Británia po Johnsonovi musí obnoviť svoje vzťahy s EÚ

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou nevyhnutne potrebujú reset. Hustou hmlou v Lamanšskom prielive momentálne prenikajú len blesky vzájomného podráždenia. Vojna na Ukrajine však vytvorila geopolitický kontext, v ktorom je takýto reset pre Európu nutnejší než kedykoľvek predtým, zatiaľ čo defenestrácia britského premiéra Borisa Johnsona ponúka vnútropolitickú príležitosť.

Sklamal aj labourista

Odkedy Johnsonova vláda pristúpila k porušovaniu medzinárodného práva v súvislosti so severoírskym protokolom, bolo takmer nemožné predstaviť si obnovenie dôvery medzi EÚ a jedným konkrétnym obyvateľom Downing Street 10. Tak ako väčšina Britov, aj väčšina kontinentálnych Európanov si naňho vytvorila názor už dávno.

Žiaľ, prejav lídra Labouristickej strany Sira Keira Starmera začiatkom júla v Centre pre európsku reformu v Londýne neponúkol žiadnu odvážnu alternatívnu víziu partnerstva medzi dvomi brehmi kanála. Jasne zameraný na opätovné získanie tradičných labouristických voličov, ktorí vo voľbách v roku 2019 prešli ku konzervatívcom, v zásade vyzýval: „Zabezpečte, aby brexit fungoval“.

To takmer znamená, že jediným problémom brexitu je to, že Johnsonova vláda ho nedokončila. Po vyhlásení, že labouristi si neželajú, aby sa Spojené kráľovstvo znovu pripojilo k EÚ, jednotnému trhu alebo colnej únii, predložil sériu rozumných, ale skromných návrhov, počnúc riešením problémov okolo protokolu o Severnom Írsku a konštruktívnym rokovaním. Jeho prejav bol zameraný výlučne na britskú verejnosť. Pre kontinentálne publikum tam nebolo takmer nič.

Prvý krok je za nami

Na druhej strane Lamanšského prielivu už nehovorí o brexite nikto. Ako som zistil na nedávnych cestách do Nemecka, Belgicka a Francúzska, ľahostajnosť prebije len podráždenie. Jeden významný nový návrh prišiel od francúzskeho prezidenta. Emmanuel Macron navrhuje vznik širšieho Európskeho politického spoločenstva, v ktorom by kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny ako Ukrajina, Moldavsko, Severné Macedónsko a Albánsko sedeli spolu s európskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ – ako Nórsko, Švajčiarsko a Británia.

Francúzska pozvánka zúčastniť sa na niečom, čo budú niektorí vnímať ako čajový večierok bratrancov z vidieka, Britom po brexite veľmi nepomôže. Ak by toto nové spoločenstvo vzniklo, bolo by od britskej vlády múdre, keby sa k nemu pripojila, ale nebude to kľúčová príležitosť, ktorá by zlepšila vzťahy ponad kanál.

Čo ňou teda bude? Podstatným prvým krokom bolo, že sa Konzervatívna strana zbavila zdiskreditovaného Johnsona. Ak sa otázka severoírskeho protokolu nevyrieši, kým Johnson odíde, budúci premiér by si mal zapamätať múdru radu od Jeana Monneta: ak máte problém, ktorý neviete vyriešiť, rozšírte kontext. Presadzovanie širšej agendy, ktorá by obnovila vzťahy s kontinentom, uľahčí hľadanie kompromisov v konkrétnych problémových oblastiach súvisiacich s brexitom.

Už to nie je o brexite

Starmer vo svojom prejave poukázal na jednu veľkú oblasť spolupráce: návrat britského akademického a vedeckého výskumu do úniového programu Horizont, opätovný vstup do programu výmeny študentov Erasmus, úsilie uľahčiť umelcom, športovcom a iným odborníkom prácu na protiľahlom brehu kanála, a to v snahe zvrátiť znepokojujúcu eróziu medziľudských väzieb medzi UK a EÚ. Existuje však niekoľko ďalších veľkých oblastí, na ktoré by sa mal Johnsonov nástupca pozrieť: systematická spolupráca s EÚ v zahraničnej a bezpečnostnej oblasti, v oblasti spravodajstva, životného prostredia, energetiky, digitálnej politiky, AI, finančných technológií i biotechnológií. Británia má v týchto oblastiach celkovej sile Európy čo ponúknuť. Hrozby zo strany Putinovho Ruska, klimatické zmeny a možno aj ďalší vírus preskakujúci kontinenty spôsobujú, že je nevyhnutné, aby Európa túto silu maximalizovala.

Keďže ide len o čiastkové kroky, musia byť zakomponované do väčšieho príbehu. Politika posledného desaťročia, vrátane tej, ktorá viedla k brexitovému hlasovaniu, nám pripomína, že presvedčivý príbeh je rovnako dôležitý ako to, čo technokrati nazývajú realitou. V skutočnosti dobrý príbeh pomáha vytvárať politickú realitu. Johnsonov odchod poskytuje príležitosť vytvoriť nový.

Toto už nie je o brexite. V dohľadnom čase to nie je ani o opätovnom vstupe do EÚ. Briti sa môžu v priebehu tejto dekády prikláňať k myšlienke návratu k colnej únii alebo k jednotnému trhu, ale dve hlavné britské politické strany sa k tomuto bodu ešte ani zďaleka nepribližujú.

Dobrý príbeh o partnerstve

Takže musí ísť o koncepciu nového partnerstva medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Nemôžete mať partnerstvo, ak toho druhého nerešpektujete ako partnera, nieto, ak sotva uznávate jeho existenciu. Zo psychologického hľadiska je pre brexiterov očividne ťažké uznať, že EÚ je dobrá vec. (Ak je dobrá, prečo by ju opúšťali?)

Napriek tomu je však celkom možné vyjadriť rešpekt k EÚ bez Spojeného kráľovstva. Malo by to byť o to jednoduchšie, že Británia sa nevzdala väčšieho povojnového projektu presadzovania celistvej a slobodnej Európy. Napokon, o tom svedčí jej oddaná podpora Ukrajine.

Stručne povedané, dá sa vyrozprávať dobrý príbeh o potenciálnom novom partnerstve medzi protiľahlými brehmi Lamanšského prielivu. Potrebujeme len niekoho, kto o tom začne rozprávať.