Vedia zhudobniť takmer čokoľvek – aj list developerovi a rady na schudnutie

Trio NE:BO:DAJ nahralo album, ktorý nápadito a muzikálne čerpá z rôznych svetov.

Keď sa zadívate na obrázok k tomuto článku, určite si všimnete, že je obrátený o 90 stupňov. Obdĺžnikový tvar nepripomína klasický CD formát, ale to je úplne v poriadku, pretože aj hudba na tomto albume má ďaleko od väčšiny bežnej produkcie. Je svieža, experimentálna a zároveň veľmi muzikálna (čo tiež nie je obvyklá kombinácia).

Hudba v hudbe

Najskôr sa ozve preludovanie flašinetu, ktoré vás prenesie na dedinský jarmok, no rurálnu idylu rýchlo utne riff klavíra s unisonami huslí a talianskeho bajana (gombíkový akordeón) podfarbujúcimi dadaisticky hravé verše a už je tu ďalšia zmena, cifrujúci odzemok so slovami: „Tak som skúsil disco, metal, potom hip hop ba i swing, napokon experimental a to som zle urobil..“

Výstižný úvod. To, čo robí trio NE:BO:DAJ je totiž hudba v hudbe, v tom najlepšom zmysle eklektická skladačka rôznych foriem a žánrov. Nové autorské skladby aj reinterpretácie existujúcich. Akustický zvuk a pesničkové formy najskôr nasmerujú poslucháča ku kabaretnému divadlu a brnianskej alternatívnej scéne, no výsledok je omnoho pestrejší.

Julo Fujak (klavír, sláčiková basgitara, terénne nahrávky, ruchy, barytón), Jana Ambrózová (husle, citara, mezzosoprán) a Andrej Pleštinský (taliansky bajan, tenor) sú traja zruční inštrumentalisti po­hybujúci sa na pomedzí rôznych hudobných svetov. V kolekcii šesťnástich skladieb nájdete experimenty, folklórne nápevy, príde aj na konceptuálnu grafickú partitúru, džezový štandard, vokálny hymnus či ozvenu musique concréte. Znie poézia, nakomponované i improvizované vsuvky, zaujímavé kombinácie dvoch mužských a ženského hlasu.

Nočná mora developera

„Táto báseň si ťa nájde, živého alebo mŕtveho. Na Bahamách alebo na Cypre. S bankrotom, či bez,“ recituje monotónne mrazivo básnik Michal Habaj. Verše proti developerom v sprievode hudobných interlúdií asi ešte nik nenasadil, je to silné aj vtipné zároveň, čo platí aj o záverečnom trojhlase spievajúcom bizarné fragmenty zo ženských magazínov. Sú to obrazy našej doby a zároveň jej komentáre, ktoré po nej zostanú ako silný dokument.

Čisto vokálny záver je dielom Martina Burlasa a práve v tom je ďalší rozmer hudby tejto skupiny. NE:BO:DAJ vyťahujú do popredia aj iných autorov, ktorí im niečo napíšu, sami si s nimi zahrajú alebo im to nechajú na voľnú úpravu (Milan Adamčiak, J. B. Kladivo, P. Machajdík), nerozpakujú sa ani voľne pohrať s kla­sikmi (Ch. Mingus, Komenský). Tento album nie je na prvé, ale určite ani na jediné počúvanie. Tak skoro vám neopočúva, lebo s takmer každým ďalším prehratím sa do popredia vynorí iný detail, iný zvuk či iný význam.

Najbližšie si ho môžete vypočuť 19. novembra v Nitrianskej galérii alebo si urobiť stručný obraz cez tieto krátke ukážky:

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |