Denník N

Prehovoril admin stránky Armáda Ruskej Federácie: Tlačila na nás aj ruská ambasáda, vojna zmenila moje názory

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Facebookovú stránku Armáda Ruskej Federácie sleduje 75-tisíc používateľov. Hovorili sme s mužom, ktorý na nej vystupoval ako jeden z jej administrátorov pod prezývkou Berkut. Po Putinovej agresii sa rozhodol, že sa od nej postupne odstrihne.

Dominik Vároš pracuje ako dobrovoľný záchranár a prevádzkovateľ ihriska. Vo voľnom čase pôsobil ako jeden z administrátorov vplyvnej facebookovej stránky s názvom Armáda Ruskej Federácie, ktorú slovenská polícia označila za nástroj prokremeľskej propagandy.

Niekoľko rokov na nej uverejňoval príspevky, v ktorých sa podpisoval prezývkou Berkut.

Vároš poskytol obsiahly rozhovor Denníku N. Hovorí v ňom o svojom živote, o cestách na Ukrajinu aj o komunite prorusky zmýšľajúcich Slovákov. Opisuje tiež to, akým spôsobom vyvíjala ruská ambasáda tlak na administrátorov prokremeľských stránok.

„Dokážem si predstaviť, že sa niekto z adminov znížil k tomu, že mával obedy a večere zadarmo. Hlavný je však psychologický tlak, aby ste nevytŕčali a písali príspevky v duchu toho, čo od vás očakáva komunita. Nie nadarmo sa hovorí, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť,“ hovorí.

Vároš zároveň opisuje, ako sa z jeho pohľadu mení správanie niektorých fanúšikov Putinovho Ruska, zvlášť pri sledovaní ukrajinských úspechov na frontoch.

„Donedávna bezducho dávali lajky ako Severokórejčania, keď vidia Kim Čong-una. Teraz vnímajú, že ruská armáda sa v Donbase za dva mesiace posunula o pár kilometrov, kým Ukrajinci za niekoľko dní oslobodili oveľa väčšie územie.“

Odkiaľ pochádzate a čo ste študovali?

Mám 36 rokov. Pochádzam z Bratislavy, študoval som školu umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Petržalke. Po strednej som začal študovať právo, ale vyhodili ma odtiaľ. Potom som sa prihlásil na Vysokú školu Danubius do Sládkovičova na sociálnu prácu, ale ani tú som nedokončil. Odvtedy som sa túlal životom.

Čo všetko ste robili?

Chvíľu som pracoval aj v STV a v ružinovskej televízii. Hlavne ma však bavilo šoférovanie: od mladosti som jazdil na štvorkolkách i na motorkách, na aute som mal najazdených 850-tisíc kilometrov bez škrabanca. Tak som sa v roku 2009 zamestnal ako služobný šofér na ministerstve hospodárstva.

Onedlho ste sa aj dostali do novín. Za éry ministra Juraja Miškova zo SaS ste vraj našli v aute odpočúvajúce zariadenie, z čoho vtedy bola maličká aféra. 

Najprv som bol len bežný šofér, potom však zistili, že asi nie som úplne nanič, tak ma preradili do kancelárie ministra. Nebol som priamo ministrov šofér. Ak som vozil Miškova, tak zvyčajne len na nejaké súkromné účely. Väčšinou som vozil jeho úradníkov. A raz som našiel pod sedadlom vodiča plošticu, tak vznikla tá kauza.

V médiách vám vyčítali, že ste o tom náleze informovali len svojho nadriadeného a nešli ste s tým hneď na políciu.

Ja som urobil to, čo mi kázal pracovný poriadok. Ani nadriadení na ministerstve nevedeli, čo s tým majú robiť, tak som tú plošticu mal pár dní u seba. Doma sme sa s ňou hrali, „rozžužľal“ ju pes, potom som ju odovzdal.

Nebol z toho na ministerstve rozruch?

Skôr ten nález len zapadal do vtedajšej atmosféry. Náš minister bol zo SaS a v SaSke boli v tom čase úplne paranoidní, nikto tam nikomu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie