Advokát Ribár: Variči pervitínu neraz dostanú nižší trest ako pestovatelia marihuany
Tresty za marihuanu nemajú logiku, za rovnaký skutok môžete dostať iný trest v Trnave a Bratislave, na začiatku roka či na konci, upozorňuje advokát Igor Ribár.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Igor Ribár je advokát z kancelárie Ribár&Partners, zastupuje viacero obžalovaných z držania či pestovania marihuany. V rozhovore hovorí:
- o najnovšom rozsudku v kauze bývalého pretekára Josefa Šipoša,
- o tom, ako by pestovateľov trestali inde v Európe,
- prečo je nespravodlivé prísť pre pár rastlín marihuany o dom
- a či niečo zmenila novela od poslancov OĽaNO.
Minulý týždeň si na Okresnom súde v Trnave vypočul trest bývalý pretekár na rýchlostných člnoch Josef Šipoš, ktorému policajti našli doma 18 kíl sušiny marihuany. Kým vlani ho odsúdili na 20 rokov a prepadnutie majetku, teraz dostal 15 rokov, no znovu by mal prísť o dom. Avizovali ste, že sa s klientom odvoláte. Prečo považujete trest za prísny?
V konaní sme predložili viacero dôkazov, ktoré súd odmietol vykonať. Sme presvedčení, že tieto dôkazy by mali vplyv na výšku trestu. Z tohto dôvodu sa pán Šipoš bezprostredne po tom, čo si vypočul výrok o treste, rozhodol pre odvolanie.
Povedzme si o tomto prípade niečo viac. Pán Šipoš pestoval marihuanu. Časť sušiny, ktorú uňho našli, neobsahovala dostatočnú koncentráciu THC, aby mala psychoaktívne účinky, stále však hovoríme o kilogramoch rastliny. Nejde teda o prípad, keď by niekomu našli pár gramov a dostal by vysoký trest, napríklad za opakované držanie marihuany, ako to bolo v prípade Roba Džunka z Košíc. Aký trest by ste považovali za primeraný?
Rozdelil by som to na primeranosť podľa toho, ako je nastavená slovenská legislatíva, a čo nám hovorí ústava alebo právo Európskej únie. Keď vychádzam z noriem Európskej únie, tak tie obdobné prípady posudzujú v rovine dvoch až piatich rokov. Bavme sa teda o podmienke, prinajhoršom o treste odňatia slobody na dva až päť rokov.
Video: Advokát Ribár: Variči pervitínu dostávajú menej ako pestovatelia marihuany
(autori: Michaela Barcíková, Dušan Mikušovič)
To slovenská legislatíva neumožňuje. U nás sa na pestovanie marihuany pozeráme ako na výrobu drogy, tresty sú udeľované podľa množstva a hodnoty, ktorú u človeka našli. Hneď ako ide o kilá, dostávame sa do výroby drogy „v značnom“ či „veľkom rozsahu“, kde sú tresty 15 až 20 rokov či dokonca viac.
Legislatíva je u nás nastavená tak, že hneď ako máte pri sebe nad desať dávok, tak sa na vás pozerá, ako keby ste s drogou obchodovali. Je bezpredmetné, ak v súdnom konaní poviete, že ste ju len prechovávali. Rozsah sa počíta podľa toho, za koľko by ste mohli drogu predať, aj keď ste ju predať nechceli. Čiže slovenská legislatíva ráta automaticky s tým, že ste pri takomto množstve mohli dílovať.
V prípade pána Šipoša bola pôvodná trestná sadzba 20 až 25 rokov, v obnovenom konaní sa znížila na 15 až 20 rokov, a on dostal trest na dolnej hranici sadzby. O aké množstvo marihuany teda išlo a kde vidíte problém v tom, ako súd prípad posudzoval?
Trestné sadzby sú u nás vysoké, ale súdy majú pomerne veľký priestor, kde sa môžu pohybovať pri reálnych trestoch. Pri sadzbách 20 až 25 rokov môžu reálne uložiť najnižší trest osem rokov.
Pri takzvanom mimoriadnom znížení trestu?
Áno. A dosť často to využíva Špecializovaný trestný súd. Do konania v prípade pána Šipoša sme predložili dve rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v pervitínových kauzách. Súdy v nich pri sadzbe 20 až 25 rokov ukladali tresty na úrovni osem až desať rokov a bez prepadnutia majetku. Predložili sme ich súdu a chceli sme, aby sa vyrovnal s touto argumentáciou, lebo ide o
