Denník N

Nakoľko bol Lajos Kossuth Slovák?

Materinským jazykom Lajosa Kossutha nebola slovenčina, sieť turčianskych rodinných kontaktov ho však spájala so zemianskou komunitou, hľadajúcou si miesto na rozhraní slovenského a maďarského národného hnutia.

Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet

Lajos Kossuth dnes patrí medzi najznámejšie maďarské historické osobnosti na Slovensku, zároveň však jeho slovenské a maďarské hodnotenie a jeho miesto v historickej pamäti oboch národov nemôže byť rozporuplnejšie. Maďari ho považujú za najvýznamnejšieho maďarského štátnika 19. storočia, ktorého už aj súčasníci pokladali za „živé stelesnenie maďarského národa“. Naproti tomu slovenská strana ho vníma ako maďarského politika slovenského pôvodu, ktorý nielenže zradil svoj vlastný národ (čiže Slovákov), ale mu aj najviac uškodil. Ako to nevyberaným slovníkom sformuloval Jozef Miloslav Hurban: „Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“ Aby sme zmiernili tento rozpor medzi Kossuthovou maďarskou a slovenskou identitou, oplatí sa nám navštíviť okrajovú časť istého stredoslovenského mestečka.

Na severnej príjazdovej ceste do Martina si môžeme pri jednej z odbočiek prečítať známy nápis: Košúty. V súčasnosti tento názov označuje sídliskovú lokalitu s desaťposchodovými obytnými domami. Na kopci, ktorý sa skrýva medzi panelákmi a patrí k typickému koloritu panelákových sídlisk (zvyčajne ukrýva stavebnú sutinu), je však niečo zvláštne. Je oveľa väčší ako bežné sídliskové kopce, navyše na jeho vrchnej časti rastie husté krovie. V tomto prípade nejde o kopec určený na sánkovanie, ktorý vznikol súbežne so sídliskom, ale spolu s mnohými ďalšími podobnými kopcami na okolí predstavuje prírodný útvar z doby ľadovej, čiže tu stojí tisícky rokov.

Keď sa vyštveráme na jeho vrchol, môžeme byť svedkami ďalších prekvapení. V hustých krovinách sa totiž nachádzajú hroby staré osemdesiat, sto i viac rokov. Najstaršie z nich, na ktorých už nie sú čitateľné nápisy, rukolapne dokazujú, že na mieste sídliska, na úpätí obrovského kopca, sa kedysi rozprestierala malá dedinka, presne tá, podľa ktorej dostal svoje meno rod Kossuthovcov.

V niektorom zo starých hrobov na vrchole kopca odpočíva aj starý muž, ktorý zomrel 31. júla 1849 na mozgovú mŕtvicu. Mal 68 rokov. Podľa zápisu v úmrtnej matrike to bol „ctihodný pán György Kossuth de Udvard, tabulárny sudca pre viaceré stolice“. Oveľa dôležitejší ako jeho čestné tituly je však fakt, že bol strýkom Lajosa Kossutha z otcovej strany. Ak trochu spoznáme jeho svet a vzťah so slávnym synovcom, ľahko pochopíme, ako sa sformoval obraz odrodilca, ktorý opustil svoj národ.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie