Roxalana a sušené ryby
Poďho rovno do krčiem civilizovať Evrosojuz sušenou rybou.
A teraz táto Roxalana. Ona mne mozk vinosit. Práve si zmyslela, že chce sušené ryby. Sušené ryby? Tu ich kúpiš v chovateľských potrebách, zlato, sušenými rybami u nás kŕmime mačky a psov. Mudak, ty nevieš, čo je sušená ryba? Ty si nikdy nejedol sušené ryby? Bože, ako tu môžete žiť bez sušených rýb? K pivu tupo vodku piť. Rukavom zaňuchať.
A zrazu s tou Roxalanou stepujeme na slnku v Slemenciach a potom sa vezieme za pätnásť taxíkom do mesta, ktoré nám kedysi ukradol suka Stalin. A taxikár hovorí, že na Ukrajine bojuje proti Rusku Amerika a Roxalana ho chce najprv zabiť a zľutuje sa, bľachamucha, až keď sa ukáže, že taxikár pozerá maďarskú štátnu telku, že taxikár je maďarskou štátnou telkou zblbnutý podobne, ako sú ruskou štátnou telkou zblbnuté milióny poddaných v cárskych glubinkách. Svoloč, hovorí Roxalana, vizitku popleteného šoféra vyhodí do koša a potom ma vedie do Dona Mare a tam si so sušenými rybami strihnem, blin, premiéru.
