Príprava na Tour de France: Žiadne prechádzky ani beh, všetko by rozbili

Minulý týždeň sa na Tour de France konala kráľovská horská etapa s cieľom na slávnom Alpe d’Huez. Je to jedno z najťažších stúpaní, aké športovec môže zažiť. Keď sa pozrieme trebárs na výstup Tadeja Pogačara v aplikácii Strava, uvidíme zaujímavé štatistiky.

Prešiel viac než 163 kilometrov, pričom vystúpal približne 5 kilometrov. Išiel priemernou rýchlosťou 31,4 kilometra a v rámci tohto výkonu spálil viac než 4300 kalórií, čo je takmer dvakrát viac, než spáli bežec počas maratónu.

Napriek tomu Pogačar, ale aj ďalší skvelí vrchári, ktorí v závere bojovali o dobrý výsledok, napríklad Jonas Vingegaard či Nairo Quintana (a ich domestici), mali kamenné tváre bez viditeľného utrpenia, ktoré by bolo v takejto etape aj fáze Tour de France úplne pochopiteľné.

Ako je to možné?

Odpoveď nájdeme v príprave, ktorá v mnohých momentoch pripomína rehoľu. Ako konkrétne vyzerá cyklistická sezóna z pohľadu prípravy a konkrétne tréning elitných jazdcov bojujúcich o žltý dres na Tour de France, skvelých vrchárov, ktorí často prekonávajú hranicu možného?

Hovorili sme o tom s Petrom Velitsom, bývalým skvelým slovenským cyklistom, ktorý v roku 2010 skončil druhý v celkovej klasifikácii na pretekoch z kategórie Grand Tour, Vuelta a Espaňa, o rok neskôr bol v Top 20 celkovej klasifikácie na Tour de France.

Čo sa dočítate v texte:

• na čo hlavné sa cyklisti sústredia v posilňovni;
• prečo je pre prípravu na podujatia Grand Tour kľúčové vysokohorské sústredenie a prečo ho absolvujú prakticky všetky tímy;
• čo presne na takomto sústredení je samozrejmosťou a čo, naopak, jazdci robiť nemôžu;
• ako vyzerá strava jazdcov počas prípravy a ako počas etáp;
• aké cviky na pevný stred tela a chrbát robili a prečo to bolo dôležité.

Stabilizovaná panva je kľúčová

Počas celého sústredenia jazdci prakticky nezlezú z bicykla. Peter Velits však spresňuje, že jazdci bicykel z rúk nepustia prakticky počas 11 mesiacov – toľko pre nich trvá cyklistická sezóna. Jediný mesiac, v rámci ktorého sa bicykla ani nedotknú, je november.

„Keď je pretekár v sezóne, už sa nerobí nič iné než bicykel, a to platí aj pre trebárs posilňovňu. Do nej sme ani nechodili, pre cyklistu nie je dôležité získavať svalovú hmotu, nemusí zdvíhať činky. Je to dokonca naopak, je to až nepotrebné. Preferovali sme cvičenia na stabilitu a prácu s vlastným telom. Aby sme mali stabilné brucho a chrbát a nevlnili sa na bicykli,“ hovorí Velits.

Kľúčovým odporúčaným cvikom v tomto prípade je plank a variácie na tento populárny a náročný cvik, ktorého základnou pozíciou je tvárou k zemi držiac sa nad ňou pomocou lakťov. „Na sústredeniach sme mali aj jogu, čo nevyužívali všetci, ja však áno a vyhovovalo mi to. Nerobili sme drepy ani kliky. Stabilizovaná panva je kľúčová,“ tvrdí.

Dopĺňa, že prakticky celé tri týždne na sústredení pred Tour de France nie sú o spektrálnom trénovaní, ako je to povedzme vo futbale, kde sa čas delí medzi ihrisko, posilňovňu, prípadne sa pridáva taktická a technická prácu s loptou.

„Beh či iné cvičenia? Vôbec nie, základné pravidlo, ktoré platilo, bolo – čo najmenej chodiť. Ani žiadne dlhé prechádzky po okolí či po pamiatkach, to nemohlo byť.“

Prečo?