Slovenská vláda neuplatnila predkupné právo na pamiatky, ktoré kupuje Orbán. Máme vysoký dlh, reaguje Milanová

Ministerstvo zahraničných vecí počas uplynulých mesiacov ostro kritizovalo maďarskú vládu, keď začala vo veľkom nakupovať nehnuteľnosti na Slovensku bez toho, aby informovala slovenskú stranu. Spoločnosť Manevi SK, ktorá je registrovaná v Dunajskej Strede a prepojená s Orbánovou vládou, skúpila množstvo hodnotných pamiatkových budov od Komárna po Levoču.

Hoci slovenský rezort zahraničných vecí nehľadí na tieto transakcie pozitívne, uznáva, že prebehli v súlade so zákonom. Slovenská vláda dokonca mohla v prípade pamiatkových budov využiť predkupné právo – majitelia vo všetkých prípadoch nehnuteľnosti v prvom rade ponúkli slovenskej vláde.

Štát v týchto záležitostiach zastupuje ministerstvo kultúry, ktoré ani v jednom prípade nevyužilo predkupné právo. Historické budovy tak prepustil Maďarsku.

Milanová: Máme veľký štátny dlh

Rezort kultúry na čele s Natáliou Milanovou (OĽaNO) si uvedomuje tento problém a hľadá dlhodobé a systémové riešenie, vyjadrilo sa ministerstvo pre portál Napunk.

Na otázku, prečo ani v jednom prípade štát nevyužil predkupné právo na nehnuteľnosti, ministerstvo reaguje, že najmä predchádzajúce vlády za sebou zanechali dlh v obnove pamiatok vo výške 5,5 miliardy eur.

Milanovej ministerstvo plánuje ešte v tomto volebnom období zriadiť verejnoprávny fond na obnovu pamiatok. Nekonkretizovalo, s akou sumou by mohol disponovať.

Rezort dodal, že v tomto roku navýšili finančné prostriedky na obnovu pamiatok až na 14 miliónov eur a z programu Obnovme si svoj dom financovali rekonštrukcie 5600 pamiatok v celkovej hodnote necelých 100 miliónov eur.

Milanová upozorňuje aj na to, že samotné ministerstvo spravuje niekoľko sto historických budov. Pamiatkový úrad eviduje celkovo 17 438 pamiatkových objektov na Slovensku, respektíve 15 330 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Impérium nehnuteľností v Karpatskej kotline

V prípade predaja nehnuteľností, ktoré počas uplynulých mesiacov vyvolali veľký ohlas v médiách, ide o státisícové sumy, keďže však ide väčšinou o budovy, ktoré boli v zanedbanom stave, spolu s nákladmi na ich rekonštrukciu môžeme hovoriť o miliónových investíciách.

Spočítali sme, koľko by malo slovenské ministerstvo zaplatiť, ak by chcelo získať predmetné budovy.

• Komárno – budova niekdajšej Prvej komárňanskej sporiteľne: predaná za 270-tisíc eur, spolu s rekonštrukciou môže ísť o investíciu až do výšky 10 miliónov eur.
• Veľký Kamenec – za zrúcaninu hradu a kaštieľ neďaleko Stredy nad Bodrogom zaplatila spoločnosť Manevi SK 151-tisíc eur a prostredníctvom zmluvy sa zaviazala, že kaštieľ obnoví do 5 rokov, na hrade začne s vykopávkami a v kaštieli vytvorí priestor na múzeum.
• Kežmarok – meštiansky dom na hlavnom námestí neďaleko gotickej radnice mal cenu 650-tisíc eur.
• Betlanovce – najstarší renesančný kaštieľ na Spiši predávali za 490-tisíc eur, park vedľa neho stál 170-tisíc eur.
• Levoča – za renesančný Krupekov dom si jeho majitelia vypýtali 550-tisíc eur. (Posledné tri prípady odhalili Korzár a Aktuality.)

Tieto nehnuteľnosti by slovenských daňových poplatníkov stáli dokopy 2 281 000 eur – túto sumu však napokon zaplatili maďarskí daňoví poplatníci.

Podľa zhrnutia maďarského investigatívneho webu Átlátszó má momentálne spoločnosť Manevi a jej vlastník Comitatus-Energia Zrt. so sídlom v Maďarsku spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami dvadsaťštyri nehnuteľností v Karpatskej kotline. Trinásť z nich je na Slovensku, osem v Rumunsku, dve v Slovinsku a jedna v Chorvátsku.

Dedičstvo nie je prioritou

Z tohto zhrnutia zároveň vyplýva, že firmy, ktoré možno spájať s Orbánovou vládou, majú vo svojom vlastníctve najviac historických budov práve na Slovensku. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu kultúry Konráda Rigóa (momentálne predseda platformy strany Most-Híd Aliancie) je to aj preto, lebo Slovensko sa málo venuje svojim historickým pamiatkam. „Na Slovensku nie je prioritou zaoberať sa kultúrnym dedičstvom,” tvrdí Rigó a dodáva, že predchádzajúca vláda zdvojnásobila finančný rámec určený na obnovu – to sa však vzťahovalo len na obnovu pamiatok v súkromnom vlastníctve.

Podľa Rigóa táto vláda určite nevytvorí fond, ktorý by znamenal významný posun v oblasti ochrany pamiatok, pretože ministerstvo kultúry nemá peniaze ani na to, aby dalo Slovenskému národnému divadlu alebo Slovenskému národnému múzeu vhodnú úroveň.

Rigó: Bolo by fajn povedať nahlas, čo je cieľom

Rigó si myslí, že Maďarsko využíva nečinnosť a nezáujem Slovenska. „Musíme si však priznať, že tieto budovy sa obnovia. Problémom nie je ani to, aby boli historické budovy v súkromnom vlastníctve, momentálne má veľmi veľa pamiatok na Slovensku zahraničného majiteľa. Ale to, že do tejto oblasti sú presmerované verejné financie Maďarska, to už problém je. Stratégia nie je jednoznačná.“

Podľa Rigóa by bolo dobré, ak by zodpovedné osoby jednoznačne a nahlas povedali, aké majú skutočné ciele s nákupom nehnuteľností, či ich vedú turistické a komerčné ciele alebo ochrana historických pamiatok. „Ja v tom vidím kombináciu týchto cieľov,” dodáva.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po júnovom rokovaní v Budapešti s Ivanom Korčokom povedal, že tieto nákupy nehnuteľností – keďže išlo o kúpy, ktoré neslúžili na diplomatické ciele – sa realizujú s komerčnými cieľmi. Korčok po stretnutí povedal, že prvýkrát počul o tom, že firmy, ktoré možno spájať s maďarskou vládou, nakupujú na Slovensku s komerčnými cieľmi.

To, čo dáva štát, je málo

S tým, že starostlivosť o kultúrne dedičstvo nie je pre slovenské vlády z dlhodobého hľadiska prioritou, súhlasia aj predstavitelia mimovládnej neziskovej organizácie Národný trust, ktorá sa zaoberá ochranou kultúrneho a prírodného dedičstva. „Veľká škoda, že MK SR nie je schopné využiť svoje predkupné právo a mnohé pamiatky končia v rukách cudzincov (nielen Maďarov!) a ich osud – spôsob budúceho využitia, sprístupnenia verejnosti či interpretácie ich kultúrno-historických a architektonických hodnôt – je neistý,“ povedala pre portál Napunk v mene organizácie Michaela Kubíková.

Suma 14 miliónov eur, ktorú spomína ministerstvo kultúry, je podľa Národného trustu veľmi slabou kompenzáciou v čase zvyšovania cien energií, stavebných materiálov a inflácie. Kubíková dodáva, že Slovensko málo využilo aj možnosti použiť na obnovu kultúrneho dedičstva financie z plánu obnovy. Veľké riziká podľa nej má komponent Obnova verejných a historických pamiatkových budov v časti zelená ekonomika, na ktorý je v rámci plánu vyhradených 200 miliónov eur. „Zlepšenie energetickej efektívnosti pamiatkových budov v krátkych termínoch a so snahou preinvestovať veľké finančné objemy bez dostatočnej prípravy formou výskumov a projektov považujeme za príliš riskantný krok. Jeho realizácia môže pamiatky viac ohroziť ako im pomôcť.“

Podľa Národného trustu udržiavajú slovenskí ochranári pamiatok so svojimi kolegami v Maďarsku korektné vzťahy, nákup historických budov však v sebe nesie potenciálne konflikty. „Hlavný podiel viny má však na tom ten, kto sa o pamiatky nestará,“ uzatvára Kubíková.