Odchádzajúci šéf Tatra banky: Hypotéky pod 2 percentá? Prečo nie

Igor Vida po 22 rokoch odchádza z Tatra banky. Jej majiteľ ho poslal do Prahy, kde má riadiť Raiffeisenbank. 

Končíte nielen ako riaditeľ Tatra banky, ale aj ako šéf asociácie bánk. Čo by ste odkázali novému šéfovi asociácie?

Želám mu pokojnejšie obdobie. Vo februári 2009 som prevzal funkciu po Regine Ovesny-Straka, hneď potom vypukla kríza a s ňou aj politické intervencie do fungovania bankového sektora.

Bolo to rovnaké za každej vlády, alebo to záviselo len od toho, kto práve potreboval peniaze do rozpočtu?

Nebola to len Ficova, ale aj Radičovej vláda, za ktorej sa zaviedol prvý bankový odvod.

A Robert Fico kričal, že banky sú „nenažrané“, a bankový odvod zvýšil. To vás naozaj tak nenávidel, alebo len vedel, že od vás peniaze dostane ľahko?

Neviem, nie som politik. Faktom je, že slovenské banky veľmi výrazne pomohli slovenskému rozpočtu v posledných rokoch. No musím uznať, že tieto peniaze nešli do spotreby, ale vytvárajú dostatočné rezervy pre prípad, že by v budúcnosti došlo k neočakávanému problému.

Čo bol váš najväčší neúspech?

Veľa vecí sa podarilo zmierniť, ale nepodarilo zastaviť, takže možno to bol neúspech.

Máte na mysli bankový odvod?

Nielen to, ale aj rušenie bankových poplatkov za vedenie úverových účtov.

Hovoríte o návrhoch poslanca Beblavého.

Dnes je jedno, kto tie návrhy predkladal. Na vlne populizmu sa snažili viesť aj koaliční, aj opoziční politici a asi to tak bude vždy. Ale zatiaľ čo si v Českej republike počkali na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý povedal, že banky sú oprávnené, my sme si nepočkali ani na rozhodnutie súdov a nakoniec sme ten poplatok zakázali zákonom.

Zrušenie poplatku za predčasné splatenie hypotéky v čase, keď sa končí viazanosť úroku, pomohlo ešte viac rozbehnúť hypotekárny biznis.

Pomohlo to bankám, ktoré majú menšie portfólio a povedali si, že ho chcú kúpiť za cenu znižovania cien. A, samozrejme, pomohlo to klientom, lebo to zvýšilo konkurenciu, a to je dôležitejšie. Niektoré banky – a Tatra banka bola jednou z nich – si tieto poplatky neúčtovali ani pred prijatím zákona. Ale určite to vidím ako krok správnym smerom k zvýšeniu konkurencie. Keď regulácia, tak by mala byť tohto typu, aby sa zvyšovala konkurencia a znižovali sadzby.

Klienti dnes vedia získať úver na bývanie aj za dve percentá. Pôjdu úroky ešte nižšie?

Viete, ja som začínal na devízovom trhu ako díler a naučil som sa jeden zákon: žiadna cena nie je dosť nízka na to, aby nemohla byť ešte nižšia. Pokojne to môže ísť nižšie pod dve percentá.

Súvisia také nízke úroky aj s tým, že od marca by mali banky prísnejšie testovať žiadateľov o hypotéku, a preto sa snažia využiť ešte toto medziobdobie, aby získali čo najviac klientov?

Podľa mňa to súvisí so silnejším dopytom, so stabilnými a už zníženými cenami nehnuteľností a tiež s vyššou reálnou mzdou. Banky majú výpadok výnosov, lebo úrokové sadzby klesajú, preto sú agresívnejšie po novom biznise, aj to s tým súvisí. Ale pokiaľ hovoríte o opatreniach Národnej banky Slovenska, niektoré banky, a pokojne môžem hovoriť možno o tých piatich najväčších, už dnes dodržiavajú dosť prísne štandardy podobné tým, ktoré chce NBS zavádzať. Hovorím o obmedzení takzvaných stopercentných hypoték. Pre niektoré banky to bude obvyklý biznis, pre niektoré to bude prísnejšie.

Hovoríte teda o tom, že opatrenia NBS pomôžu v konečnom dôsledku veľkým bankám?

Pomôžu bankovému sektoru, lebo nie je zdravé, ak banky medzi sebou súťažia v rizikových parametroch. Ak banky začnú medzi sebou súťažiť v tom, že sú ochotné požičiavať klientom stále vyšší úver oproti cene nehnuteľnosti až do výšky sto percent a aj viac, tak celý bankový sektor sa vystavuje riziku, že ak poklesnú ceny nehnuteľností, ich hypotéky zostanú nekryté.

