Pelé sledoval nového „cisára“ z Maďarska. Florián Albert bol dedičom Puskása a nádejou po revolúcii
Legenda Ferencvárosu Florián Albert vyrastal v chudobe ako polosirota, stal sa však jedným z najlepších futbalistov planéty.
Zdalo sa, že Maďarsko už nič podobné nezažije. V roku 1954 sa reprezentácia dostala do finále majstrovstiev sveta, v zápase so Západným Nemeckom však prekvapujúco prehrala. Ľudia konšpirovali, že futbalisti zo slávneho mužstva „Aranycsapat“ víťazstvo predali za nové mercedesy.
Jeden z najlepších tímov v histórii futbalu potom zničili komunisti. O dva roky neskôr potlačili maďarskú revolúciu sovietske tanky a v Budapešti sa už nikdy nehral taký futbal ako v prvej polovici 50. rokov. Honvéd bol práve na turné na Západe a jeho tri najväčšie ofenzívne hviezdy – Ferenc Puskás, Sándor Kocsis a Zoltán Czibor – sa rozhodli zostať. Puskás hral za Real Madrid a Kocsis s Cziborom za Barcelonu. Napriek sláve sa ich mená v maďarskej tlači neobjavovali.
Maďarsko muselo budovať úplne nové mužstvo. Hviezdou novej éry sa stal chlapec, ktorý v čase prehry vo finále MS mal len trinásť rokov. Florián Albert vtedy „Aranycsapat“ zbožňoval a jeho najväčším vzorom bol Puskás.
Na rozdiel od neho však získal Zlatú loptu. V roku 1967 predbehol Bobbyho Charltona, Franza Beckenbauera aj Eusébia a stal sa najlepším futbalistom Európy.
Alberta prezývali fanúšikovia „Cisár“ (Czászár) a bol najväčšou hviezdou porevolučnej generácie. Útočník s výnimočnou technikou a inteligenciou potiahol maďarský futbal k ďalším úspechom. „Možno nebudem preháňať, keď poviem, že tisíce ľudí chodili na zápasy kvôli mne,“ povedal na sklonku života.
Na jeho pohreb v novembri 2011 okrem mnohých fanúšikov Ferencvárosu prišiel aj premiér Viktor Orbán, prezident Pál Schmitt a v priamom prenose ho vysielala maďarská štátna televízia.
Albert priniesol nádej v dobe, keď sa fanúšikovia obávali, že hráča ako Puskás už v Budapešti nikdy neuvidia.
Ani diskotéky, ani televízia
Na začiatku ho však podceňovali. Bývalý kapitán reprezentácie a neskôr známy tréner Márton Bukovi povedal: „Čo chcú s týmto dieťaťom, čo má nohy ako pekárske lopaty?“
Albert sa však rýchlo stal hviezdou celej krajiny. Na MS 1962 v Čile mal iba dvadsať rokov, ale zároveň aj 20 štartov za reprezentáciu.
Vyrastal v meste Hercegszántó na hraniciach s Juhosláviou vo veľkej chudobe. Otec pracoval ako kováč a poľnohospodár, matka zomrela, keď mal len tri roky, a neskôr prišiel aj o svoje tri sestry. Florián mal iba svojho otca, ktorý sa rozhodol