Denník N

Mohol byť maliarom či sochárom, je všetkým

Slobodný zelený priestor. Maľba kombinovanou technikou, 1989. Foto – A. Šakový
Slobodný zelený priestor. Maľba kombinovanou technikou, 1989. Foto – A. Šakový

Emil Drličiak je medzi kolegami pokladaný za dizajnérskeho guru.

Umelecká tvorba je jazykom samým osebe, ktorý rozpráva o tom istom svete ako veda, len inými prostriedkami. „Viem si predstaviť kresbu, ktorá sa začína rozcvičkou“ je veta, ktorá odkazuje k cvičeniu tai-či, no ešte viac k dialógu s priestorom, k vytváraniu prechodov medzi našimi činnosťami bez predsudkov.

Je bravúrnym kresliarom, ktorý napriek schopnosti tvoriť hyperrealistické zobrazenie skutočnosti radšej skúma polohy expresívneho, hyperbolizovaného obrazu na pomedzí karikatúry. Pre jeho tvorbu je charakteristické prepojenie živého až živelného výtvarného talentu a matematicko-geometrického videnia štruktúry za vecami. Jeho kresba je farebná a imaginatívna a hoci jej presnosť pripomína realizmus, nezobrazuje reálne predmety a osoby.

IN. Maľba kombinovanou technikou, 1991. Foto – A. Šakový
IN. Maľba kombinovanou technikou, 1991. Foto – A. Šakový

Geometria a farebnosť

Za všetkými Drličiakovými obrazmi je geometria, v raných dielach možno tušená, neskôr premyslene vytiahnutá na povrch alebo zámerne ukrývaná. Záujem o geometriu sa stal základom pre jeho celoživotný projekt Hexagon – rozvíjanie geometrických štruktúr rozrastajúcich sa nielen v priestore, ale aj v čase a snáď i v iných dimenziách.

Plná priama farebnosť a fantastické tvaroslovie plagátov Emila Drličiaka sú dôvodom, prečo ich mnohí majú odložené ako diela. Časom získajú ešte väčšiu hodnotu a už teraz sa dajú priradiť ku klasike našej plagátovej tvorby.

Napriek kuvičím hlasom o zomierajúcom médiu plagátu sa Drličiakove diela dostali na ulicu a rezonovali tam (typografické fragmenty kampane na Cenu Oskára Čepana).

Jeho divadelné plagáty vynikajú – medzi ostatnými autormi i medzi jeho vlastnými plagátmi.

Husle v kúpeľni. Tuš, akvarel, 1991.
Husle v kúpeľni. Tuš, akvarel, 1991.

Škola – základ života

V nedávnej výstave Slovenského múzea dizajnu Škola – základ života kurátori skúmali rané diela a cestu k profesionálnej tvorbe osobností dizajnu. Emil Drličiak patrí k silnej generácii grafických dizajnérov, ktorí absolvovali štúdium v prvých rokoch reformovanej výučby grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení a zostali pôsobiť vo svojom odbore.

Drličiak už bol talentovaným kresliarom, výtvarníkom, ktorému stačilo základné pedagogické usmernenie, aby sa jeho talenty rozvinuli. Pedagógovia boli pre neho dôležití a štúdium na strednej škole – ŠUP-ke v Kremnici – sformovalo jeho výtvarný talent.

Učitelia Pavel Károly, Darina Kmeťová, Ondrej Ďurian, Mária Klastová a ďalší mu dali dobrú prípravu na štúdium na VŠVU, kde si mohol vyberať medzi rôznymi odbormi. Štúdium na VŠVU mu prinieslo aj „tlak a voľnosť“ v podobe osobnosti profesora Longauera a kolegov spolužiakov z ateliéru 202.

Emil Drličiak na škole vytváral súbežne diela, ktoré boli zároveň ateliérovým zadaním, zákazkou alebo voľnou tvorbou. Mohol sa stať iba maliarom, ilustrátorom, sochárom či architektom – je týmto všetkým.

Jacques et Son Maitre, Milan Kundera. Návrh plagátu (maľba, pastel, tuš), VŠVU v Bratislave, 1993. Foto: A. Šakový
Jacques et son maître, Milan Kundera. Návrh plagátu (maľba, pastel, tuš), VŠVU v Bratislave, 1993. Foto – A. Šakový

Emil Drličiak

je grafickým dizajnérom, výtvarníkom, scénografom, narodil sa 17. mája 1973 v Žiline. Po stredoškolskom štúdiu rytectva na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave grafický dizajn v ateliéri Ľubomíra Longauera. Na VŠVU neskôr viedol ateliér grafického dizajnu.

Počas štúdia absolvoval zahraničné pobyty na Akademiji za likovno umetnost in oblikovanje v Ľubľane (1995) a na École des Beaux-Arts v Saint-Étienne vo Francúzsku (1996).

Často spolupracoval s divadelníkmi ako tvorca scény a kostýmov, plagátov, vizuálu predstavení a dokonca vizuálnych identít pre divadlá. V roku 2001 spoluzaložil divadlo Phenomenontheatre v Žiline, v roku 2009 vytvoril nové logo a koncept vizuálnej identity pre Mestské divadlo v Žiline.

Vyniká v oblasti knižného dizajnu a plagátovej tvorby. Tvorí dizajn edícií pre vydavateľstvo KK Bagala a je autorom kníh a katalógov pre Slovenskú národnú galériu, publikácií a plagátov pre Nadáciu – centrum súčasného umenia (Cena Oskára Čepána 2001 – 2005), Divadelnú Nitru a ďalšie inštitúcie.

Je tvorcom značiek a celých systémov vizuálnej identity – medzi jeho realizácie patrí Ústav pamäti národa, Istrobanka, mesto Trenčín, Slovenské centrum dizajnu a Slovenské múzeum dizajnu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie