Denník N

Polia sú zožaté

Pablo Picasso: Vallauris v noci, 1952
Pablo Picasso: Vallauris v noci, 1952

Niekam sa vyberiem po dohode s priateľmi a odrazu som inde sám a čudne spokojný.

Autor je výtvarník

Polia zožaté. Mesiac v splne. Lúčne koníky odskakujú na všetky strany počas chôdze vyprahnutou lúkou. Voda v Čilistove má farbu svetlého tyrkysu. Občas zaškrieka čajka.

A mne sa akosi vrátila moja záškolácka povaha. V detstve a mladosti som sa nevedel dostať do školy, aj keď som tam smeroval, tesne pred bránou ma to stočilo na inú stranu alebo som prešiel dovnútra a zadnou stranou som cez dieru v plote pokračoval ďalej. Niekam sa vyberiem po dohode s priateľmi a odrazu som inde sám a čudným spôsobom spokojný, s pocitom, že som preto urobil všetko, len to vyšlo akosi ináč.

Mám to naspäť v plnej sile, zrejme preto, že ma to nikdy neopustilo, toto je pravé ja, bez pána profesora Freuda, bez svätého Ladislava Klímu, bez Fráňu Drtikola.

Anansiho figúrka, pohybujúca sa v pavúčej sieti všetkých príbehov.

Tak sa stalo, že som zabudol napísať svoj mesačný stĺpček včas, teda ja som nezabudol, ja som skúšal, či nezabudne môj redaktor, nezabudol. Tak píšem, v rozpálenom lete, teda vo vlahom večere rozpáleného leta, pomaly sa stmieva, a keď dopíšem, urobím si BM. Už sa teším.

Webbov teleskop nám ukázal, ako to bolo pred miliardami rokov, ale my sme si to, samozrejme, nevšimli, azda nebudeme veriť dákym ultrafialovým obrázkom, a ešte je aj sucho.

Bažant spieva svoju večernú milostnú pieseň, neviem, či je milostná, ale v tomto letnom súmraku mi tak pripadá.

He bought her a diamond for her throat
He put her in ranch house on a hill
She could see the valley barbecues
From her window sill
See the blue pools in the squinting sun
Hear the hissing of summer lawns

Spieva Joni Mitchell v pesničke The Hissing of Summer Lawns na albume The Hissing of Summer Lawns.

A zatiaľ sa Luna s Táňou idú pozrieť v družnom rozhovore na mesiac, ktorý práve vyjde nad strniskom zožatých polí na konci obce zvanej mier, béke.

A zatiaľ drahý Pablo domaľuje obraz Krajina, Vallauris v noci. Zapáli si cigaretu a díva sa cez ten obraz do minulosti aj budúcnosti.

A ja už musím ísť, lebo ma volá Luna.

Lacóóó, Lacó, poď sa s nami pozrieť, to je neuveriteľné.

Biela mačka, čierny kocúr, Luna a Táňa sa dívajú na vychádzajúci mesiac.

,,Možno sa im zapáčila tá oranžová farba,“ poznamená Luna k tým mačkám.

Spln teraz, nikdy nekončiace teraz.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie