej Novej synagóge. Jemu sa však zdalo, že oveľa lepšie by bolo dielo posunúť ďalej – von.

„Chcel som sa zbaviť potreby nakrúcať premenu krajiny, o ktorú mi primárne išlo. Aj keď bolo dielo v galérii, nenútil som divákov sledovať celé video – človek mohol kedykoľvek prísť a odísť, každý prišiel v inej situácii a odniesol si iný výhľad. Preto mi napadlo, že pyramídu vlastne len stačí umiestniť niekam, kde bude možné sledovať meniacu sa prírodu,“ vysvetľuje Juraj Gábor.

Spolu s Robom Blaškom, jedným zo zakladateľov Stanice Žilina-Záriečie, začal obchádzať okolie Žiliny a hľadať miesto pre osemnásť metrov dlhý objekt. Najprv prichádzala do úvahy Terchová, no neskôr sa ukázalo, že pyramída nájde viac podpory inde – v malej obci Súľov-Hradná. „Starostovi sa nápad veľmi páčil, hneď nám povedal o mieste, kde si vie pyramídu predstaviť, a tam aj naozaj bude,“ hovorí Juraj.

Tým, že vyšla z galérie do prírody, podľa neho naberá aj na pôvodnom zmysle. „Je paradoxné, ako niekedy neveríme, že náš pohľad stačí. Že to, na čo sa dívame, môže byť zaujímavé. A demonštráciou tohto paradoxu je práve Zraková pyramída – zhmotnený lúč nášho pohľadu, ktorý je inak neviditeľný. V takejto monumentálnej podobe však pyramída upozorňuje nielen na to, čo je vo vnútri lúča, ale aj na to, čo je vonku – mimo nášho dohľadu,“ hovorí Juraj.

Keď k nej divák príde, čoskoro si možno uvedomí, že bez obmedzujúceho rámca Zrakovej pyramídy sme vlastne oveľa slobodnejší. „Páčilo by sa mi, keby pyramída fungovala ako symbol motivácie vyjsť za niečím. A nemyslím tým len motiváciu vyjsť na kopec a vyskúšať si pyramídu, myslím to aj prenesene – vyjsť za niečím a zotrvať tam, dať si čas a príležitosť premýšľať. A bolo by skvelé, ak by pritom človek zistil, že túto pyramídu vlastne nepotrebuje. Že sa vie zastaviť a dívať sústredene aj bez nej.“

Už o pár dní

Drevená konštrukcia Zrakovej pyramídy prešla viacerými úpravami v porovnaní s tou, ktorá bola v galérii. V Súľovských skalách totiž musí prestáť počasie. Fungovať bude aj ako turistický prístrešok a vyhliadka zároveň.

Teraz je už takmer hotová, chýba ešte podlaha, zabezpečenie strechy, ochrana pred bleskami a vonkajšie nátery. Na diele pracuje celý tím ľudí, statici aj autorov otec. Celá realizácia stojí približne desaťtisíc eur: tretinu autor získal prostredníctvom grantu z ministerstva kultúry, časť financuje sám a pomohlo aj združenie Periférne centrá, obec Súľov-Hradná, nadácia Erste a v neposlednom rade žilinská Stanica, ktorá teraz koordinuje finančnú zbierku cez Startlab.

„Musíme to nejako dať dohromady. Na mnohých veciach sa nedá nijako ušetriť, teraz už ideme na dlh, ale verím, že sa nám to aj s touto zbierkou napokon podarí,“ hovorí Juraj. Ráta s tým, že ak bude dielo v dobrej kondícii, mohlo by nad Súľovom vydržať minimálne päť rokov, ale vie si predstaviť aj dlhšiu dobu. „Nepodlieham ilúzii, že tam pyramída zostane naveky, o to mi ani nejde a aj materiál má svoje limity. Ak si ju však ľudia obľúbia, mohla by tam vydržať aj dlhšie než päť rokov.“

Oficiálne otvorenie Zrakovej pyramídy je naplánované na 21. novembra v rámci akcie žilinskej Stanice s názvom Kunstbus – výlet za umením v krajine. Autobus vyrazí najprv k pyramíde pod Súľovské skaly a potom k dielu Antona Čierneho v Novákoch. Miesta sa už dajú rezervovať.