I love Platón

I. Humorný úvod

Mám jednu dobrú a jednu zlú správu. Začnem tou zlou. Výskumná skupina pozostávajúca z popredných odborníkov analyzovala výkon vlády v uplynulom poldruharočnom období a došla k záveru, že v slovenskej vláde sa to hemží nekompetentnými osobami a diletantmi. Čo sa však dá robiť? Zvolili sme ich my. Môžeme sa hanbiť.

Druhá (teda dobrá) správa tímu odborníkov je tá, že nemáme nijaký dôvod sa hanbiť, lebo v mnohých krajinách od východu na západ a z juhu na sever je situácia podobná. Aj medzi predstaviteľmi najdemokratickejších krajín nájdeme samozvaných egocentrikov, šarlatánov a hlupákov.

Týchto ľudí nikdy nezaujímala politika, nepoznajú nuansy vládnutia, nerozumejú ekonomickým otázkam, zamestnáva ich len leštenie vlastného ega a objem peňaženky.

Pravda, medzi demokraticky zvolenými politikmi nie sú len diletanti. Čoraz častejšie sa stretávame aj s dobrodruhmi s kriváckou tvárou, s ľuďmi bez zábran a diktátorskými sklonmi či s cynickými prospechármi.

II. Teraz vážne

Veľmi dobre vieme, že dnes je svet čoraz nebezpečnejšie miesto. Covid, vojna, preľudnenie, hlad, nedostatok vody, klíma, aby som spomenul len najdôležitejšie problémy.

Viacero analýz však dokazuje, že ľudstvo má nástroje, informácie, materiálne a duchovné zdroje, ktorými by sa spomínané problémy dali vyriešiť.

Problém je s tými, čo prijímajú rozhodnutia: nerozumejú komplikovaným súvislostiam, strácajú sa v spleti problémov a nedokážu sa dohodnúť na tom, čo treba urobiť. Dôvodom neúspechu teda nie je nedostatok zdrojov, ale nepripravenosť politikov, štruktúra ich osobnosti a záujmov, ich správanie.

III. Platónov návrh

Nedávno som dostal email od svojho budapeštianskeho kolegu, ktorý si prečítal rozhovor, v ktorom som hovoril o tom, že v záujme ochrany demokratických hodnôt by sa mal medzi kandidátmi na politikov robiť výber. A to tak, ako to pred 2 500 rokmi navrhoval Platón. Do tzv. veľkej politiky by sa mali dostať len ľudia, ktorí spĺňajú isté kritériá. Teda absolvujú skúšku spôsobilosti ako šoféri autobusov, hasiči či policajti.

Podľa môjho priateľa sa peštianski kolegovia najprv na mojom nápade smiali, potom sa rozhodli materiál publikovať v jednom z anglických odborných časopisov.

Lebo konať treba dovtedy, kým sa dá.