Čo sa stalo s Leidenfrostom?

Autor je spisovateľ

Asi pred rokom mi zavolali z Rakúska a pozvali ma na čítanie spolu s Martinom Leidenfrostom. Odmietol som, už si nesadnem na pódium s ultrakonzervatívcom, ktorý šíri homofóbiu, velebí Putinových prisluhovačov a volí krajnú pravicu (katastrofálne skorumpovanú FPÖ). Kedysi sme spolu viackrát verejne vystupovali. Ale tohto kamarátstva som sa dávno a bez ľútosti vzdal.

Leidenfrost patril k talentom rakúskej publicistiky a zaradil sa medzi hŕstku znalcov strednej a východnej Európy v nemeckojazyčnom prostredí. Jeho reportážne výpravy do krajín za bývalou železnou oponou síce nešli do hĺbky, ale boli zväčša zručne napísané, vypointované a občas aj vtipné.

Vo svojej druhej a najlepšej knihe Mŕtva v rieke podrobne a pútavo spracoval záhadný a temný prípad 29-ročnej slovenskej opatrovateľky v Hornom Rakúsku, ktorý zostal dodnes nevyjasnený. Text právom velebila aj nositeľka Nobelovej ceny Elfriede Jelinek a ďalší.

Reportér získal niekoľko cien. Vo vydarenom dokumentárnom filme Gas Monopoly preskúmal európsku závislosť od ruského plynu. Presťahoval sa do Devínskej Novej Vsi, naučil sa po slovensky, lenže postupne sa akoby rozdvojoval. V Rakúsku naďalej uverejňoval najmä cestopisy, na Slovensku čoraz radikálnejšie politické články názorovo blízke kresťanistom. Čím viac sa ideologizoval, tým horšie štylizoval aj argumentoval.