Neskončí to tak, že sumu, ktorú už banka nedá klientovi na hypotéku, mu požičia cez spotrebný úver?

Samozrejme, že sa to dá takto obísť, ale tie zdroje sú už väčšinou oveľa drahšie ako hypotéky. Klient, ktorý chce takto stopercentné financovanie obísť, ho nájde, ale bude to preňho drahšie, ako by bola iba hypotéka.

Nie je to iba o tom, že by si klienti sami pýtali spotrebný úver. Banky vrátane tej vašej aj samy od seba núkajú klientom predschválené spotrebné úvery. Vychádzate z toho, že má pravidelný príjem, ale čo ak ho o mesiac stratí?

To je riziko, s ktorým musíme počítať. Ak od príjmov rodiny odpočítate bežné výdavky, vidíte, koľko jej zostalo. Podľa rizikového modelu potom vidíte, aké percento môžete použiť na splácanie dlhu.

Učíte zamestnancov v pobočke aj to, aby klientovi vedeli povedať, že nech do toho už nejde, že to je preňho drahé? Lebo cieľom banky je zarobiť.

Cieľom banky je dostať peniaze klientov späť. Požičať tam, kde viem, že je návratnosť. Samozrejme, že sa to snažíme robiť so ziskom. A bude tam vyšší úrok, lebo taký úver nie je krytý nehnuteľnosťou. Ale pokiaľ by mali prekročiť mieru disponibilného príjmu, ktorú banka považuje za zdravú, tak systém im úver zamietne. Alebo im to zamietne risk manažér.

Späť k pôvodnej otázke. Od marca budú banky testovať klientov, či by vedeli splácať hypotéku aj v prípade, ak by bol úrok o dva percentuálne body vyšší. Už to nejaká banka robí?

Budú to robiť.

Vy to robíte?

Zatiaľ nie, ale budeme to robiť tak, ako si to regulátor vyžaduje.

Nemajú teda pravdu tí, ktorí hovoria, že úročenie hypoték je rekordne nízke preto, lebo o necelé dva mesiace začne platiť opatrenie NBS, teda potom budú o niečo menej dostupné?

Určite sa môže stať, že klienti, ktorí budú pri takzvanom stresovom testovaní na hrane, budú mať drahšie hypotéky. Pravdepodobne budú drahšie tiež hypotéky, ktoré budú v objeme viac ako 90 percent ceny nehnuteľnosti. Ale ja by som teraz netvrdil, že hypotéky budú drahšie, lebo NBS zavádza na ne reguláciu. Týka sa len regulovania extrémov, a nie mainstreamu.

Keby NBS nezaviedla tie opatrenia, k čomu by to mohlo u nás viesť?

V extrémnom prípade by sa mohlo stať to, čo v Írsku. Banky prišli o obrovské peniaze, keď ceny nehnuteľností klesli. A štát musel zachraňovať bankový sektor, vďaka čomu sa sám dostal do zložitej situácie.

Nevedie boom hypoték k nárastu cien nehnuteľností?

Samozrejme, to je prirodzená reakcia trhu. Je väčšie množstvo klientov, ktorí majú dostupné hypotéky. Väčšie množstvo potenciálnych kupujúcich bude preto tlačiť na ceny. Môžu mierne vzrásť.

Banky dnes zarábajú najmä na čistých úrokových výnosoch. Sú menej odvážne v tom, aby výrazne zvyšovali poplatky. Je to preto, že sú už aj tak dosť vysoké, alebo preto, že vládny Inštitút finančnej politiky začal pred necelým rokom zverejňovať, či poplatky rastú alebo nie?

Keď si zoberieme rok 2014, úpravy v bankových cenníkoch boli v počte oproti roku 2013 asi polovičné.

Súvisí to teda s tým, že sa začali viac porovnávať poplatky?

Nie. To, že úprava cenníkov bola vlani polovičná s rokom 2013, súvisí najmä s nižším počtom legislatívnych zmien. V roku 2013 sa zrušil poplatok za výber hotovosti, mnohé banky zrušili poplatok za vedenie úverového účtu.

Protimonopolný úrad vydal pred niekoľkými dňami prvostupňové rozhodnutie, že banková asociácia vytvorila platformu na výmenu informácií. Čo si o tom myslíte?

Pokiaľ za vami príde ministerstvo financií a povie, že by uvítalo, aby banky umožnili väčšie vklady hotovosti na účet bez toho, aby si za to účtovali poplatky, tak čo mala banková asociácia urobiť? Mala každá z 26 bánk individuálne rokovať s ministerstvom financií? Potom ministerstvo financií zaujímalo, či banky zavedú poplatky späť. Mala mu banková asociácia povedať, zavolajte si každú banku zvlášť? V podstate sa svojich členov spýtala to, čo sa jej opýtalo ministerstvo financií, a vyžiadala si od bánk informáciu, či zavedú poplatok späť. A za toto dostala pokutu, že vytvára platformu. Veď to je absurdné.

Protimonopolný úrad argumenty bankovej asociácie nezobral. Prečo podľa vás?

To sa musíte spýtať ich. Ja neviem. Ja som s nimi ani nekomunikoval.

Vám sa do Tatra banky podarilo získať veľa mladých klientov. Keď ste vlani zvýšili poplatok za bankový účet, mnohí na sociálnych sieťach alebo v diskusiách na internete kričali. Je to daň za to, že máte takých klientov, alebo pochopili, že si od nich neprávom pýtate veľa peňazí? 

Pokiaľ si myslia, že neprávom, tak ja som ochotný s nimi diskutovať. Ak ponúkate hodnotný balík plný nových technológií, je úplne normálne, že má vysokú cenu. A pokiaľ to pre nich hodnotné nie je, tak je prirodzené, že hľadajú inú alternatívu.

Na Slovensku máte aj Raiffeisen banku, ktorá má nižšie ceny za služby. Mala by práve ona zachytávať nespokojných klientov Tatra banky?

Prečo nie? Pravdepodobne áno. Viete, pokiaľ sa potreby klienta nestretnú s našou ponukou, tak bude nespokojný a bude hľadať alternatívu. Práve Raiffeisen by mohla byť jednou z nich.

Rastie banka zásadnejším spôsobom?

Tá banka má 30 pobočiek. Pokiaľ nebudeme mať pokrytie sieťou pobočiek väčšie, nebude rásť tak rýchlo.

Od apríla budete šéfovať českej Raiffeisen Bank. Akými úlohami vás poveril akcionár?

Prvoradý cieľ je agresívnejší rast. Banka má dosť veľký potenciál a trh jej ho poskytuje, aby získala nových klientov a zvýšila objemy svojich obchodov. A, samozrejme, je veľmi veľa oblastí, kde by mohli s Tatra bankou medzi sebou spolupracovať, ale nerobia to. Chceme riešiť nejaký problém na Slovensku alebo vyvinúť nejakú službu, v Prahe ju už ponúkajú a my to nevieme a často ideme vymýšľať koleso znovu. To platí aj naopak.

Máme tomu rozumieť aj tak, že niektoré činnosti banky sa budú robiť trebárs iba v Prahe?

Ja si nemyslím, že to je o tom, aby sa činnosť centralizovala na nejakom mieste. Praha chce upgradnúť jeden z hlavných systémov, čo Tatra banka už urobila vlani. Otázka znie, či dokážeme v Tatra banke cez tento systém prevádzkovať aj potreby Raiffeisen Praha. Ak áno, môžeme si ušetriť veľa peňazí. To znamená, že tí ľudia začnú medzi sebou hovoriť a hľadať riešenie.

Preto zostávate aj v dozornej rade Tatra banky?

Presne pre toto to akcionár chce. Musíme ešte požiadať o povolenie regulátora.

Myslíte si, že v Česku to majú bankári ľahšie z pohľadu toho, ako im do toho hovoria politici?

Neviem, ešte som tam krátko. (smiech)

Hoci je Tatra banka zisková, jej rakúska matka je v strate. Doplácate na to nejako?

Fakt je, že nás to neposilňuje, keď je matka v strate. Už len tým, že Moody´s sa na nás pozerá cez nižší rating, ako sme mali predtým. Ale ona nie je v strate preto, že by v Rakúsku robili zlý biznis, ale preto, že na Ukrajine je vojna, cena ropy je nízka a rubeľ sa oslabuje. Skupine to neprospieva a za rok 2014 skončí v strate. Na druhej strane, keď celá skupina generovala miliardu zisku, Tatra banka z toho profitovala. Profitovali z toho manažéri, pretože dostávali časť odmien aj v akciách, ktoré rástli. Dnes, keď má skupina problém, by bolo veľmi neférové povedať, že je nevýhodné byť jej súčasťou.

Stiahne sa z Ruska a Ukrajiny?

Neviem, to sa musí  rozhodnúť akcionár.

Môže Tatra banka výraznejšie rásť bez toho, aby kúpila inú banku?

Ja si myslím, že áno. Ale to, čo tomu bráni a vôbec bráni konkurenčnému boju na Slovensku, je veľmi ťažká cesta klienta, ktorý chce zmeniť banku. Pozrite sa, koľko klientov mení banku na Slovensku. Sú to štyri percentá, čo je veľmi málo. Tá mobilita je taká nízka preto, že sú tu vytvorené bariéry, ktoré je veľmi ťažké prekonať, aby ste zmenili banku.