Svetový newsfilter: Putin pocítil, ako funguje jeho vlastný trik

Dobrý deň,

ruský prezident Vladimir Putin sa naďalej snaží pracovať na imidži lídra, ktorý nie je taký izolovaný, ako tvrdia západní politici. Tento týždeň vycestoval do Teheránu, kde sa okrem iránskeho prezidenta a duchovného vodcu stretol aj s najvyšším predstaviteľom členskej krajiny NATO.

Išlo o tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, s ktorým diskutoval o bezpečnostnej situácii v Sýrii a o dodávkach obilia z Ukrajiny.

Putin aj Erdoğan označili rokovania za konštruktívne, ale viac ako o ich obsahu sa hovorilo o geste, ktoré im predchádzalo. Podľa viacerých analytikov bolo ukážkou, ako veľa sa toho zmenilo od začiatku vojny na Ukrajine.

Putin už vo vzťahu s mnohými zahraničnými lídrami nie je ten, kto dominuje. Aj tých zopár spojencov, ktorí mu ostali, potrebuje omnoho viac ako predtým.

Čo sa stalo: Erdoğan urobil Putinovi to, čo robí ruský prezident iným lídrom už celé roky. Pred začiatkom rozhovoru ho nechal čakať osamoteného pred novinármi.

Those 50 seconds that Erdogan made Putin wait, looking frazzled in-front of cameras say plenty of how much has changed after Ukraine: pic.twitter.com/giGirqaYYP

— Joyce Karam (@Joyce_Karam) July 19, 2022

Očividne nervózny Putin, ktorého tvár snímala turecká televízia, robil grimasy a prešľapoval na mieste. Erdoğan prišiel až po 50 sekundách a ruskému prezidentovi so širokým úsmevom podal ruku. Viaceré turecké médiá naznačili, že sa tým pomstil za podobný incident spred dvoch rokov, keď ho Putin nechal čakať dve minúty.

Putin pritom „mešká“ na rokovania pravidelne, napríklad bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú nechal čakať štyri hodiny a neskoro prišiel aj na stretnutie s britskou kráľovnou Alžbetou II., pápežom Františkom či bývalým slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom.

O čom rokovali: Turecko odsudzuje inváziu na Ukrajinu, ale nepodporuje protiruské sankcie a naďalej komunikuje s Kremľom. Počas vojny sa snaží vystupovať ako mediátor medzi obomi stranami.

Ukrajina a Rusko dnes (v piatok) podpíšu dohodu o vývoze obilia, ktoré Ukrajinci nemôžu exportovať pre blokádu čiernomorských prístavov. V posledných týždňoch sa objavili dôkazy, že Rusi toto obilie kradnú a následne predávajú napríklad aj v Turecku.

Putin a Erdoğan sa rozprávali aj o bezpečnostnej situácii v Sýrii, na ktorú však majú rozdielny pohľad. Zatiaľ čo Rusko a Irán podporujú vládu Baššára al-Asada, Turecko je na strane opozičných povstalcov. Podľa Putina, ktorý uznáva samozvané separatistické republiky v Gruzínsku a na Ukrajine, je riešením „rešpektovanie sýrskej územnej celistvosti“.

Netreba pritom zabúdať na to, že Erdoğan sa v skutočnosti viac podobá na Putina ako na svojich spojencov z NATO. Svedčí o tom jeho prístup k ľudským právam, opozícii, aktivistom a médiám, ale aj vojenské operácie na severe Sýrie, s ktorými demokratický Západ nesúhlasil.

Čo ďalšie sa stalo: Putin sa v Teheráne rozprával aj s iránskym prezidentom a zároveň duchovným vodcom Alím Chámeneím, ktorý podporuje vojnu proti Ukrajine. Tvrdí, že ak by vojnu nezačal Putin, urobilo by to NATO.

Lídri oboch krajín dúfajú, že v nasledujúcom období zintenzívnia spoluprácu. Putinov poradca vyhlásil, že postoje Iránu a Ruska „sú k väčšine vecí podobné, dokonca takmer rovnaké“.

Spojené štáty medzitým varujú, že Irán plánuje poskytnúť Rusku stovky dronov. Takisto sa objavili správy, že na jeho území sa má uskutočniť tréning ruských vojakov. Iránske úrady tieto tvrdenia nepotvrdili, no ani nevyvrátili.

Severná Amerika: Biden sa stretol s vyvrheľom

Ešte pred Vladimirom Putinom bol na Blízkom východe americký prezident Joe Biden. Koncom minulého týždňa navštívil aj Saudskú Arábiu, z ktorej ešte pred dvomi rokmi podľa vlastných slov plánoval urobiť vyvrheľa.

Aký je kontext: Spojené štáty a Saudská Arábia udržiavajú už desaťročia vzájomne výhodné vzťahy. Washington bol aj vďaka stabilným dodávkam ropy ochotný prehliadať, že Rijád porušuje ľudské práva svojich občanov.

Zlom nastal pred štyrmi rokmi, keď v Istanbule zavraždili novinára Džamála Chášukdžího. Za vraždou bol saudskoarabský režim a podľa amerických tajných služieb o nej vedel aj korunný princ Muhammad bin Salmán.

Biden po nástupe do funkcie sľuboval, že vo svojej zahraničnej politike sa nebude riadiť výlučne americkými záujmami, ale v prvom rade hodnotami. Preto s korunným princom dlhé mesiace odmietal rokovať.

Čo sa zmenilo: V čase, keď sa pre pandémiu a vojnu na Ukrajine blíži inflácia k desiatim percentám, americký prezident zmenil postoj. Biden, ktorý sa zaviazal ukončiť import energií z Ruska, v Saudskej Arábii rokoval predovšetkým o dodávkach ropy.

Z Rijádu sa vrátil len s vágnym spoločným vyhlásením, na ktoré však podľa Bieleho domu nadviažu ďalšie vzájomné dohody.

S bin Salmánom si nepodal ruku, no pozdravil sa s ním dotykom pästí. V súkromnom rozhovore mu síce povedal, že ho považuje za zodpovedného za vraždu novinára, ale za túto návštevu ho aj tak kritizujú niektorí kolegovia z Demokratickej strany či ľudskoprávni aktivisti.

Čo ďalšie sa stalo: Biden ešte pred Rijádom vycestoval aj do Izraela. Podpisom bezpečnostnej deklarácie tam sľúbil, že USA nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrové zbrane.

Izrael vníma Irán ako najväčšiu bezpečnostnú hrozbu.

Niektorí mu však vyčítajú, že venoval málo pozornosti Palestíne. Biden sa síce stretol s jej prezidentom a navštívil okupovaný západný breh Jordánu, ale zároveň Palestíncom odkázal, že vyriešenie ich konfliktu s Izraelom sa zdá ako „vzdialený“ cieľ.

Európa: Súboj o britského premiéra ide do finále

Slovami „hasta la vista, baby“ sa v britskom parlamente rozlúčil odchádzajúci premiér Boris Johnson. Vo funkcii ho vystrieda buď jeho ministerka zahraničných vecí, alebo muž, ktorého rezignácia urýchlila jeho pád.

Aký je kontext: Johnson pred tromi rokmi presadil predčasné voľby, v ktorých pre konzervatívcov získal výraznú väčšinu. Jeho vládnutie však sprevádzalo viacero škandálov vrátane nelegálnych večierkov v čase prísneho lockdownu.

Keď sa prevalilo, že vedel o sexuálnom škandále kolegu zo strany, ale napriek tomu ho vymenoval do vlády, spustila sa vlna desiatok rezignácií jeho straníckych kolegov. Johnson chcel bojovať o zotrvanie vo funkcii, no pred dvomi týždňami po veľkom tlaku oznámil rezignáciu aj on.

V Británii sa v takom prípade nekonajú nové voľby. Nového premiéra si musia vybrať vládnuci konzervatívci.

Kto sú kandidáti: Tento týždeň vyvrcholila prvá fáza volieb nového lídra, v ktorých konzervatívni poslanci zúžili výber na dvoch kandidátov. Sú nimi Rishi Sunak a Liz Trussová.

Sunak ako minister financií svojou demisiou prispel k Johnsonovmu pádu. S titulmi z Oxfordu či Stanfordu a s úspešnou podnikateľskou kariérou sa prezentuje ako racionálny politik, ktorý napriek pravicovým názorom nie je proti zvyšovaniu daní.

Trussová, naopak, presadzuje znižovanie daní. Verejnosti je známa ako ministerka zahraničných vecí, ktorá síce spočiatku bola za zotrvanie v Európskej únii, ale medzičasom sa z nej stala silná podporovateľka brexitu.

Čo bude ďalej: Zatiaľ čo doteraz do volieb nového premiéra zasahovali len konzervatívni poslanci, o víťazovi spomedzi finálovej dvojice rozhodne všetkých zhruba 160-tisíc členov strany.

Ide pritom prevažne o starších mužov bielej pleti, ktorí sú liberálnejší v ekonomických otázkach a konzervatívni v spoločenských témach.

Meno nového premiéra bude známe do 5. septembra, keď budú mať konzervatívci snem.

Afrika: Hlad ohrozuje (nielen) východ kontinentu

Milióny ľudí vo východnej Afrike sú na pokraji hladomoru. Môže za to extrémne sucho, najhoršie za posledných 40 rokov.

O čo ide: Počas uplynulých štyroch rokov pršalo na východe Afriky len veľmi málo. Opakuje sa to aj tento rok a bez pomoci zvonku nebudú mať mnohí ľudia v krajinách Afrického rohu čo jesť.

Najhoršia situácia je v Somálsku, kde trpí hladom vyše 6 miliónov ľudí, no podobné je to aj v niektorých častiach Etiópie a Kene. Dokopy hladuje 18 miliónov ľudí.

Dôvodom je spomínané sucho, ale aj rast cien potravín a pandémia covidu, ktorá zhoršila ekonomickú situáciu v oblasti.

Potrebujú väčšiu pomoc: V Keni dlhoročný nedostatok zrážok priniesol nielen horšiu úrodu. Sucho zabilo asi 1,5 milióna zvierat, ktoré sa chovajú kvôli mlieku a mäsu.

Zo severu Ugandy zas za júl hlásia úmrtie 200 ľudí, ktorí nemali dostatok jedla.

OSN varuje, že obete budú pribúdať. Somálsko môže pred hladomorom zachrániť iba výrazný nárast finančnej pomoci zo zahraničia. Do krajiny už smerujú desiatky miliónov eur, ale podľa OSN je to iba zlomok toho, čo potrebujú.

Výstraha z minulosti: Ohrozené sú najmä deti. Predstavitelia humanitárnych organizácií svetovým médiám rozprávajú hrozivé správy o tom, ako im pred očami zomierajú podvyživené deti.

Riaditeľka organizácie Save the Children dokonca povedala, že z hľadiska toho, ako sú zasiahnuté deti, nevidela za 23 rokov horšiu krízu.

Od humanitárnych pracovníkov prichádza aj varovanie, že sa môže opakovať situácia z roku 2011, keď v Somálsku v dôsledku hladu a chorôb, ktoré spôsobil nedostatok jedla, zomrelo 260-tisíc ľudí. Polovica z nich boli deti, ktoré nemali ani šesť rokov.

Latinská Amerika: Už protestuje aj Panama

K vlne protestov, ktoré sa v uplynulých rokoch a mesiacoch objavujú v Latinskej Amerike, sa pridala Panama. Štát, ktorý patrí medzi najstabilnejšie v regióne, zažíva najväčšie protesty od pádu diktatúry.

O čo ide: Po roku 1989, keď americké jednotky zvrhli Manuela Noriegu – diktátora, ktorý predtým spolupracoval so CIA –, sa Panama zaradila medzi najdemokratickejšie štáty v strednej Amerike.

Mimovládka Freedom House ju považuje za slobodnú krajinu a vo svojom pravidelnom hodnotení jej naposledy dala toľko bodov ako Spojeným štátom, Rumunsku či Južnej Kórei.

K stabilite prispieva aj to, že panamská mena je previazaná s americkým dolárom, ktorý sa v krajine používa aj ako oficiálne platidlo. Panamu to viackrát zachránilo pred vysokou infláciou, ktorá často spôsobuje problémy v iných latinskoamerických štátoch.

Prečo teraz: Tentoraz je inflácia mimoriadne vysoká v celom svete vrátane USA. V Paname vzrástli ceny potravín aj pohonných hmôt, no to nie je všetko. Veľmi veľa ľudí nahneval aj politický škandál.

Na sociálnych sieťach začalo kolovať video, v ktorom si politici z vládnej strany pripíjajú whisky, ktorej fľaša stojí 340 dolárov. Protesty proti rastúcim cenám preto sprevádza aj kritika vlády a korupcie.

Demonštrácie na začiatku júla začali učitelia, no postupne sa k nim pripojili aj ľudia, ktorí pracujú v iných odvetviach, a študenti. Jedným z dôsledkov protestov je aj blokáda dôležitej diaľnice, cez ktorú sa prepravuje tovar k Panamskému prieplavu.

Dôležitá diaľnica je zablokovaná. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Protesty sú také veľké, že ich vláda nemôže ignorovať. S demonštrantmi preto začala rokovať a sľúbila, že zastropuje ceny dôležitých potravín, ako sú ryža a chlieb. Regulovať bude aj cenu pohonných hmôt.

Ľudí to však neuspokojilo a žiadajú viac – napríklad intenzívnejší boj proti korupcii a rozsiahlejšie politické reformy.

Problémom pre vládu je, že demonštranti nie sú jednotní a majú rôzne požiadavky či názory na to, čo im štát ponúkol, aby protesty ukončili. Demonštrácie teda budú pokračovať, no je v záujme oboch strán, aby sa situácia vyriešila čo najskôr.

Blokády ciest totiž spôsobujú panamskej ekonomike miliónové straty. A už sa začali prejavovať aj nedostatkom jedla či paliva v niektorých častiach krajiny.

Meno týždňa: Mario Draghi

Mario Draghi predsa len končí. Bývalý šéf Európskej centrálnej banky, ktorý vlani prišiel vytiahnuť Taliansko z krízy a pomôcť rozbehnúť projekty z plánu obnovy, doplatil na nestabilitu, ktorá je jedným z charakteristických znakov talianskeho politického systému.

Draghi nie je členom žiadnej politickej strany, preto to mal naozaj ťažké. Za 15 mesiacov ustál viaceré vládne krízy, no minulý týždeň ponúkol prezidentovi svoju demisiu, pretože prišiel o podporu Hnutia piatich hviezd. Ten jeho rezignáciu neprijal a Draghi sa vo štvrtok znovu pokúsil získať dôveru v parlamente. Vo funkcii chcel pokračovať iba v prípade, že bude mať širokú podporu.

To sa nestalo, Hnutie piatich hviezd sa zdržalo a ďalšie dve vládne strany (Liga, Forza Italia) nehlasovali. Draghi tak znovu ponúkol demisiu, ktorú tentoraz prezident prijal a rozpustil parlament. Nové voľby by sa mali uskutočniť do 70 dní. Podľa aktuálnych prieskumov je favoritom pravicovo-populistická strana Bratia Talianska.

Video týždňa

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská tento týždeň vystúpila v americkom kongrese. Politikom rozprávala o zločinoch ruskej armády a žiadala od nich ďalšie zbrane na obranu pred inváziou.