Putin vraví, že Západ ruší ruskú kultúru, ale zničil ju on

Autor je americký historik

Vladimir Putin verí, že môže povedať, či Ukrajina existuje alebo nie. Boh mu povedal, že ukrajinské duše sú ruské. História mu odhalila, že Ukrajina sa usiluje o „jednotu“ s Ruskom. Samotný jazyk, ktorým hovorí, ho oprávňuje napadnúť akúkoľvek krajinu, kde sa ním hovorí. A tak treba zaútočiť na Ukrajinu a každého, kto myslí na Ukrajinu alebo o nej hovorí, treba zabiť, deportovať alebo ponížiť.

V dôsledku týchto hlbokých nedorozumení Putin neúmyselne umiestnil ukrajinský štát a ukrajinský národ do centra svetových dejín, aby ich každý videl. V jeho Rusku sú veci temnejšie. Každý to vidí, každý to zisťuje. Aký národ sa presadzuje prostredníctvom verejných zhromaždení, kde sú ľudia usporiadaní do písmena Z? V akom štáte rozhoduje jeden človek o existencii celej krajiny na základe excentrickej viery týkajúcej sa susedného štátu?

Putin pred pár týždňami tvrdil, že Západ „zrušil“ ruskú kultúru, ale hodnovernejšie a príhodnejšie by bolo hovoriť o našej novej ruskej otázke. Putinova vojna sa vedie v mene Ruska a zabíjanie, mrzačenie, únosy a deportácie vykonávajú desaťtisíce ruských občanov. Preto je teraz ťažké hovoriť o ruskej kultúre.

Na výrobu neustávajúcej televíznej propagandy, ktorá presviedča matky a otcov, aby neverili svojim deťom na Ukrajine, je potrebná práca tisícov Rusov. Na potlačenie iných médií je tiež potrebná práca tisícov Rusov. Násilie zo strany tisícov Rusov slúži na potlačenie tých, ktorí o tom vedia a chcú hovoriť. Rusov, ktorí na protest nosia prázdne kusy papiera, zatýkajú. Rusov, ktorí držia plagátiky s biblickými pasážami, zatýkajú tiež. Rovnako ako Rusov s hviezdičkami namiesto písmen či tých s modro-žltými klobúkmi.

Zatýkajú, samozrejme, aj Rusov s antifašistickými heslami. Putinova polícia vie, že každý, kto vážne hovorí o fašizme, hovorí o ňom. V propagandistických videách režimu sú hlavnými predstaviteľmi policajti: najprv ich prítomnosť vzbudzuje strach, no potom by ste mali pocítiť úľavu, keď si uvedomíte, že polícia je na vašej strane, pokiaľ sa vopred prispôsobíte požiadavkám režimu. V jednom takom videu polícia šprintuje zo svojej dodávky smerom ku skupine ľudí. Divák sa má báť: policajti idú rozohnať dav! Namiesto toho sa však zamknú tak, aby vytvorili obrovské Z, symbol invázie. Nezmyselné násilie nie je namierené proti nám, ale proti Ukrajincom. Tak si vydýchnite. To je kultúra?

Rovnako ako Hitlerova svastika, ani písmeno Z nemá žiadny vlastný význam. Funguje ako náhrada za kultúru: zobrazujeme tento bezvýznamný symbol, aby sme získali čas na ospravedlnenie masovej vraždy, ktoré si vymyslíme neskôr. Pripneme si stužky na oblečenie, aby sme nemuseli nič hovoriť ústami. Tvoríme ho svojimi telami ako akt lojality k nedefinovanej veci. Vyjadrujeme svoju pripravenosť prijať túto definíciu, nech už sa z toho vykľuje čokoľvek. Poslúchame už vopred.

Na dvere disidentov píšeme Z, aby sme sa im vyhrážali. Ohromujúcu odvahu jednotlivých ruských disidentov treba porovnávať s prázdnym rituálom umlčiavajúceho násilia. A práve v tomto kontexte treba hodnotiť Putinove výroky. Nezostáva nikto, kto by spochybňoval to, čo hovorí. Teraz hovorí zo srdca, používa výraz „ruská kultúra“, ale aj výraz „samočistenie“, pričom sa sťažuje na druhých, hoci tým, kto ju ruší, je on sám.

Dosiahol vrchol tyranie, a teda aj vrchol irónie.

Putin vzal do rúk najväčší domov ruskojazyčnej kultúry – samotné Rusko – a pokúsil sa ho umlčať. Vysoká kultúra sa v Moskve rúca, keď talentovaní utekajú alebo ich trestajú. Z učebných osnov ruských pedagogických univerzít vypustili spoločenské vedy a svetovú kultúru. Ukrajina je dvojjazyčná krajina, kde ľudia hovoria po ukrajinsky a po rusky. Možno ju považovať za druhý najväčší domov tvorivosti v ruskom jazyku. Putin sa to však snaží zničiť. Jeho invázia navždy umlčala tisíce ruských hlasov. Putin tvrdí, že Rusi za hranicami Ruska sú spodina, zradcovia a hmyz. Čo z toho zostalo?

Keď je kultúra definovaná ako sebaizolácia, prestáva existovať. Keď je s ňou spojené odsudzovanie, prenasledovanie a konformizmus, vzniká kultúra svojho druhu, kultúra, ktorá je úplne všeobecná, ktorá nemá nič konkrétne spoločné s Ruskom, kultúru, ktorá je smutne univerzálna.

Kultúra však musí zahŕňať stretanie s inými. Ruská kultúra je hlboko spätá s Poľskom, Nemeckom, so Spojenými štátmi, so všetkým, čo je dnes definované ako cudzie a nedotknuteľné. Má svoj hlboký a nepriznaný dlh voči Ukrajine. Majakovskij v jednej básni zobrazuje kultúru ako pochopenie vlastnej povýšenosti ako masky zakrývajúcej nevedomosť. Rusi v jeho básni tvrdia, že vedia o Ukrajine všetko, a preto vedia menej ako nič. Je len otázkou času (ak sa tak už nestalo), kedy zatknú Rusa nesúceho plagát so sloganom „Dlh voči Ukrajine“.

Kultúra sa zrúti dovnútra, keď tyran verí, že cez neho sa prihovára Boh, história a jazyk, a žiadajú to, čo Putin nazýva „samoočistné“ násilie. Keď Putin tvrdí, že Západ zrušil ruskú kultúru, snaží sa argumentovať slobodou slova. Očividnou iróniou je, že je zodpovedný za väčšie rušenie ruskej kultúry ako ktokoľvek iný na svete. Ale je tu aj hlbší problém. Akoby byť najbohatším mužom sveta a vládnuť najväčšej krajine sveta akosi nestačilo na to, aby mohol hovoriť, čo chce.

Putin odhaľuje problém s pojmom „kultúrou rušenia“ tým, že ho doviedol do jeho logického extrému. Keď sa na ňu sťažujeme, zdá sa, že hovoríme, že si prajeme kontakt. Ale ak najprivilegovanejší muž planéty môže tvrdiť, že bol tiež zrušený, čo môže táto fráza skutočne znamenať? Hovorí to zo strachu, že iní by s ním mohli nesúhlasiť zo svojich vlastných dôvodov? Alebo z úzkosti, že jeho vlastná arogancia nie je to isté ako dosiahnutie vlastných cieľov?

Kultúra vzniká z kontaktu, no kontakt si vyžaduje pokoru. Stretnutie je stretnutím len vtedy, keď nevieme, ako bude ten druhý reagovať. Mám dojem, že keď hovoríme o kultúre rušenia, nesťažujeme sa ani tak na nedostatok slobody slova, ale na to, že nie každý s nami súhlasí a zapadá do našich predstáv.

Sloboda prejavu neznamená, že keď niečo poviete, každý vo vašej krajine začne vlastným telom vytvárať obrie písmená, ani to, že sa každý v susednej krajine podrobí vášmu názoru, že vlastne neexistuje. Putinova sloboda slova nie je narušená tým, že Ukrajinci konajú podľa vlastného presvedčenia a kladú mu odpor.

Našu pozornosť si skutočne zaslúži presvedčenie miliónov ľudí, ktorí dôsledne konajú, nie klamstvá osamelého diktátora, ktorý čosi váhavo hovorí. Činy Ukrajincov počas tejto hroznej vojny vzbudzujú rešpekt a pokoru. Ukrajinský odpor zmenil všetky naše kultúry, nepochybne k lepšiemu. Tak či onak ide o stretnutie, ktoré sme neočakávali a ktorého následky sú nepredvídateľné.

Všetci máme dlh voči Ukrajine.

Článok zo stránky substack.com uverejňujeme s autorovým súhlasom