Denník N

Vedkyňa, ktorá skúma pálenie tukov: Zázračné recepty sú len kľúčom k vašej peňaženke

Fyziologička Lucia Balážová. Foto N - Vladimír Šimíček
Fyziologička Lucia Balážová. Foto N – Vladimír Šimíček

Ak by produkty na chudnutie fungovali, dnes nemáme alarmujúce čísla ľudí s obezitou, hovorí fyziologička Lucia Balážová, ktorá hľadá cestu k liečbe nezdravej váhy.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo sa stane, keď tukové tkanivo nevie uskladniť ďalšiu energiu, no my pokračujeme v prejedaní sa;
  • či sa dá spoľahnúť na domácu váhu, ktorá meria pomer tuku v tele;
  • ako vedci znovuobjavili hnedý tuk, pretože im „žral“ cukor;
  • či vieme hnedý tuk aktivovať tak, aby požieral cukor a tuk aj v našom tele;
  • ako vyzerá veda vo Švajčiarsku a prečo je slovenským špecifikom oceňovanie priemernosti.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Celosvetovo má obezitu miliarda ľudí a nezdravú váhu približne dve tretiny Slovákov a Sloveniek. Je prebytok tuku epidémiou 21. storočia?

Z môjho pohľadu jednoznačne áno. Za posledné polstoročie sa výskyt obezity u dospelých ľudí strojnásobil a patrí jej druhé miesto v rebríčku odvrátiteľnej smrti. U detí sa dokonca zoštvornásobil. Je to odrazom životného štýlu, aký vedieme posledné desaťročia. Málo sa hýbeme a máme vysoký prísun vysoko kalorickej potravy.

Vedci zistili, že tuk nie je iba zásoba nevyužitej energie, ale ide o komplikovaný orgán. Čo sa v ňom deje?

Tukové bunky tvoria iba približne 30 percent tukového tkaniva, čiže ide o veľmi komplexnú zmes rôznych prekurzorových a imunitných buniek, nervových zakončení a ciev. Hlavnou funkciou tukového tkaniva je uskladnenie energie, keď jej máme prebytok. Ďalšia významná funkcia je endokrinná, keďže tukové tkanivo produkuje množstvo biologicky aktívnych látok. Sem patrí napríklad leptín, ktorý sa podieľa na regulácii príjmu potravy či takzvaný „dobrý hormón“ zvaný adiponektín. Ten má protizápalové účinky, znižuje oxidačný stres a podporuje využitie mastných kyselín.

Takže tuk má aj dobré vlastnosti?

Presne tak, tukové tkanivo je veľmi dôležitý orgán. Ľudia s ochorením lipodystrofia si ho z nejakého dôvodu nevedia formovať a uchovávať v ňom prebytočnú energiu. Tá sa potom uskladňuje v iných orgánoch, ktoré na to nie sú určené, čo vedie k metabolickým poruchám.

Koľko tuku je tak veľa, že to začína byť pre telo problém?

U žien za problém vo všeobecnosti považujeme viac ako 30 percent z telesnej hmotnosti a u mužov je to 20 až 25 percent. Prekročenie týchto hraníc sa považuje za príliš veľa tuku. Každý človek má inú kapacitu tukového tkaniva uskladniť prebytočnú energiu. Niečie tukové bunky dokážu expandovať do veľkých rozmerov, u niekoho vzniká veľa nových tukových buniek schopných uskladniť ďalšiu energiu, u niekoho je to viac limitované a vtedy nastáva problém.

Čo sa stane, keď tukové tkanivo nevie uskladniť ďalšiu energiu, no my pokračujeme v prejedaní sa?

Vtedy sa energia vo forme tukov začína uskladňovať po celom tele. Napríklad vo svale či pečeni, kde narúša ich funkciu. To je takzvaná lipotoxicita a vtedy sa to celé „zvrhne“. V tukovom tkanive začína prebiehať patologický proces, stáva sa menej citlivým na inzulín, je znížené jeho zásobenie krvou a kyslíkom a makrofágy, ktoré boli dovtedy „dobré“, začnú tvoriť zápalové cytokíny. Tieto zápalové cytokíny sa spolu s lipidmi potom uvoľňujú do celého tela, čo prispieva k rozvoju cukrovky, nealkoholickému stukovateniu pečene a zlý vplyv to má aj na kardiovaskulárny či nervový systém. Ľudský organizmus je ohromne komplexný a všetko so všetkým súvisí. Ak máme problém s tukovým tkanivom, prejaví sa to v celom organizme.

Od čoho závisí, akú kapacitu uskladňovať tuk majú moje bunky?

To je stále predmetom výskumu. Existujú dva typy obezity. Možno poznáte delenie na tvar hrušky a jablka. Ľudia, ktorí majú obezitu v tvare hrušky, hromadia prebytočný tuk hlavne v oblasti zadku a bokov. Je to taký „zdravší typ obezity“, pretože dochádza k akumulácii energie v podkožnom tuku. Ten rastie tak, že prekurzorové bunky sa menia na tukové, čím sa nám zväčšuje kapacita tukového tkaniva. Pri obezite typu „jablko“ dochádza najmä k hromadeniu tuku vo vnútrobrušnej oblasti medzi orgánmi, pričom sa zväčšujú existujúce tukové bunky.

Histológia ľudského tukového tkaniva. Biele tukové bunky s jednou veľkou tukovou kvapôčkou. Béžové tukové bunky s mnohými malými tukovými kvapôčkami. Zdroj – archív L.B.

Každý človek má inú genetickú výbavu a zatiaľ dopredu nevieme povedať, na aký typ obezity bude náchylný. Nové technológie nám umožňujú pozerať sa na úroveň jednotlivých buniek a charakterizovať, ako sa budú správať jednotlivé populácie prekurzorových alebo tukových buniek v rámci tkaniva. Tento smer ponúka nové možnosti bádania a hádam vďaka nemu budeme vedieť typy tukového tkaniva lepšie klasifikovať.

Tuk v tele dokážu odsledovať rôzne inteligentné váhy či náramky. Je to spoľahlivý spôsob, ako zistiť svoje hodnoty?

Ak máte na mysli bioelektrickú impedanciu, tak to je celkom spoľahlivá metóda, ktorá meria odpor. Tuky v tele dávajú iný odpor ako voda, ktorej je akumulovanej najviac vo svaloch. Takže dostanete relatívne presnú informáciu o tom, aké máte zásoby tuku, vody či koľko máte svalovej hmoty. My vedci používame presnejšie merania, ale na predstavu o vlastnej kompozícii tela je to veľmi dobrý parameter.

Môže si štíhly človek dopriať, čo chce, kým nezačne výrazne priberať, alebo aj v období, keď je chudý, riskuje metabolické problémy spojené s tukom?

Nie je dôležité byť len štíhly, ale byť metabolicky zdravý. Niekto môže mať pár kíl navyše, ale pokiaľ je fyzicky zdatný, tak to nie je problém. Metabolické zdravie je schopnosť organizmu prijímať energiu a vyrovnať sa s kalóriami buď efektívnym využitím, alebo uskladnením, ktoré nepodporuje vznik metabolických ochorení.

Ako človek zistí, či je metabolicky zdravý?

Na preventívnej prehliadke. Lekár mu spraví základný biochemický obraz a pokiaľ má parametre, ako je lačná glykémia, lipidový profil, čiže triglyceridy, dobrý a zlý cholesterol v odporúčaných hodnotách, tak je metabolicky zdravý. To by malo byť naším cieľom aj za cenu kilečka navyše. Aj keď kilá navyše predstavujú i záťaž na kĺby, takže aj na to treba dať pozor.

Venujete sa najmä hnedému tuku, o ktorom sme dlho nevedeli, že ho majú aj dospelí ľudia. Prečo bolo komplikované objaviť ho?

Znovuobjavenie hnedého tukového tkaniva u dospelých ľudí bolo umožnené pokrokom vo vede a v zobrazovacích technikách. Znovuobjavený bol vďaka počítačovej emisnej tomografii, pri ktorej sa na zistenie nádorov u človeka podáva značená glukóza. Keďže nádory sú veľmi metabolicky aktívne, tak ju vychytávajú. No a vtedy si odborníci všimli, že existuje aj niečo iné, čo túto glukózu vychytáva.

Takže vedci si všimli, že im niečo požiera cukor a nie sú to nádory?

Presne. Bol to hnedý tuk, o ktorom sa vie, že ho majú hlavne novorodenci a slúži na termoreguláciu. U detí sa totiž centrálna termoregulácia vyvinie až neskôr. Potom už hnedý tuk nie je potrebný a mení sa na biely.

Bunková línia ľudských hnedých tukových buniek. Bunkové jadrá sú farbené modrou, tukové kvapôčky žltou. Zdroj – L.B.

Keď hnedý tuk páli cukor a cukor sa premieňa na biely tuk, znamená to, že nám hnedý tuk pomáha chudnúť?

To je terapeutický potenciál, ktorý v ňom vidíme my vedci. Fyziologickou funkciou hnedého tuku je zahriatie organizmu. Dospelý človek ho síce trochu má, ale je málo aktívny.

Máme nejakú možnosť, ako si hnedý tuk aktivovať?

Tým najprirodzenejším spôsobom je vystavenie sa miernemu chladu dlhší čas. V ostatnom čase je veľmi populárne otužovanie v ľadovej vode. No toto je extrém, ktorý aktivuje skôr triaškovú termogenézu, možno až stresovú odpoveď organizmu. V štúdiách, ktoré robíme, vystavujeme dobrovoľníkov len miernemu chladu. To je taký, pri ktorom pociťujete mierny tepelný diskomfort, ale ešte sa netrasiete.

Pred pol rokom som robila rozhovor s vaším manželom, ktorý sa takisto venuje výskumu hnedého tuku. Keď odvtedy plávam v chladnej vode, hovorím si, že sa mi aspoň aktivuje hnedý tuk. Korešponduje to trochu s realitou alebo som si z toho vybrala len to, čo som chcela?

Myslím, že na to idete veľmi dobre, ale závisí to od toho, ako dlho plávate, v akej studenej vode a ako často. V biológii nič nie je čierne alebo biele. Nevieme zaručiť, že každý človek si ho takto aktivuje, pretože nám stále niektoré kúsky vedeckej skladačky chýbajú. Sú totiž aj štíhli a aktívni ľudia, u ktorých nevieme zachytiť aktivitu hnedého tuku. Naopak, nájdu sa aj obéznejší jedinci, ktorí ho aktívny majú. Na to, aby sme to pochopili, musíme ďalej bádať.

Prečo majú ľudia s vyššou váhou hnedého tuku menej?

U obéznych ľudí dochádza k nižšiemu uvoľňovaniu neurotransmiteru noradrenalínu. Ten hnedé tukové tkanivo aktivuje.

Pre organizmus znie hnedý tuk ako prospešná vec, prečo si ho netvorí viac?

Pretože na jeho pôvodnú funkciu ho nepotrebujeme. Žijeme v termoneutralite. V domácnosti si môžeme zakúriť, do práce ideme často vo vyhriatom aute a nepotrebujeme, aby nás hnedý tuk zahrial. Jeho výskyt je napríklad vyšší u ľudí v severských oblastiach, pretože sú častejšie stimulovaní chladom. V štúdiách vidíme aj to, že máme vyšší záchyt aktívneho hnedého tukového tkaniva v zimných mesiacoch.

Vyšší záchyt aktívneho hnedého tukového tkaniva máme v zimných mesiacoch. Ilustračná fotografia. Foto N – Tomáš Benedikovič

rozhovore pre denník SME ste povedali, že okrem bielych a hnedých tukových buniek máme aj béžové. Čo robia v tele ony?

Béžové bunky vznikajú v bielom tukovom tkanive, ale majú funkciu hnedých. Rapídne sa u nich zvyšuje množstvo „bunkových elektrární“ – mitochondrií. Prostredníctvom nich vedia spaľovať nadbytočné kalórie. To im dáva aj béžovú až hnedú farbu. Zaujímavé je, že keď odznie stimul, ktorý biele bunky aktivoval, aby sa zmenili na béžové, vrátia sa späť na biele a čakajú, kým ich opäť niečo premení na hnedé a budú páliť kalórie. Takže existuje niečo ako 50 odtieňov hnedej, ktoré vysvetľujú rôzne štádiá aktivity tukových buniek.

Môžeme si svoj biely tuk premeniť na hnedý?

Áno, pravidelné vystavovanie sa miernemu chladu, fyzická aktivita a niektoré zložky potravy podporujú jednak zvýšenie aktivity existujúceho hnedého tuku alebo hnednutie toho bieleho. Pre vedcov je výzvou nájsť spôsob, ako tento proces zefektívniť.

Aké jedlo pomáha meniť biely tuk na hnedý?

Za obrazné transformačné menu by sa dala považovať štipľavá pizza zjedená v chladnejší podvečer na terase, zapitá červeným vínom a zakončená žuvačkou. Čiže je to kapsaicín v čili papričkách, resveratrol v červenom víne a mentol v žuvačkách, ktorý aktivuje chladové receptory. Ale opäť treba dodať, že v biológii veci nefungujú čierno-bielo.

Zázračných liekov na obezitu a potravín na chudnutie je na internete nespočetne. Ako na nich nazeráte z pohľadu odborníčky na tukové tkanivo?

Z môjho pohľadu je to kľúč k vašej peňaženke. Všetko to síce úžasne vyzerá a má to parádne reklamy, ale väčšinou sa tieto produkty neopierajú o žiadne klinické štúdie a nebol pri nich dokázaný žiaden jednoznačný benefit. Ja som vedkyňa a potrebujem fakty, aby som niečomu takému uverila. Pokiaľ by tieto úžasné a zázračné produkty fungovali, tak dnes sú predsa na predpis a nemáme dnes alarmujúce čísla ľudí s obezitou a pridruženými metabolickými komplikáciami.

Čím sa obezita lieči momentálne?

V Európskej únii máme schválené tri liečivá na liečbu obezity, z toho len jedno je dostupné na Slovensku. Funguje na princípe potlačenia príjmu potravy, ale nefunguje u všetkých pacientov a aj podľa odborníkov treba hľadať efektívnejšie prostriedky, ktoré zabezpečia u pacientov udržateľnejší benefit.

Ako ďaleko sme od nejakého nového lieku na obezitu alebo aktivácie hnedého tukového tkaniva, ktoré by sa dalo využívať v bežnej praxi?

Momentálne prebieha viacero klinických štúdií. Jedna látka, od ktorej sú veľké očakávania, je už v testovaní dosť ďaleko. Pri hľadaní lieku na obezitu však často vidíme, že molekuly, ktoré boli v predklinických štúdiách veľmi sľubné, v štúdiách na ľuďoch nemajú skoro žiaden efekt. Takže treba hľadať ďalšie dráhy, ktoré by sme mohli ovplyvniť, aby sme aktivovali hnedý tuk. Momentálne máme liečivo, ktoré sa používa na iný zdravotný problém a u človeka aktivuje aj hnedý tuk. Na dosiahnutie tohto efektu je potrebná vysoká dávka, ktorá má nežiaduce účinky na kardiovaskulárny systém. Čiže to nie je cesta.

V Európskej únii máme schválené tri liečivá na liečbu obezity, z toho len jedno je dostupné na Slovensku, no nefunguje u všetkých pacientov. Ilustračný obrázok. Zdroj – Adobe Stock

V rámci výskumu hnedého tukového tkaniva ste skúmali receptor GPR180 a ligand adiopokín (produkt tukovej bunky) CTHRC1, ktorý sa naň viaže. Čo je ich úlohou v tele?

Tento projekt sme robili v spolupráci s jednou farmaceutickou spoločnosťou, ktorá sa venuje obezite a hľadá molekuly, ktoré by sa dali farmakologicky ovplyvniť. My sme zistili, že spomínaný receptor sa hojne nachádza práve v hnedých tukových bunkách. Predtým sa o ňom nič nevedelo, takže sme chceli zistiť, aká je jeho úloha. Zistili sme, že väzbou s ligandom CTHRC1 dochádza k zvýšeniu aktivity hnedého tukového tkaniva a zároveň sme pozorovali hnednutie bieleho tukového tkaniva a zlepšené pálenie glukózy. Tento receptor sa však nachádza takmer vo všetkých bunkách ľudského tela, a preto je potrebné skúmať, čo robí v iných tkanivách.

Aby sme jeho aktiváciou neaktivovali niečo, čo nechceme?

Áno. Naše predbežné dáta vyzerajú veľmi sľubne, čiže verím, že GPR180 má veľký potenciál, a chcem ďalej skúmať, aká je jeho funkcia v súvislosti s metabolickými ochoreniami v iných tkanivách. Pre dizajn molekúl, ktoré by mohli v budúcnosti slúžiť ako nové lieky, je vždy veľmi dôležité vedieť, ako fungujú.

Mohol by výskum receptora GPR180 viesť k univerzálnejšiemu lieku na obezitu?

Pevne verím, že má veľký potenciál, ale musím to dokázať. Každý dobrý výskum vyprodukuje mnoho ďalších otázok a my máme momentálne jasno iba v tom, že treba zistiť, ako to funguje. Môže sa stať aj to, že budem veľmi sklamaná, lebo zistím, že z hľadiska aktivácie hnedého tukového tkaniva je GPR180 super, ale jeho aktivácia v inom tkanive bude problém.

Zatiaľ sme sa rozprávali o obezite, ale čo sa stane, keď človek schudne? Stratia sa aj metabolické poruchy alebo to v organizme takto jednoducho nefunguje?

Už 10-percentná redukcia hmotnosti má veľmi pozitívny vplyv na pridružené metabolické komplikácie. Takže redukovať hmotnosť je veľmi dobrý cieľ. Treba však začať čím skôr, lebo keď sa u človeka rozvinie pokročilé štádium diabetu a dôjde k zlyhaniu betabuniek pankreasu produkujúcich inzulín, tak to už nepomôže. Takisto, keď má človek pre obezitu nealkoholické stukovatenie pečene v neskorom štádiu fibrózy, ktorá prechádza do cirhózy, tak bude mať redukcia oveľa menší efekt. Stále mu to však môže pomôcť s inými pridruženými problémami.

Na Slovensko ste sa vrátili pred približne rokom zo Švajčiarska. Ako sa tam robí veda v porovnaní s fungovaním na Slovensku?

Z osobnej skúsenosti sa mi zdá Švajčiarsko ako krajina neobmedzených vedeckých možností s úžasným prístrojovým vybavením a financovaním. Na Slovensku je problémom extrémne podfinancovanie vedy a enormná administratívna záťaž, o čom sa hovorí stále. Pokiaľ nebudeme mať na výskum prostriedky, tak kvalitná slovenská veda nebude. Ani so šikovnými vedcami, ktorí tu bezpochyby sú. No a občas si aj sami vytvárame „slovenské špecifiká“, ktoré nám ešte viac komplikujú beztak nepriaznivú situáciu.

Čo sú tie slovenské špecifiká?

Jedným z najhorších slovenských špecifík je hodnotenie priemernosti a podpriemernosti. Pretože grantová a finančná podpora nemôže fungovať na báze „dajme všetkým trochu“. Má to ísť tým najlepším, ktorí majú výstupy a potenciál. My vedci máme až prehnane veľa ukazovateľov, ktorými sa v tabuľkách porovnávame, takže vieme určiť, kto má na to, aby peniaze využil efektívne. Percento úspešnosti jednoducho nemôže byť 50 až 70 percent. Získavať by ich malo 10 až 15 percent najlepších.

Tím profesora Christiana Wolfruma, v ktorom Lucia Balážová s manželom donedávna pôsobili. Foto – archív L. B.

V čom by sme si pri rozdeľovaní grantových peňazí na výskum mohli brať zo zahraničia príklad?

Slovensko je veľmi malé, čiže treba, aby granty hodnotili zahraniční odborníci. Tým sa úplne odstráni „ja tebe, ty mne“. Snaha tu je, ale keď aj sú nastavené nejaké transparentné hodnotiace procesy, treba si dať záležať, aby v nich neboli dodatočné domáce komisie, ktoré majú posledné slovo na základe vopred nepísaných pravidiel. Lebo potom je aj zahraničný panel odborníkov zbytočný.

Aké sú vaše plány v najbližšej budúcnosti?

Vytvoriť na Slovensku špičkový výskumný tím, ktorý by sa venoval výskumu molekulárnych mechanizmov zodpovedných za rozvoj metabolických ochorení. Na to potrebujem získať nemalé finančné prostriedky, takže mojou najbližšou výzvou bude uchádzať sa o ERC starting grant. Ten je určený pre mladých vedeckých pracovníkov, ktorí majú za sebou postdoktorandúru, sú skúsení, majú vypublikované štúdie a snažia sa rozbehnúť svoj výskumný tím.

ERC granty sú veľmi prestížne, na Slovensku máme zatiaľ iba jedného držiteľa, ktorý grant získal. Prečo sa nám pri žiadostiach nedarí uspieť?

Sú veľmi kompetitívne a úspešnosť vedcov je len okolo 10 percent. Samozrejme, balík peňazí, ktorý človek získa, je obrovský a umožňuje mu robiť konceptuálny výskum či zakúpiť prístrojové vybavenie, takže záujem vedcov o tieto granty je veľmi veľký v celej Európe. Na Slovensku možno nemáme skúsenosti s písaním takýchto veľkých projektov. Nesmú byť zamerané na výskum napríklad jednej molekuly. Musia to byť až vizionárske projekty, ktoré prinášajú do problematiky inovácie.

Čo je vašou vizionárskou myšlienkou?

Chcela by som sa trochu vzdialiť od tukového tkaniva a venovať sa receptoru GPR180. Zistili sme, že je iný, než sa predpokladalo a patrí do signálnej dráhy, ktorá zohráva veľmi dôležitú úlohu pri fibróze pečene a jej nealkoholickom stukovatení. Toto ochorenie je na vzostupe, keďže s oneskorením kopíruje nepriaznivé trendy v obezite. Veľmi zlé je, že naň žiaden liek nemáme. Vidím tu teda veľa otázok, ktoré treba zodpovedať a chcela by som hľadať aj kandidátov na potenciálnu farmakoterapiu, pričom by som v problematike chcela využiť skúsenosti získané štúdiom termogenézy.

S manželom pracujete v rovnakých tímoch na príbuzných témach. Aké sú výhody a nevýhody vedeckého spolužitia v manželstve?

Osobne vnímam skôr výhody a pevne verím, že môj manžel to vidí rovnako. Ako pár zaoberajúci sa rovnakou problematikou si vieme efektívne zadeliť prácu a veľmi veľa si pomáhame. Jeden od druhého sa učíme množstvo vecí, lebo žiaden vedec nie je odborníkom na všetky metodiky. Ak sa mám zamyslieť nad nevýhodami, tak možno občas trávime veľmi veľa času v súkromí vedou, takže relaxujeme menej, ako by sme mali.

Na potulkách po Švajčiarsku s manželom. Foto – archív  L.B.

Získali ste ocenenie Mladá vedecká pracovníčka 2021. Sú pre ženy podmienky vo vede rovnaké ako pre mužov alebo to majú komplikovanejšie?

Myslím si, že sú rovnaké, aspoň ja som sa nestretla so znevýhodňovaním. Problematickejšie to začína byť v období, keď sa žena stane matkou. Ale to nie je špecifické pre vedu, s tým zápasí každá žena v rôznych profesiách.

V biomedicínskom výskume je to o to ťažšie, že tehotná žena nemôže pracovať s chemikáliami. Takže je mimo laboratória už počas tehotenstva a aj po narodení dieťaťa. Metodík, ktoré sú absolútne bezpečné, je veľmi málo. V tomto sme mali s manželom výhodu, keďže pracujeme spolu. Mohol mi pomôcť s experimentálnou stránkou výskumu, zatiaľ čo ja som analyzovala dáta a písala publikácie. Inak by som mala veľmi veľký výpadok.

Na Slovensku ste rok. Zatiaľ ste neoľutovali návrat a plánujete tu zostať?  

Keď sme išli do zahraničia, neplánovali sme tam zostať. Chceli sme sa naučiť nové veci, získať kontakty a vrátiť sa domov, kde môžeme tieto skúsenosti aplikovať. Zavážilo aj to, že tu máme rodinu a priateľov. Vo Švajčiarsku sme veľmi veľa pracovali a nestihli sme si vytvoriť zázemie, ktoré by nás tam držalo.

Priznám sa, že po návrate boli aj momenty, keď sme trochu zapochybovali, či to bol dobrý nápad. Ale v Biomedicínskom centre SAV sme obklopení úžasnými ľuďmi, ktorí nás podporujú, takže si myslím, že sme odhodlaní zostať. Spoliehame sa predovšetkým na zahraničné grantové schémy, snažíme sa robiť kvalitnú vedu a vnímame to ako príležitosť, že aj my môžeme nejako prispieť k zmene na Slovensku.

Lucia Balážová

Je fyziologička. Pôsobí v Biomedicínskom centre SAV, v. v. i na Oddelení výskumu metabolických porúch v Sekcii bunkového a molekulárneho metabolizmu. Skúma metabolické ochorenia so zreteľom na tukové tkanivo, pečeň a pankreas a hľadanie nových cieľov farmakoterapie.

Prispela k objavu viacerých mechanizmov regulujúcich metabolickú aktivitu tukového tkaniva, ako aj k identifikácii nových bunkových populácií v tukovom tkanive. Je spoluautorkou štúdií publikovaných v prestížnych časopisoch Nature, Nature Medicine, Nature Communications, Nature Metabolism a Cell Metabolism. Absolvovala dlhodobý pracovný pobyt na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ETH v Zürichu, pričom bola držiteľkou ETH postdoktorandského štipendia. Bola viacnásobne ocenená ako Mladá vedecká pracovníčka (FEPS 2014; CVTI, SAV a ZSVTS 2021). Získala project SASPRO2, ktorý je spolufinancovaný programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 Marie Skłodowska Curie.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Cesta k zdraviu

Chudnutie

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Vedecký podcast N2

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie