Muránska planina ako prvá dostala veľké územie bez zásahov človeka, ustúpil aj Boris Kollár

Vláda v polovici júla schválila zonáciu Národného parku Muránska planina. Platiť začne 1. októbra 2022. O konečnú podobu zonácie sa viedli dlhé boje, podľa riaditeľa správy národného parku Jána Šmídta je kompromisom. „Tento návrh umožní existovať v tomto regióne asi každému. Na druhej strane bude národný park plniť funkcie, ktoré plniť má.“

Väčšina našich národných parkov má jednotný, 3. stupeň ochrany, kde sa však môže ťažiť drevo. V rámci tohto územia ležia ostrovčeky rezervácií s vyššími stupňami ochrany. Zonácia delí park do ucelenejších väčších zón. Každá zóna má osobitne nastavený spôsob, akým sa územie bude využívať.

Najväčšie diskusie vzbudzovala rozloha bezzásahového územia. Tá doteraz predstavovala 13 percent rozlohy parku, zákon o ochrane prírody aj medzinárodné kritériá však požadujú minimálne 50 percent.

Výmera najprísnejšie chránených území sa v slovenských národných parkoch pohybuje od troch po 24 percent. Výnimkou je Tatranský národný park, kde je v bezzásahovom režime 44 percent, ide však najmä o skalnaté oblasti mimo lesných území. Muránska planina bude prvým národným parkom, kde sa ponechajú bez zásahu človeka rozľahlé plochy lesov.

Proti tomu protestovali najmä zástupcovia samospráv, na ktorých stranu sa pridal aj predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár. Kollár chcel zonáciu parku zastaviť. Svoj odpor odôvodňoval obavami, že ľudia prídu o prácu, samosprávy o peniaze a región sa vyľudní. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) mu pripomenul, že záväzok mať národné parky s 50 percentami bezzásahového územia je v programovom vyhlásení vlády, ktoré podpísalo aj hnutie Sme rodina.

Predseda parlamentu neskôr označil roztržku za smiešnu. Vyhlásil, že hnutie podpísalo 50-percentnú bezzásahovú zónu a podporuje ministerstvo životného prostredia, no musia sa vyriešiť dosahy na ľudí v regióne. Kompromisom malo byť to, že podiel bezzásahovej zóny v parku zrazu neskočí zo súčasných 13 percent na 50, ale bude sa zvyšovať postupne v niekoľkých krokoch.

Ján Šmídt pripúšťa, že veľa ľudí sa so schválenou zonáciou nestotožňuje. „Niektoré mimovládne organizácie vyžadovali, aby bezzásahová zóna už teraz predstavovala 50 percent rozlohy národného parku. Na druhej strane stáli lesnícke organizácie, ktoré by chceli oveľa menej, dokonca požadovali, aby Muránska planina nebola národným parkom alebo aby sa jeho výmera znížila takmer o polovicu.“

Muránska planina splní medzinárodné kritériá v roku 2051

Slovensko má deväť národných parkov, no ani jeden nespĺňa medzinárodné kritériá pre túto kategóriu chráneného územia. Kľúčová je veľkosť spomínanej bezzásahovej zóny, kde človek neovplyvňuje prírodné procesy. Malo by to byť aspoň 50 percent, ideálne 75 percent územia parku.

Bezzásahom sa myslí najmä hospodárenie v lese, nie existencia turistických chodníkov. „Cieľom národného parku je ochrana a obnova prirodzených ekosystémov a sprostredkovanie tejto divočiny návštevníkom,“ vysvetľuje Ján Šmídt.

Zo slovenských národných parkov mali doteraz zonáciu len Pieninský národný park a Slovenský raj. V nich sa však zonácia robila pred novelou zákona o ochrane prírody, ktorá stanovila prísnejšie parametre. Novela hovorí, že ak národné parky prejdú zonáciou, tak sa bezzásahová zóna A spravidla ustanoví najmenej na polovici územia parku.

Slovo spravidla je v prípade Muránskej planiny kľúčové. Po prvom októbri bude v najprísnejšej zóne A 41 percent výmery národného parku. Platiť tam bude 5., teda najvyšší stupeň ochrany.

Park bude mať ďalej zónu B so 4. stupňom ochrany, čo povoľuje určité lesnícke zásahy. Tie sa však môžu robiť iba s cieľom zlepšiť drevinové zloženie a štruktúru lesa na stav čo najbližší prírodnému lesu, ako aj s cieľom robiť špecifický manažment podľa toho, čo si ktoré druhy alebo biotopy vyžadujú. Mnohé rezervácie s lúčnym či sutinovým charakterom majú 4. stupeň ochrany preto, aby v nich bolo možné kosiť či odstraňovať náletové dreviny a vďaka tomu sa tam zachovali vzácne rastliny, motýle a podobne.

Od 1. januára 2031 je naplánované preradenie časti zóny B do zóny A, ktorú potom bude tvoriť 47 percent územia národného parku. Zvyšok zóny B sa do zóny A preradí k 1. januáru 2051. Územie bez zásahov tak napokon bude tvoriť vyše 67 percent územia národného parku.

Rozdelenie zóny B na podzóny je podľa ministerstva životného prostredia výsledkom série rokovaní s dotknutými stranami priamo v regióne a zohľadňuje aj sociálny a ekonomický rozmer transformácie regiónu Národného parku Muránska planina.

V zóne C sa bude bežne hospodáriť, v zóne D sa nachádzajú zastavané územia.

Rozloha národného parku sa zmenšila

Z doterajšieho územia národného parku vypadlo pomerne veľké územie – pramenná oblasť Rimavy severne od Tisovca. Podľa Jána Šmídta je v tejto časti veľa lazníckych osídlení, historicky sa toto územie dlhodobo poľnohospodársky využíva a správa parku chce, aby sa to zachovalo. Zároveň však nemôže prísť o ochranu, keďže je súčasťou siete území Natura 2000. „Navrhli sme vyhlásiť ho za chránený areál, tento zámer už bol aj zverejnený. Ostane tam 3. stupeň ochrany ako doteraz, pre vlastníkov sa nič nemení.“

Do národného parku, naopak, pribudli prirodzené lesné ekosystémy v masíve Hradovej. Časť z nich už v národnom parku ležala. V novopridanej lokalite sa okrem iného vyskytuje lykovec muránsky, symbol národného parku, ktorý rastie len na tomto mieste. Je to jediná lokalita s lykovcom, ktorá bola doteraz mimo národného parku.

V ochrannom pásme národného parku by mal pribudnúť chránený areál Homoľa so 4. stupňom ochrany. Ide tiež o územie európskeho významu, ktoré doteraz nebolo v národnej sústave chránených území. Je tam jaskyňa so zaujímavým výskytom netopierov a rastliny naviazané na teplé a suché prostredie.

Chráneným areálom sa má stať aj Tisovský kras a Stolica.

Keďže národný park má schválenú zonáciu, v rámci reformy ochrany prírody bude spravovať všetky štátne lesné pozemky na svojom území. Doteraz mal v správe len rezervácie so 4. a 5. stupňom ochrany, plus tie pozemky s tretím stupňom, do ktorých aspoň sčasti zasahovala rezervácia. Zonácia začne platiť od 1. októbra, štátne lesné pozemky v 3. stupni ochrany prejdú pod správu parku do troch mesiacov.

Muránska planina je národný park, kde väčšinu územia vlastní štát, manažovať tak bude zhruba 87 percent jeho rozlohy. K osemnástim lesníkom, ktorí už do parku prešli zo štátneho podniku Lesy SR, im potom pribudnú ešte traja alebo štyria.

Pre turistov sa mení len málo

V národnom parku je povolené bivakovať, teda prenocovať v stane alebo bez neho a bez zakladania ohňa. Podmienkou je, že to musí byť do 100 metrov od turistického chodníka a nesmie to byť v rezerváciách. Keďže v parku už nebudú rezervácie, ale zóny, správa parku bude musieť upraviť návštevný poriadok a rezervácie nahradiť zónou A.

Tá sa rozšíri, takže rozloha územia, kde sa dá takto prenocovať, sa zmenší. Riaditeľ národného parku Ján Šmídt však hovorí, že to využíva zanedbateľné množstvo ľudí, pretože na planine nie je voda. Ľudia radšej prespia na chate alebo na miestach vyhradených na stanovanie, ktoré sú tri.

Žiadne turistické chodníky rušiť nebudú, naďalej platia aj lokality, kde sa dá pohybovať mimo turistických chodníkov.

Samosprávy prešli od odporu k vyčkávaniu

Najväčším sídlom v národnom parku je mesto Tisovec. Podľa posledného sčítania obyvateľov tam žije 3720 obyvateľov, pred dvadsiatimi rokmi ich bolo 4200.

Mesto Tisovec a ďalšie dotknuté samosprávy a subjekty odovzdali v roku 2020 na úrade vlády petíciu Zastavme netransparentnú zonáciu NP Muránska planina. Podpísalo ju vyše 7000 ľudí. Obávali sa, že rozšírenie bezzásahového režimu na úkor súčasných hospodárskych lesov spôsobí okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regióne s tradíciou práce v lesnom hospodárstve.

Primátorka Tisovca Irena Milecová (KDH) kritizovala aj zlyhávajúcu komunikáciu zo strany štátu. Pôvodne sa totiž rokovalo o inom návrhu zonácie s menšou, osemnásťpercentnou bezzásahovou zónou. So samosprávami tento nový návrh neprebrali, podľa primátorky ho dostali len emailovou poštou. Následne odvolal vtedajší riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR z postu riaditeľa národného parku Milana Boroša. Dôvodom bola údajne práve napätá situácia v regióne súvisiaca so zonáciou Muránskej planiny. Novým riaditeľom sa stal Ján Šmídt, lesník a ekológ, ktorý už predtým na správe parku pracoval.

Podľa primátorky Milecovej sú vzťahy s aktuálnym vedením národného parku korektné. „Pravidelne volám pána riaditeľa národného parku na zasadnutia mestského zastupiteľstva, aby občanom aj poslancom vysvetlil, čo sa pripravuje a ako sa nás to bude dotýkať.“

Zonáciu zatiaľ Irena Milecová veľmi hodnotiť nechcela. „Mesto sa muselo prispôsobiť novej verzii. Zatiaľ pozitíva pre občanov nevidím, ani návaly turistov. Uvidíme, ako to bude ďalej so zamestnanosťou, kde je skôr opačný trend. Prejde možno 10 – 15 rokov, kým budeme vidieť efekt zonácie a občania budú z toho profitovať.“

Mesto Tisovec podalo tento rok dva projekty v rámci výzvy zameranej na podporu rozvojových projektov, ktoré súvisia s transformáciou regiónov Národného parku Muránska planina, ako aj Národného parku Poloniny. Peniaze prídu z plánu obnovy, projekty musia byť zamerané na ochranu prírody, mäkký turizmus, zadržiavanie vody v krajine či prírode blízke obhospodarovanie lesa.

Jedným z projektov je oprava asfaltovej cesty, ktorá je prístupovou cestou k náučnému chodníku na Hradovú. Vedie súbežne s cestou 1. triedy, ktorá je však úzka a frekventovaná, nevhodná pre cyklistov aj peších turistov. Sanovať treba aj svah zosúvajúci sa z Hradovej. Hradová je exponovaný skalný hrebeň nad Tisovcom, z turistického hľadiska ide o veľmi atraktívnu lokalitu.

Druhý projekt je revitalizácia areálu minerálneho prameňa Šťavica. Tá sa už začala, mesto potrebuje dotiahnuť ďalšie veci. „Opraviť amfiteáter, v areáli vysádzame stromy, navrhli sme podzemnú nádrž na dažďovú vodu,“ vymenúva primátorka. Vytvoriť chcú aj dažďové jazierko, v ďalšej etape je naplánovaná lezecká stena, ktorá je už predpripravená. „Ak by sa to podarilo, bolo by to pre región prínosom. Chodia tam občania nielen z nášho okresu, ale aj z okresov Revúca a Brezno.“ Tisovec pred podaním projektov komunikoval aj s ostatnými starostami obcí v národnom parku, kto chce čo podávať, aby to malo význam pre občanov aj návštevníkov a bolo to v súlade s poslaním národného parku.

Vyhodnotenie má byť tento rok v septembri „Som zvedavá, či nám to prejde, aj tam sa ukáže, na čo bude tých osem miliónov využitých. Potom sa môžem vyjadriť k tomu, aký prínos aspoň sčasti má národný park pre mesto a ostatné obce,“ uzatvára Irena Milecová.

Bývalý riaditeľ národného parku považuje zonáciu za dobrú

Marcel Uhrin je bývalý riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina. Vyučuje na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Schválená zonácia je podľa neho prvým príkladom, keď sa slovenský národný park približuje modernému štandardu. „Zonácia je pripravené profesionálne, v skutočnosti rovnakým tímom odborníkov ako zonácia z roku 2020, ktorá však bola poznačená osobnými ambíciami vtedajšieho riaditeľa správy národného parku bez rešpektovania požiadaviek najdôležitejších lokálnych aktérov.“

Zonácia podľa Uhrina odstránila najväčšie rozpory a dá sa považovať za konsenzuálnu a kompromisnú, rešpektuje však prírodné hodnoty územia a otvára priestor na ďalšie zlepšovanie jeho ochrany.

Bývalý riaditeľ považuje za správne aj zmenšenie rozlohy národného parku a postupné rozširovanie bezzásahovej zóny. „Z územia národného parku ‚vypadli‘ lokality, ktoré buď mali nižšie prírodné hodnoty, alebo boli extenzívne obhospodarované bez potenciálu docieliť prírodnejší stav. Postupné pridávanie zón B1 a B2 do zóny A je v súlade s modernou praxou dynamickej ochrany prírody. Nastavené časové periódy umožnia legálny a na dátach založený manažment smerujúci na lesných pozemkoch k prírodnému lesu.“

Za hendikep procesu zonácie považuje Uhrin to, že pod národný park neprešla správa chovu koní na Muránskej planine, čo je však dôsledok legislatívnych prekážok.

Národný park Muránska planina patrí medzi naše najmladšie národné parky. Vyhlásili ho v roku 1997. Leží na rozhraní stredného a východného Slovenska v okresoch Revúca, Brezno a Rimavská Sobota.

Muránska planina je unikátna ako jedno z dvoch slovenských území s klasickým planinovým krasom. Nachádza sa tam množstvo významných jaskýň.

Vyskytuje sa tu množstvo endemitov, teda druhov rastlín alebo zvierat, ktoré na inom mieste nežijú. Napríklad spomínaný lykovec muránsky – ružovo kvitnúca rastlina, ktorá je pozostatkom treťohorného obdobia. Muránska planina je aj jediným miestom v strednej Európe, kde sa potvrdilo rozmnožovanie najvzácnejšieho netopiera Európy raniaka obrovského. Obýva stromy v pralesoch svahov planiny.

Muránska planina predstavuje aj významnú súčasť jadrovej časti populácie hlucháňa. Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že aj vďaka schváleniu tejto zonácie sa Slovensku podarí vyhnúť pokute v prehranom súdnom spore na Európskom súdnom dvore, ktorý sa týkal práve ochrany hlucháňa.