Chce zlepšiť univerzity: Máme aj profesorov a docentov, ktorí nedozreli

Jozef Hvorecký je jedným z iniciátorov kampane Za živé univerzity, ktorá chce zmenu na vysokých školách. Sú totiž podľa nich v hlbokej kríze. Kritizujú najmä to, že univerzity nie sú slobodné a aj zlý spôsob financovania.

Jozef Hvorecký je profesorom a prorektorom na Vysokej škole manažmentu. Učí aj na Liverpoolskej univerzite. V minulosti pôsobil na troch slovenských univerzitách a na mnohých akademických inštitúciách v Európe a zámorí. Pôvodne matematik, neskôr informatik, sa dnes zaoberá najmä znalostným manažmentom a využívaním informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní. Vyšla mu kniha Testament vedca, v ktorej popisuje problémy slovenských vysokých škôl a vedy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo prichádza iniciatíva Za živé univerzity teraz? 

Skončilo sa jedno akreditačné obdobie, mal by nastať čas na pokojnú prácu. Ale ako sa zdá, ten čas na prácu nie je. O pár rokov nás budú hodnotiť znova, a my nevieme ako. Zmeny sú pritom často úplne šokujúce. Napríklad posledná zmena kritérií akreditácie v podstate nahradila jedného garanta tromi. Zvyšní dvaja sa inak označujú, ale keď ich nemáte, podobne ako keď nemáte garanta, nemôžete otvoriť študijný program. Takže sa v poslednej chvíli začalo generovať množstvo docentov. Bez ohľadu na to, kto si čo myslel o ich kvalifikácii. Lebo bolo treba zachrániť študijné programy.

Takže máme na Slovensku veľa docentov a profesorov, ktorí nie sú dosť kvalitní? 

Nemali čas dozrieť. Napríklad, keď mal byť niekto majstrom, učeň musel odísť na vandrovku. Potom sa ho skupina majstrov opýtala, čo sa naučil a čo vie robiť inak ako oni. Ak vedel odpovedať, mohol si otvoriť dielňu. Úlohou cechu bolo, aby medzi seba nepustili lajdáka. Tento proces sa dnes zdevalvoval. Nehovorím, že docenti a profesori sú zlí, ale mali dostať priestor, aby sa zdokonalili. Neexistuje tu napríklad kritérium, aby sme niekoho poslali do zahraničia a potom sme mu to aj uznali. My im tu nedovolíme pôsobiť, lebo musia mať habilitáciu zo Slovenska alebo najbližšieho okolia. Konkrétny príklad: bavil som sa s bývalým študentom, generálnym riaditeľom banky. Povedal mi, že je unavený a chcel by sa vrátiť na školu. Pýtal som sa ho, či má aspoň doktorát. Povedal, že nemá. Ale v takom prípade je nikto. Je posledný

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |