Menšina v menšine. Gyimesi naskočil na vlak, ktorý si to u susedov veselo šinie vpred, vravia maďarskí LGBTQI ľudia na Slovensku

V sobotu sa bude konať Pride v Bratislave aj v Budapešti, o čom sme sa rozprávali aj s členmi LGBTQI komunity Maďarov na Slovensku. Z článku sa dozviete:

• či si myslia, že sa situácia sexuálnych menšín na Slovensku zlepšuje alebo zhoršuje,
• ako na to vplýva politika, konkrétne návrh Györgya Gyimesiho, ktorý by zakázal dúhové vlajky na verejných budovách,
• či sa naozaj nedajú zlúčiť sexuálne a národnostné menšiny,
• či pôjdu na Pride,
• a najnaliehavejšie záležitosti, ktoré by zlepšili život LGBTQI komunity na Slovensku.

Popri každodenných starostiach máme sotva čas zaoberať sa niečím iným ako čoraz vyššími cenami, utečencami z Ukrajiny, potenciálnymi ďalšími vlnami covidu, teda témami, ktoré sa ľudí priamo týkajú, hovorí gastrobloger Ľudovít Kossár, známy pod menom Luigi, ktorý žije v Bratislave.

Muž, ktorý sa k svojej inakosti hlási otvorene a už 17 rokov žije vo vzťahu, si myslí, že téma LGBTQI sa dostane do centra pozornosti opäť iba kvôli Pridu a bude okolo nej len „komédia na úrovni bulváru a zahmlievanie“, ktorými sa odvracia pozornosť od aktuálnych a nevyriešených problémov.

V Bratislave sa podľa neho „nedeje nič nezvyčajné“. „Mladí ľudia sa tu združujú bez odporu, žijú svoj život v kozmopolitnom duchu, bavia sa, zoznamujú. Strácajú sa pohlavné, náboženské, národnostné a jazykové rozdiely a žijú len pre prácu, štúdium alebo spoločenský život a zábavu. Bratislavu považujú za bezpečné, rozmanité, mnohojazyčné a multikultúrne mesto,“ hovorí Luigi.

Situácia nie je horšia ani na dedine. Jusztina Bondor, 21-ročná obyvateľka obce Jahodná, si nevšimla zmenu, hoci ako hovorí, v priebehu rokov sa naučila vytesniť či ignorovať škaredé pohľady. Pre svoju sexuálnu orientáciu sa ešte nestretla s horším než so škaredými pohľadmi, no dodáva, že ako dievča to má pravdepodobne ľahšie, „mužskú sexualitu posudzujú ľudia oveľa prísnejšie“.

Ani tridsiatnik Jani sa nestretol s nevraživosťou. Žije so svojím partnerom, alebo ako on hovorí, so svojím manželom, v obci v okrese Galanta, hoci dodáva, že to nemá žiadny právny základ. Nemyslí si, že by sa verejná mienka o sexuálnych menšinách zlepšila alebo zhoršila, preňho je najviac divné, že „ešte stále je to téma“.

Jediný útok zažil pred pár rokmi počas hádky v komentároch na Facebooku, z očí do očí mu ešte nikto nikdy nič hrubé nepovedal, hoci už na strednej škole sa netajil, že ho priťahuje rovnaké pohlavie. Pravda, nikdy sa tým ani nechválil.

Do podnikov chodí predsa zriedkavo, pretože je náchylný sa veľmi rozčúliť, ak čo i len začuje, ako hovoria iní o homosexuáloch, a ako hovorí, preňho je vlastné mentálne zdravie dôležitejšie, a tak ostávajú s partnerom radšej doma.

Réka je taktiež mladá tridsiatnička a so svojou partnerkou žijú v obci v okrese Šaľa už viac ako päť rokov. Je podľa nej ťažké povedať, či sa situácia sexuálnych menšín zlepšila alebo nie. Z právneho hľadiska sa nezlepšila, hovorí, menia sa však ľudia, vďaka občianskym iniciatívam zameraným na túto tému sú čoraz otvorenejší. Ju samu na všetkých jej doterajších pracoviskách prijali, a hoci neupozorňuje na to, že je lesba, ak niekam s partnerkou idú, „situácia je dosť jednoznačná“.

Odvádzanie pozornosti a vytváranie nepriateľa na maďarský spôsob

V súvislosti s politickou atmosférou Jusztina vidí, že Slovensko čoraz viac nasleduje postoj Maďarska k sexuálnym menšinám.