Denník N

V Threeme sú šifry, vysvetľoval súdu znalec z filozofickej fakulty. Kočner sa chcel aj vyzliecť

Marian Kočner a Marek Para na súde v Pezinku. Foto - TASR
Marian Kočner a Marek Para na súde v Pezinku. Foto – TASR

„V zásade vždy platí doslovný význam zachytenej textovej správy či listiny, ibaže sa reálne preukáže, že by mal znamenať niečo iné. Nemožno silene za všetkým vždy vidieť šifru či inak kódovanú komunikáciu, ktorá nikdy nemá mať doslovný gramatický význam, a na základe toho fabulovať vlastný príbeh.“

Senát Špecializovaného trestného súdu to konštatoval v septembri 2020 vo svojom rozsudku vo veci vraždy Jána Kuciaka, ktorý oslobodil Mariana Kočnera.

Najvyšší súd neskôr konštatoval, že išlo o jednu zo zásadných chýb pri hodnotení dôkazov. Toto nazeranie súdu v Pezinku na komunikáciu Kočnera a Aleny Zsuzsovej v Threeme sa snažil zmeniť aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Práve ten po oslobodzujúcom rozsudku objednal posudok expertov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Požiadal ich, aby si Threemu prečítali a posúdili, či obžalovaní z vraždy používajú nejaké šifry alebo kódy.

V čase vraždy Jána Kuciaka používali Kočner a Zsuzsová šifry najčastejšie.

Najvyšší súd potom v rozhodnutí, ktorým oslobodenie oboch obžalovaných zrušil, prikázal Špecializovanému trestnému súdu tento posudok využiť.

A hoci Špecializovaný trestný súd pôvodne vyhlásil, že „nemožno silou-mocou za všetkým vidieť inotaje či skrytý význam a fabulovať si podľa toho vlastný príbeh“, znalec Matej Karásek v stredu na súde podrobne vysvetľoval, prečo sa v skutočnosti Kočner a Zsuzsová nerozprávali o vypadnutých zuboch, svrabe alebo cestovaní do Gambie, ale išlo o ich šifry a komunikáciu, ktorej význam mal zostať pred ostatnými osobami utajený.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marian Kočner

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie