Svetový newsfilter: Putin otestuje trpezlivosť Západu

Dobrý deň,

lídri západných štátov musia už niekoľko mesiacov robiť náročné rozhodnutia, ktoré sa týkajú podpory Ukrajiny. Prijali sankcie, na Ukrajinu posielajú zbrane a sľubujú, že ju budú podporovať do konca. A potom pomôžu obnoviť to, čo zničila ruská armáda.

Čas však beží, vojna sa nekončí a časť ľudí sa postupne naučila žiť s pocitom, že na východe Európy prebieha veľká vojna. Vladimir Putin sa spolieha na to, že má viac času a trpezlivosti ako Západ, pretože v Rusku neexistuje demokracia a jemu nezáleží na krajine ani na jej obyvateľoch.

Posledné týždne ukazujú, že trpezlivosť právom patrí na zoznam faktorov, ktoré budú mať vplyv na konečný výsledok tejto vojny.

Európa: Kto vydrží dlhšie?

Aj necelých päť mesiacov od začiatku ruskej invázie stále intenzívne sledujeme, ako postupuje ruská armáda a či dobýja ďalšie mestá a dediny. Po obsadení Luhanskej oblasti Rusko pokračuje v silnom ostreľovaní, ale znovu sa potvrdzuje, že ani jeho zdroje nie sú nevyčerpateľné.

O čo ide: Experti sa zhodujú, že vojna sa dostala do fázy, v ktorej bude hrať kľúčovú úlohu to, aké vyčerpané sú obe strany. Týka sa to počtu vojakov, techniky aj morálky.

Obe armády sú vo všetkých troch parametroch po mesiacoch vojny oslabené. Rusko síce má výhodu v tom, že má väčšiu a silnejšiu armádu, no Putin sa aj napriek veľkým stratám vyhýba mobilizácii.

Rusko preto do armády láka bývalých vojakov, obyvateľov chudobnejších oblastí, proruských separatistov a žoldnierov. Britské tajné služby si dokonca myslia, že by sa mohol uchýliť aj k tomu, že začne z väzení púšťať ľudí, ktorí sa pridajú k žoldnierom z Wagnerovej skupiny. Podľa niektorých zdrojov sa to už deje.

Ruská armáda na Ukrajine prišla o desaťtisíce vojakov a to sa prejavuje aj tak, že podľa Spojených štátov momentálne nemá dosť jednotiek na to, aby splnila jeden zo svojich cieľov, ktorý by bol pre Ukrajinu veľmi krutý – obsadiť Odesu a odstrihnúť Ukrajinu od mora.

Pomoc zo Západu: Ani s technikou to nie je ideálne, a preto sa Rusko snaží získať stovky dronov od Iránu. Bezpilotné stroje sa v tejto vojne ukázali ako zvlášť cenná zbraň. Najmä pre Ukrajincov.

Morálka ukrajinskej armády síce utrpela po tom, čo Rusko získalo aj posledné časti Luhanska, no trochu ju pozdvihli dodávky raketových systémov HIMARS od Američanov. Rakety už medzičasom ničia ruské ciele, no Ukrajina ich stále nemá dosť.

Od Američanov zatiaľ dostala 12 týchto systémov, raketomety jej sľúbili aj Briti a Nemci. Ukrajinci však žiadajú ďalšie desiatky HIMARS-ov, ktoré by mohli spôsobiť Rusom veľké škody ešte pred zimou – obdobím, ktoré bude pre vývoj vojny veľmi dôležité.

Putin na rokovaní s prezidentom Iránu. Foto – TASR/AP

Zimná stratégia: Denník New York Times dokonca píše o Putinovej zimnej stratégii. Ruský prezident môže kalkulovať s tým, že ak sa k inflácii a vysokým cenám potravín pridá zima a drahý plyn, prípadne jeho nedostatok, môže rásť tlak na to, aby Ukrajina urobila ústupky Rusku.

Zatiaľ však západní lídri tvrdia, že Ukrajinu budú podporovať až do konca. Otázkou je, ako dlho môžu Ukrajine posielať zbrane. Zbrojárske firmy majú výrobu nastavenú na mierové časy, a hoci ju už rozširujú, stále to nestačí. Američania, ktorí im dodávajú najviac zbraní, zároveň musia myslieť aj na to, že nemôžu úplne vyprázdniť svoje sklady.

Preto prebieha veľký súboj trpezlivosti a odhodlania. Putin verí, že čím dlhšie bude trvať, tým viac v ňom bude mať navrch – aj napriek západným sankciám. A preto niektorí analytici vravia, že je lepšie dať Ukrajine čo najviac a čo najskôr. O pol roka totiž cena môže byť väčšia.

Ázia: Historický týždeň na Srí Lanke

Po mesiacoch pokojných protestov prerástla nespokojnosť obyvateľov Srí Lanky do masívnych nepokojov. Prezident po nátlaku ohlásil, že rezignuje, no niektorým demonštrantom to nestačí a žiadajú výmenu celej vlády.

Aký je kontext: Srí Lanka čelí najväčšej ekonomickej kríze za posledné desaťročia. Centrálnej banke došli zahraničné rezervy, inflácia presahuje 50 percent a na čerpacích staniciach nie je dostatok pohonných hmôt.

Vláda zo zlej situácie viní koronavírus, pre ktorý prišla o zisky z turizmu. Podľa ekonómov však k jej zhoršeniu prispela aj jej nekompetentnosť. Vlani napríklad zakázala dovoz chemických hnojív, čo zruinovalo ryžový priemysel a predražilo potraviny.

Mnohí Srílančania sú presvedčení, že za humanitárnu krízu môže rodina Rádžapakšovcov, ktorá je pri moci už dve desaťročia. V krajine sa preto v marci začali protesty proti aktuálnemu prezidentovi Gótábajovi Rádžapakšovi, ktoré nabrali na intenzite koncom minulého týždňa.

Čo sa dialo: V sobotu večer masa demonštrantov obsadila prezidentovu kanceláriu a vtrhla do jeho luxusného domu. Hitom internetu sa stalo video, na ktorom sa desiatky ľudí kúpali v jeho bazéne.

Premiér počas týždňa vyhlásil výnimočný stav a demonštrantov označil za „fašistov“ či „extrémistov“. Bezpečnostné zložky proti nim zakročili slzným plynom.

Prezident po predsedovi parlamentu odkázal, že vzhľadom na nepokoje je pripravený rezignovať. Napokon to urobil vo štvrtok prostredníctvom e-mailu. Medzičasom ušiel do Singapuru, čo miestni vnímajú ako snahu vyhnúť sa prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti po výmene vlády.

Čo bude ďalej: Demonštranti prezidentovu rezignáciu privítali s nadšením a prestali blokovať prezidentský palác. Mnohí z nich však avizujú, že nebudú spokojní do chvíle, kým sa kompletne nevymení vláda.

Premiér medzitým požiadal parlament, aby nominoval nového prezidenta, ktorý bude prijateľný pre koalíciu aj opozíciu.

Ak pôjde všetko podľa plánu, jeho meno by mohlo byť známe už o týždeň v stredu. V aktuálnej neprehľadnej situácii však analytici radia s definitívnymi závermi počkať.

Severná Amerika: Trump ani Biden nie sú v ideálnej pozícii

Do prezidentských volieb v USA síce zostávajú viac ako dva roky, no v americkej politike už dlhšie prebieha debata o tom, či sa zopakuje súboj Biden – Trump.

Obaja politici vysielajú signály, že budú kandidovať, no najnovšie prieskumy im naznačujú, že by to radšej mali prenechať niekomu inému.

O čo ide: Nestáva sa často, aby úradujúci prezident nekandidoval aj druhýkrát. Pri Bidenovi, ktorý sa vrátil do politiky, aby porazil Trumpa, sa však rátalo skôr s tým, že do Bieleho domu ide maximálne na štyri roky.

Logickým dôvodom je, že krátko po tých ďalších voľbách oslávi 82 rokov. Ak to spojíme s jeho nízkou popularitou, je jasné, prečo v Demokratickej strane silnejú hlasy, aby znovu nekandidoval.

Bidena momentálne podporuje iba necelých 39 percent ľudí. To je dokonca menej, ako mal po 18 mesiacoch vo funkcii Donald Trump.

Radšej niekto iný: Biden to má ťažké. Do Bieleho domu prišiel v čase pandémie, potom musel riešiť vojnu na Ukrajine, infláciu aj viaceré masové streľby.

Popritom sa nedá prehliadnuť, že prezident, ktorý v novembri oslávi osemdesiatku, je o čosi iný ako energický a rázny Biden spred desiatich či dvadsiatich rokov. Vidia to jeho kolegovia zo strany aj voliči.

Dve tretiny voličov Demokratickej strany už teraz vravia, že by radšej v súboji o Biely dom videli niekoho iného ako Bidena. Ako najčastejší dôvod uvádzajú práve jeho vek.

Slabou útechou pre neho môže byť, že podľa prieskumu by vo voľbách aj tak porazil Trumpa, hoci len tesne (44 : 41).

A čo Trump: Na to sa však Demokratická strana nemôže spoliehať, a ak si chce o dva roky udržať Biely dom, už teraz musí myslieť na to, ako zlepšiť čísla svojho prezidenta, prípadne nájsť iného kandidáta.

Jednoduché to nemusí mať ani Trump – ak sa rozhodne kandidovať. Polovica voličov republikánov momentálne hovorí, že by ho v primárkach nepodporila. Najhoršie čísla má medzi mladšími a vzdelanejšími voličmi.

Tí sú zrejme najcitlivejší na informácie, ktoré sa postupne objavujú počas výsluchov v kongrese. Ukazuje sa, že Trump vopred počítal s pochodom na Kapitol a v snahe zmeniť výsledok volieb zvažoval aj to, že nariadi zabaviť hlasovacie zariadenia.

To sú veci, ktoré sa nemusia páčiť nielen umiernenejším republikánom, ale ani nerozhodnutým voličom. Ak chce Trump znovu vyhrať voľby, na svojej strane ich bude potrebovať čo najviac.

Viac čítajte tu: To stretnutie zmenilo históriu. Unikli ďalšie podrobnosti o tom, ako Trump začal pochod na Kapitol

Afrika: Kto rastie a kto nie

Afrika bude spolu s juhovýchodnou Áziou v nasledujúcich desaťročiach patriť medzi regióny s najrýchlejším rastom počtu obyvateľov. Päť z ôsmich krajín, kde bude rast najväčší, sa nachádza práve na tomto kontinente.

O čo ide: OSN tento týždeň zverejnila svoju pravidelnú správu o vývoji svetovej populácie. Najviac rezonovali dve predpovede, ktoré sa v nej objavili – prvá hovorí, že už v novembri bude na svete žiť osem miliárd ľudí.

Na konci desaťročia to bude ešte o pol miliardy viac a v roku 2100 by počet obyvateľov zeme mal prekročiť 10 miliárd. Ide iba o predpoveď. Skutočné číslo môže ovplyvniť mnoho faktorov, o ktorých dnes ešte nemáme ani tušenie.

Tak ako sme pred troma rokmi netušili, že nás čaká pandémia covidu, ktorý zabije milióny ľudí po celom svete.

Afrika porastie: Druhá zaujímavá predpoveď počíta s tým, že Čína už budúci rok nebude najľudnatejším štátom sveta. Predbehne ju India, v ktorej populácia stále rastie rýchlym tempom – na rozdiel od Číny.

Podobne je to aj v štátoch subsaharskej Afriky, ktoré by do roku 2050 mali tvoriť viac ako polovicu prírastku na celej planéte. Aj napriek tomu, že celosvetovo sa rast obyvateľstva bude spomaľovať, týchto štátov sa to bude týkať menej, pretože dnes majú veľmi mladú populáciu.

Vlani v tomto regióne pôrodnosť dosiahla 4,6 dieťaťa na jednu ženu. V Európe je to trikrát menej.

Takto sa podľa predpovede OSN zmení poradie najľudnatejších štátov. Zdroj – OSN

Čo bude ďalej: Najviditeľnejší bude rast v piatich veľkých afrických štátoch – Demokratickej republike Kongo, Tanzánii, Etiópii, Nigérii a v Egypte.

Bude to znamenať, že kým dnes žije v subsaharskej Afrike približne toľko ľudí ako na Západe, čiže v Európe a Severnej Amerike (1,1 miliardy), o necelých 30 rokov to bude úplne inak.

Populácia subsaharskej Afriky sa takmer zdvojnásobí na vyše 2 miliardy. Počet obyvateľov na Západe však bude stagnovať.

Tieto trendy budú vyvíjať ešte väčší tlak na rozvoj v Afrike. Mnohé zo štátov, ktoré budú rásť najrýchlejšie, patria medzi tie najmenej rozvinuté na svete.

OSN preto varuje, že budú potrebovať omnoho lepšie školstvo, zdravotníctvo a príležitosti pre mladých . Inak budú milióny ľudí hľadať lepší život inde. Nehovoriac o tom, že spomínané regióny patria medzi tie, ktoré budú veľmi trpieť v dôsledku klimatickej zmeny.

Latinská Amerika: Ďalšia tragédia na Haiti

Haiti sa za posledný rok muselo vyrovnať s úkladnou vraždou prezidenta, silnou vlnou koronavírusu a mohutným zemetrasením. Minulý týždeň sa tamojšia kríza znásobila, keď sa v hlavnom meste vystupňovalo pouličné násilie, pre ktoré zomreli desiatky ľudí.

Aký je kontext: Bývalý haitský prezident Jovenel Moïse nebol obľúbený a v krajine sa proti nemu konali masové demonštrácie. Kritici ho obviňovali z porušovania demokratických princípov a mnohí sa sťažovali na politickú nestabilitu. Počas štyroch rokov vo funkcii vymenoval siedmich premiérov.

Lenže po jeho brutálnej vražde z minulého roka sa situácia v krajine ešte zhoršila. Politické elity súperia o moc a neistotu využívajú ozbrojené skupiny na posilňovanie svojho vplyvu. Pre násilie na uliciach už mesiace mnohé deti nemôžu chodiť do škôl a zatvorené ostávajú aj mnohé obchody.

Minulý týždeň – presne rok po prezidentovej vražde – vypukli násilné strety medzi gangmi na okraji hlavného mesta Cité Soleil.

Čo sa stalo: Násilnosti si vyžiadali podľa medzinárodných organizácií už takmer 90 obetí a ďalšie desiatky osôb sú zranené. Polícia prakticky celý týždeň nezasiahla.

V okolí hlavného mesta žijú státisíce ľudí v skromných príbytkoch, z ktorých v súčasnosti nemôžu vychádzať. Neziskovky upozorňujú, že obetiam nestíhajú dodávať jedlo či vodu a regiónu hrozí vážna humanitárna kríza.

Blízko mesta sa navyše nachádza ropný terminál, ktorý zásobuje celú severnú časť ostrova. Na čerpacích staniciach už chýbajú pohonné hmoty a ich cena na čiernom trhu prudko rastie.

Čo ďalšie treba vedieť: Haiti je jednou z najchudobnejších krajín sveta a v posledných rokoch malo smolu na viacero prírodných katastrof. Najvýraznejšou z nich bolo zemetrasenie z roku 2010, pri ktorom zomrelo 230-tisíc ľudí a ktoré spôsobilo obrovské ekonomické škody.

Ďalšie zemetrasenie z vlaňajšieho augusta si vyžiadalo najmenej dvetisíc ďalších obetí. Okrem zničených budov prispelo k rozšíreniu covidu a k narušeniu dodávok vakcín.

OSN varuje, že všetky spomenuté problémy majú za následok čoraz väčší počet ľudí bez prístupu k potrave. Vážnemu nedostatku jedla čelí už teraz vyše milión Haiťanov a očakáva sa, že v nasledujúcom období sa toto číslo ešte zvýši.

Meno týždňa: Šinzó Abe

Po atentáte minulý piatok zomrel dlhoročný japonský premiér Šinzó Abe. Aj po odchode z úradu mal stále veľký vplyv na japonskú politiku, útočník ho podľa svojich slov zabil preto, že s ním nebol spokojný.

Abe sa za desať rokov v úrade premiéra podieľal na rozvoji spolupráce s USA a jedným z jeho cieľov bolo zrušenie povojnového pacifizmu. Zmenu ústavy sa mu nepodarilo pretlačiť, no dokončiť by to mohol jeho nástupca Fumio Kišida, ktorý spolu so svojou (a Abeho) stranou LDP jednoznačne vyhral sobotné voľby.

Viac čítajte tu: Zbraň tam nenosia ani policajti. Japonská spoločnosť sa spamätáva z vraždy expremiéra

Foto týždňa

NASA tento týždeň zverejnila unikátne zábery z vesmíru. Jedným z nich je aj snímka hmloviny Carina, ktorá je jednou z najväčších na oblohe a nachádza sa vo vzdialenosti približne 7600 svetelných rokov.

Viac čítajte tu: Zrod hviezdy či gravitačný tanec. Snímkami ďalekohľadu Jamesa Webba sa začala nová éra astronómie, vraví NASA