Denník N

Muránska planina ako prvá dostala veľké územie bez zásahov človeka, ustúpil aj Boris Kollár

Technickým klenotom NP Muránska planina je ozubnicová železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory. Foto - Tomáš Trstenský
Technickým klenotom NP Muránska planina je ozubnicová železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory. Foto – Tomáš Trstenský

Samosprávy v minulosti iniciovali petíciu proti zonácii Muránskej planiny. Teraz čakajú, ako dopadnú ich projekty súvisiace s transformáciou národného parku.

Vláda v polovici júla schválila zonáciu Národného parku Muránska planina. Platiť začne 1. októbra 2022. O konečnú podobu zonácie sa viedli dlhé boje, podľa riaditeľa správy národného parku Jána Šmídta je kompromisom. „Tento návrh umožní existovať v tomto regióne asi každému. Na druhej strane bude národný park plniť funkcie, ktoré plniť má.“

Väčšina našich národných parkov má jednotný, 3. stupeň ochrany, kde sa však môže ťažiť drevo. V rámci tohto územia ležia ostrovčeky rezervácií s vyššími stupňami ochrany. Zonácia delí park do ucelenejších väčších zón. Každá zóna má osobitne nastavený spôsob, akým sa územie bude využívať.

Najväčšie diskusie vzbudzovala rozloha bezzásahového územia. Tá doteraz predstavovala 13 percent rozlohy parku, zákon o ochrane prírody aj medzinárodné kritériá však požadujú minimálne 50 percent.

Výmera najprísnejšie chránených území sa v slovenských národných parkoch pohybuje od troch po 24 percent. Výnimkou je Tatranský národný park, kde je v bezzásahom režime 57 percent, ide však najmä o skalnaté oblasti mimo lesných území. Muránska planina bude prvým národným parkom, kde sa ponechajú bez zásahu človeka rozľahlé plochy lesov.

Proti tomu protestovali najmä zástupcovia samospráv, na ktorých stranu sa pridal aj predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár. Kollár chcel zonáciu parku zastaviť. Svoj odpor odôvodňoval obavami, že ľudia prídu o prácu, samosprávy o peniaze a región sa vyľudní. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) mu pripomenul, že záväzok mať národné parky s 50 percentami bezzásahového územia je v programovom vyhlásení vlády, ktoré podpísalo aj hnutie Sme rodina.

Predseda parlamentu neskôr označil roztržku za smiešnu. Vyhlásil, že hnutie podpísalo 50-percentnú bezzásahovú zónu a podporuje ministerstvo životného prostredia, no musia sa vyriešiť dosahy na ľudí v regióne. Kompromisom malo byť to, že podiel bezzásahovej zóny v parku zrazu neskočí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie