Psychológ radí, ako si užiť dovolenku: Vypnúť si hlavu je sebadisciplína, nepríde to samo od seba

Ako vyzerá správna dovolenka? Podľa psychológa Martina Milera je hlavné, aby sa na nej človek cítil spokojne, oddýchnuto a naplnený. Lenže netreba čakať, že to príde samo od seba, a je potrebná vytrvalosť a sebadisciplína, aby človek ostal hlavou na dovolenke, a nie v práci.

A čo tí, ktorí na dovolenkách naháňajú zážitky alebo pekné fotky na Instagram? Podľa Milera má náš mozog iba obmedzenú kapacitu na množstvo zážitkov, ktoré si dokáže užiť. „Mozog si v nejakej forme ukladá všetko – ako kamera. Ale otázna je kvalita záberu. Zážitok je emočná záležitosť, ktorá je pre náš organizmus energeticky náročná.“

V rozhovore sa dočítate:

• ako zistiť, na akej dovolenke si najviac oddýchnem,
• či si mám na dovolenke vypnúť správy a sociálne siete,
• prečo sa na dovolenkách ľudia pohádajú,
• ako zvládnuť návrat do práce po dovolenke.

Ako sa pripravujete na dovolenku? 

Budeme mať s manželkou tri týždne voľna, ktoré máme zhruba naplánované. Pokiaľ možno, pravidelne chodíme na týždeň na niečo ako kamenársky pobyt. Je to v Lipnici nad Sázavou, kde ešte v 90. rokoch prebiehali arteterapeutické stretnutia v rámci kamenárskeho učilišťa. Účastníci tesali do kameňa – pieskovca, žuly či alabastru – a vytvárali sochy. Stále nás väčšinu skupiny tvoria psychológovia a psychiatri a chodíme tam pravidelne s manželkou, ktorá je tiež psychologička. Ďalší týždeň strávime s deťmi výletmi po Slovensku.

Ako vám pomáha tesanie do kameňa? 

Len ťažko pri tom môžete myslieť na niečo iné. Ak sa nesústredíte na tesanie, je to na diele ihneď vidno. Je to istá forma dynamickej meditácie v činnosti. Človek sa sústreďuje na jednu činnosť a čistí si hlavu od iných myšlienok. No a druhý dôvod je, že sme dobrá partia kamarátov, opekáme a debatujeme.

A oddýchnete si od práce, keď sa rozprávate so psychológmi? 

Občas niekto prinesie odborné témy, ale len veľmi málo. Každý si chce oddýchnuť a nie je vôľa baviť sa o práci. Skôr sa rozprávame tu a teraz o práci, ktorú robíme, teda o sochách.

Máte z dovolenky aj stres? 

Trochu, najmä z druhého týždňa. Rozhodli sme sa ísť autovlakom na východné Slovensko a vyspať sa v nočnom vozni. Musíme teraz naplánovať, aký program si tam urobíme a kde sa vyspíme. Dovolenky sa snažíme plánovať tak, aby sme na nich nemali stres z toho, aby ste stihli hento aj tamto a nezmeškali vlak. Nechávame si niečo aj spontánne – keď sa nám miesto zapáči, tak tam ostaneme o deň dlhšie.

Nie je to paradoxné, že sa vieme stresovať z práce, ale aj z oddychu? Prečo to tak je? 

Súvisí to s tým, aký charakter má dovolenka. Sú ľudia, ktorí neplánujú vôbec a na dovolenke idú tam, kam ich oči zavedú. Ďalší extrém sú tí, ktorí majú program naplánovaný na minúty. Je dôležité, aby si človek naplánoval dovolenku tak, ako mu to urobí dobre. Ak mu totiž už samotná príprava na dovolenku nerobí dobre, je otázne, čo je to za oddych.

A to je tá otázka – ľudia vedia, že majú veľa možností, ako stráviť dovolenku. No často nevedia, čo by im vlastne pomohlo najviac si oddýchnuť. Tak čo je to vlastne oddych? Ako ho definovať?

Rád hovorím o téme sebaspoznávania, ktorá nastupuje aj pri tejto otázke. Je dobré, ak človek spozná, čo mu robí dobre, a to aj v rámci oddychu. Niektorí vedia, že potrebujú ležať na pláži a iba sa otočiť z jedného boka na druhý. Sú však takí, ktorým to znie ako peklo a chcú chodiť po pamiatkach. Niektorým je zase jedno, či je leto alebo zima, a najlepšie sa cítia v horách.

A čo je to oddych? 

Je to činnosť, ktorá u mňa vedie k tomu, že sa cítim subjektívne spokojne, oddýchnuto a naplnený. Zároveň sa odpútam od každodenného bežného života. A to nie je nevyhnutne iba práca, ale odpútam sa aj od bežných povinností ako varenie či umývanie riadu. Do oddychu by som zaradil ešte jednu dôležitú súčasť.

Akú? 

Absolútne kľúčovou súčasťou oddychu je spánok. Je dôležité, aby som si zhodnotil, či sa na zvolenom spôsobe dovolenky viem dobre vyspať. Napríklad ak chcem ísť na kemping, ale viem, že sa v stane neviem vyspať, je to na zváženie. Iným sa zasa pod širákom môže spať najlepšie. Spánok je veľmi dôležitý pre dennodennú regeneráciu nášho tela nielen počas roka, ale aj na dovolenke. Pokiaľ nechceme mať jednu dovolenku ešte po skončení dovolenky.

Hovoríte, že dovolenke predchádza sebaspoznávanie, teda mali by sme zistiť, aké trávenie času nám urobí radosť. Ako to spoznať? 

Každý má rôzne preferencie a tie sa menia aj v čase – kedysi mohol mať človek rád aktívnejší pohyb, teraz už radšej leží na pláži. Je ideálne, ak to máme zistené zážitkom. Ale dá sa to zistiť aj v imaginatívnej podobe, môžem si predstavovať, ako sa cítim pri tom, keď chodím týždeň po horách. Nechám na seba predstavu pôsobiť. Ako mi s tým je? Môžem zistiť, že mi to nesedí, alebo ma, naopak, táto predstava potešila.

Ale aby som to skomplikoval, človek si môže povedať aj to, že vystúpi zo svojej komfortnej zóny a vyskúša niečo nové. Môže to urobiť ako experiment a zistiť, či mu to sedí. Ale ten treba vyhodnotiť – nezabudnúť na to po roku, ale vrátiť sa k tomu a spomenúť si, akú radosť a oddych mi priniesol ten spôsob trávenia dovolenky, aký som si vybral pred rokom. Aj takto vyzerá sebaspoznávanie.

Aký je cieľ oddychu? Mám si ešte pred dovolenkou nastaviť cieľ? 

My psychológovia máme radi vetu, že je to individuálne. Dobrým cieľom je oddýchnuť si a regenerovať, veď to zakotvuje aj Zákonník práce. Dovolenku by sme si nemali brať, keď sme chorí, na to slúži péenka. Kľúčovým cieľom by malo byť aj vystúpenie z každodenného stereotypu. Je to dobrý „refresh“ pre náš mozog, keď sa do stereotypu potom vrátime.

Ako to myslíte? 

Pokiaľ nie sme vyhorení, stereotyp je pre nás zvyčajne nuda či otrava. Ale v skutočnosti je to energeticky optimálny stav pre organizmus. Dovolenka nás z tohto stavu vytrhne, a tým si v niečom oddýchneme. Ale na druhej strane aj vyčerpáme, pretože musíme zapojiť iné kontexty mysle. Preto si občas po návrate z dovolenky vydýchneme, lebo sa už môžeme vrátiť do starých koľají a vieme predpokladať, čo bude. Znova nastavujeme autopilota.

Takže dovolenka môže byť aj viac vyčerpávajúca ako bežný pracovný týždeň? 

Do istej miery môže dovolenka prinášať istú formu krátkodobého stresu. Ale ten nepovažujeme za zlý, pretože vybudzuje organizmus. Jasné, bude to nekomfortnejšie, už si nemôžem urobiť kávu doma pomaly so zatvorenými očami. Ak skúšam zisťovať, ako funguje kávovar v hoteli, môže to byť otravné, ale zároveň aj osviežujúce. A to aj preto, lebo to netrvá dlho. Ak by to trvalo dlhšie, organizmus si to znova automatizuje.

Ako to myslíte? 

Občas má človek na dovolenke pocit, že by tam ostal navždy. Poznám ľudí, ktorí to urobili. Ostali na Bali a odtiaľ pracovali cez internet. Po čase zistili, že sa to tiež stalo celkom nudou, lebo nabehli na rovnaký stereotyp ako na Slovensku.

Takže mozog si našiel cestu, ako optimalizovať energiu.

Áno. Preto je dobré vystriedať to iba z času na čas, aby mozog dostal nové impulzy. Niekedy sa ľudia úplne vyhýbajú dovolenke, dopredu sa strachujú a obávajú, či sa niečo nepokazí. Ale malá zmena nám urobí dobre a vieme si ju odstupňovať. Človek môže ostať na dovolenke aj doma. Ak jeho náplň dňa bude iná ako bežne, napríklad sa jeden deň pôjde kúpať, ďalší deň na turistiku, tak si môže dobre oddýchnuť. Hoci spí v tej istej posteli. Ak si deň naplní inými činnosťami, ktoré sú mimo jeho autopilota, aj to sú dobré podnety pre „refresh“ hlavy.

Takže dovolenka nemôže trvať naveky? 

Náš organizmus potrebuje optimalizovať svoje činnosti. Ak by sme jeden deň boli šéfkuchár, ďalší deň robili doktora, na ďalší deň psychológa, tak náš organizmus by bol po pár dňoch neskutočne unavený. Mohli by sme vždy striedať destinácie a stále zažívať novú a novú dovolenku. Ale je otázne, čo by nám to prinieslo. Mozog nie je vyvinutý na tento spôsob života. Jeho primárnym cieľom je oboznámiť sa v danom prostredí a fungovať energeticky čo najlepšie.

Ako si vypnúť hlavu na dovolenke? 

To je kľúčové. Môžeme odísť aj na opačnú stranu zemegule a hlavu si vždy berieme so sebou, nemôžeme ju nechať doma. Ale otázka je, či budeme aktívne spolupracovať na tom, aby sme sa zaoberali pracovnými či inými problémami.

Ako to nerobiť?

Základ je byť tu a teraz. Môžem ležať na pláži a rozmýšľať nad tým, čo sa deje vo firme a či to kolegovia zvládajú. Alebo môžem ležať na pláži a uvedomiť si, že je to iba virtuálna realita, pretože v skutočnosti neviem, čo sa vo firme deje. Môžem skúsiť vnímať okolie. Na chrbát mi svieti slnko, chodia okolo mňa ľudia, počujem čajky a šum mora. Senzorické podnety sú vždy tu a teraz. Ak sa v akejkoľvek chvíli obrátim do svojho tela, viem reálne opísať, čo sa deje v tejto chvíli. Napríklad, že je mi teplejšie na plecia, kde svieti slnko, ale chladnejšie na nohy, ktoré sú v tieni a pofukuje vietor.

A prečo to pomáha? 

Pretože tým zamestnám hlavu a už nedokážem myslieť na virtuálnu realitu práce. Je dôležité, aby bol človek pri dovolenkových zážitkoch prítomný nielen fyzicky, ale aj mentálne a neostal hlavou pri tej bežnej pracovnej rutine. To je otázka tréningu a sebadisciplíny. Netreba čakať, že sa nám to len tak stane, že dokážeme vypnúť hlavu.

Keď sa snažím zamerať na senzorické podnety, zvyčajne mi to vydrží pár sekúnd a potom sa ani nenazdám a hneď uvažujem nad problémom. 

Presne, pred piatimi sekundami som sledoval, aké zelené sú listy v lese, no teraz už zase rozmýšľam nad tým mailom. Vtedy si treba povedať: poďme späť a vráťme sa k prítomnosti. Ak nás už unaví sústrediť sa na šum mora, môžeme si čítať knihu, pustiť si hudbu alebo prejsť sa. Aktívne hľadať podnety, ktorými zamestnáme hlavu. To nie je vec, ktorá len tak príde, to si treba natrénovať a aktívne skúšať.

Takže vypnúť si hlavu v skutočnosti znamená nahradiť jej obsah aktuálnymi podnetmi. 

Viac-menej áno. No nielen že sama hlava nám generuje tieto obavy, ale máme pri sebe ešte aj mobil. Ak sa aktívne snažím sústrediť na more alebo si čítať a potom mi cinkne mail alebo esemeska, samozrejme, hneď som späť v tom. Základ je pred odchodom na dovolenku v práci povedať, že si vypínam na niekoľko týždňov mobil. A ak som nenahraditeľný človek, na ktorom stojí otáčanie zemegule, môžem sa dohodnúť s kolegom, ktorému dôverujem, aby ma v presne vymedzených prípadoch kontaktoval. Inak si ťažko oddýchnem.

Je dobré vypnúť sa aj od správ, napríklad od našej Minúty po minúte? 

Ak človek často číta správy počas bežného dňa, odporúčal by som vypnúť sa počas dovolenky. Ak je na to mozog naučený, je to preň lákavé rozptýlenie. Ale aj to je súčasť oddychu, že sa venujeme iným správam – namiesto politiky sa zaoberáme tým, v akej reštaurácii dobre varia, hľadáme zaujímavosti o pamiatkach v okolí alebo čítame zaujímavú knihu.

Ďalšia aktivita, na ktorú je mozog zvyknutý, sú sociálne siete. Je problém, ak človek leží na ležadle na pláži a hodinu skroluje Facebook alebo Instagram, ako keby bol doma v posteli? 

Myslím si, že je dobré vyhnúť sa tomu, ak je to súčasť mojej bežnej rutiny. Je dobré, ak si na dovolenke skúsim oddýchnuť aj od spôsobov, akými oddychujem počas bežných dní. Ale sú ľudia, pre ktorých je to naozaj efektívna forma oddychu a vedia si to ustrážiť, napríklad im po 20 minútach príde pripomienka. Ale ak sa tomu venuje 350 dní v roku, tak tých pár dní na dovolenke nech to skúsi oželieť.

Takže oddych znamená aj celkom poriadnu sebadisciplínu – vracať sa do prítomnosti, aj keď ma to ťahá premýšľať nad prácou. Takisto neskrolovať Facebook, aj keď ma to láka. 

V podstate áno. Vieme si pomôcť napríklad aj tým, že si fyzicky mobil so sebou na pláž nevezmeme. Alebo keď odchádzame na prechádzku, iba jeden člen rodiny si vezme mobil, pre prípad núdze. Alebo si deň naplníme aktivitami, aby nás ani nenapadlo vytiahnuť mobil. No na druhej strane, keď sa človek nudí, je o to lepšie nesiahnuť po mobile.

Prečo? 

Lebo nám zabije kreativitu. Keď sa nudím, budem hľadať podnety a môžem prísť na nejakú novú a zaujímavú aktivitu. Ale keď chytím do ruky mobil, je koniec. Zabudli sme sa nudiť, akoby sme sa toho báli. Ale nuda nie je zlý stav. Keď sa nudím, mozog mi hovorí, že potrebuje nové impulzy. A keď si ich nedodám instantne mobilom, je väčšia pravdepodobnosť, že si vymyslím niečo nové.

Manželský pár, ktorý čaká v reštaurácii na jedlo, to je práve moment, keď zvyčajne vytiahnu mobily. Už sú spolu dlho, nemajú sa práve v tej chvíli o čom baviť. Mali by odložiť mobily a ticho sedieť? 

Môžu objaviť, že byť spolu ticho je úžasné. Nemusieť sa rozprávať, ale iba spolu byť, sledovať okolie, to môže byť veľmi príjemné. To nemusí byť nuda, môže to byť objavné, človek si užije okamih. Nemusia riešiť žiadne bežné denné problémy a užijú si, že sú na dovolenke ticho a spolu.

Nevznikajú na dovolenke, paradoxne, aj konflikty? Problém, nad ktorým by sa počas bežného pracovného dňa ani nebol čas pozastaviť, sa zrazu stáva vážnym, lebo nie je čo iné riešiť. Špeciálne v rodinách s deťmi, kde sú už naučení na určitú rutinu, ktorá sa na dovolenke úplne rozbije.

Je v tom viacero rovín. Ak vzťahy v rodine nefungujú dobre, môže sa to ukázať práve na dovolenke. Pretože tam sa vytvorí priestor na veci, ktoré v bežnom toku života vedome či nevedome zametáme pod koberec. Najmä ak počas bežného života vzťahy fungujú len vďaka rutine a autopilotovi. Ľudia na dovolenke môžu prísť na to, že keď sedia ticho vedľa seba a čakajú na jedlo, už si nemajú čo povedať. Zvonku vyzerá to ticho rovnako, ale vnútri to cítia inak. V nejakej miere stres k dovolenke patrí, pokiaľ nie je deštruktívny. Ak ísť na dovolenku pre našu rodinu znamená vždy peklo, je na zamyslenie, v akej konštelácii mimo autopilota fungujeme.

A to neznamená, že sa máme po dovolenke rozísť. Ale skúsiť sa pustiť po návrate domov do sebareflexie: „Všimol som si, že na dovolenke sa nám pravidelne opakuje toto a toto. Poďme sa o tom porozprávať.“

Má byť dovolenka honbou za zážitkami? Prípadne aj s tým, aby som sa nimi mohol pochváliť na Instagrame alebo v práci? Je to dobrá motivácia? 

Každý si musí zvážiť, či a aké uspokojenie mu to prináša. No naša kapacita na zážitky je obmedzená.

Ako? 

Náš mozog má obmedzenú kapacitu, koľko ohromujúcich zážitkov dokáže vstrebať. Môže byť zážitkov veľa, ale v skutočnosti si naozaj užijeme len niektoré. Nedokázali by sme sa celý deň iba smiať, pretože sa vyčerpajú neurotransmitery, ktoré to majú na starosti. Organizmus prirodzene potrebuje úľavu. Môžeme mať veľa zážitkov, nafotiť veľa fotografií, a potom si pri ich prezeraní uvedomiť – kedy som tam bol? Vôbec si to nepamätám. Máme fotografiu, ale nemáme zážitok, akoby sme sa pozerali na fotku iného človeka. Dôležité je nájsť tú správnu mieru, koľko zážitkov za deň si viem naozaj užiť.

Takže ak piaty deň za sebou navštívim nejaké bombastické nádherné miesto, bude to pre mňa už len rutina? 

Môže to tak byť. Prípadne vám tento zážitok vytlačí tie predošlé. Náš mozog si v nejakej forme ukladá všetko – ako kamera. Ale otázna je kvalita záberu. Zážitok je emočná záležitosť, ktorá je pre náš organizmus energeticky náročná. Na piaty deň môžem byť vyčerpaný a otrávený a povedať: „Toto malo byť také super? Veď je to zase len nejaká voda.“ Pričom za iných okolností by som mohol mať väčšiu energiu prežiť zážitok kvalitne. Ľahko môžem zistiť, že si veci reálne neužívam, iba zbieram materiál.

Ďalší problém – zvyčajne už druhý alebo tretí deň dovolenky ma prepadne smútok – už sa to končí, ani sa nenazdám a znova ten pracovný kolotoč. Ako tomu zabrániť? 

Zo psychológie práce vieme, že optimálna dovolenka by mala trvať minimálne tri týždne. Keď to poviem, zvyčajne na mňa všetci vyvalia oči. Kto si toľko dovolenky môže dovoliť? Ale dlhá dovolenka je naozaj dobrý oddych, na nej majú ľudia menšiu tendenciu odratávať dni. Dva-tri dni na začiatku dovolenky sa človek ešte stále odpája od rutiny, takisto posledné dni sa už pomaly na ňu napája. Otázka je, koľko dní medzi tým mu ostáva na skutočný oddych. Je dobré vedieť, čo všetko od dovolenky očakávam. Ak si vezmem voľno iba týždeň, ale chcem stihnúť kúpanie, aj túru, aj domáce práce – môžem mať pocit, že nestíham.

Takisto je tu otázka, ako človek dokáže oddychovať priebežne, čo je veľmi dôležité. Nedá sa predpokladať, že si za pár týždňov oddýchneme tak, že zvládneme pracovať 11 mesiacov bez prestávky.

Mám ako novinárka prestať sledovať aktuálne dianie na Slovensku počas dovolenky, hoci je to pre moju prácu dôležité? 

Myslím, že to je dobré. Aj lekár sa vypne od pacientov, aj účtovník od svojich čísel. Ak sa na dovolenke niečo udeje, zvyčajne po návrate po pár týždňoch to už nebude aktuálne. Na druhej strane – ak je to niečo dlhodobejšie, viem sa k tomu vrátiť spätne, ak je to oblasť, o ktorú sa zaujímam.

Totálne vypnutie môže priniesť aj tlak. Ak sa plánujem úplne vypnúť, už viem, že týždeň pred dovolenkou bude najhorší. Musím si všetko dokončiť, aby ma nič z práce na dovolenke neotravovalo. Zároveň prvé dni v práci po návrate z dovolenky sú zvyčajne tie najťažšie, pretože treba všetko dobiehať. Predpokladám, že to takto majú aj iné profesie. Nie je lepšie nevypnúť sa tak natvrdo, lebo to na nás kladie tlak? 

Áno, je to náročnejšie a treba čakať, že to bude mať následky. Ale môžem si to zhodnotiť. Sú tie následky prijateľné? Prinieslo mi to väčší benefit alebo mi to za ten stres nestálo? Odpoveď sa bude líšiť aj vzhľadom na profesie, nedá sa dať univerzálny návod. Niektorí sa môžu s čistým svedomím vypnúť, lebo ich práca je zastupiteľná. Ale napríklad výnimočný lekár špecialista musí zdvihnúť telefón pacientovi, ktorému ide o život.

Je tu ešte tá večná otázka. Oddýchne si človek viac na aktívnej alebo pasívnej dovolenke?

Nie sú to len dve kategórie ľudí, ale vidím to skôr ako škálu. Niekto je na tom extrémnom konci aktívnej dovolenky, niekto naopak na pasívnom, iní sú niekde v strede. Nedá sa jasne povedať, čo z toho je lepšie. Človek, ktorý žije aktívne a stále potrebuje niečo robiť, môže na dovolenke prosperovať práve z pasívneho oddychu. Na druhej strane pre človeka, ktorý rád leňoší, môže byť aktívnejšia dovolenka osviežujúca. Ideálne je to kombinovať. Napríklad mať na dovolenke 80 percent aktivít, ktoré preferujem a zvyšok tých opačných.

Keď mala moja mama v lete dovolenku, zvyčajne sme všetci vedeli, že budeme maľovať byt, niečo prerábať, umývať okná či zavárať kompóty. Je dobré, ak dovolenku využijem na dobehnutie povinností, na ktoré nemám počas práce čas? 

Ťažko sa to dá nazvať dovolenkou. Zvyčajne to ľudia robia preto, lebo iba počas dovolenky si vedia nájsť priestor na tieto aktivity. Pre niekoho to môže byť naozaj oddychom, lebo ho to vytrhne z rutiny. Otázka potom je, či je to oddych aj pre ich okolie. Chápem, že je to spojené aj s ekonomickými povinnosťami, keď na tieto práce je priestor iba na dovolenke. Ale môžem si zvoliť kompromis – napríklad sa ísť každý večer okúpať, alebo nájsť iný priestor, ako si oddýchnuť.

Z celého rozhovoru mám pocit, že dobrá dovolenka je taká, na ktorej zažijeme zmenu – robíme iné aktivity ako počas bežného života. Hoci aj maľovanie bytu dokáže byť oddychom pre človeka, ktorý inak v práci iba sedí za počítačom. 

V zásade áno. Ale ak si najprv človek vyhodnotí, že mu maľovanie prinesie radosť. Ak to robí iba z povinnosti, to nie je ideálne.

Vrátiť sa po dovolenke do práce býva zvyčajne ťažké. Čo s tým? 

Aj to môže byť ukazovateľ vyhorenia. Ak sa človek po dostatočne dlhej dovolenke, na ktorej si dobre oddýchol, vráti do práce a je z toho nešťastný, nie je to dobrý znak. Samozrejme, že práca človeka unavuje, a to aj taká, ktorú má rád. Ale ak si na dovolenke oddýchol, dá sa predpokladať, že mu nerobí až taký problém vrátiť sa do zabehnutých koľají. Hoci, samozrejme, prvé dni sú ťažké, kým sa znova nastaví.

Aký má byť návrat do práce? Hovoríte, že sa má tešiť? 

Je fajn, ak sa človek teší do práce celkovo. Trávime v nej dosť veľa času a ak je pre nás utrpením, nie je to pre mňa celkom zlučiteľné s predstavou dobrého života. Keď viem, že ma práca baví, ale po dovolenke sa do nej vôbec neteším, je to priestor pre sebareflexiu. Možno som za ten posledný polrok bol oveľa viac unavený a zrejme som si nestihol dobre oddýchnuť. Alebo som si posledný polrok nabral veľmi veľa práce a dobehlo ma to. Môžem to pozorovať a optimalizovať, niektoré veci vypustiť a viac oddychovať priebežne. Potom sa môže ukázať, že práca ma znova baví, ak si nastavím správne fungovanie.

V bežnej každodennosti človek môže ignorovať impulzy, ktoré mu telo vysiela, že niečo nie je v poriadku. Dovolenka môže byť ten moment, keď sa rutina preruší a impulzy si môžeme všimnúť. Môžeme si dať určitý čas po návrate z dovolenky priestor na aklimatizáciu. A napríklad po dvoch mesiacoch si môžem dať pripomienku, aby som sa zamyslel, ako ma moja práca napĺňa.

Ako to urobiť? 

Sadnúť si večer a premýšľať – ako mi bolo dnes v práci? Môžem to monitorovať dva týždne a potom si pozrieť poznámky. Môžem byť aj prekvapený a zistiť, ako veľmi mi práca lezie na nervy.

Poznámky? 

Napríklad. Poznámky sú dobrá vec, pretože náš mozog je trochu alibistický. Niektoré veci zabudne, vytesní. Ak si každý deň zapíšeme aktuálny pocit, po čase si v ňom môžeme všimnúť vzorec, ktorý sa opakuje. Takto môžeme objektívnejšie zhodnotiť naše pocity v čase.

Ako oddychovať priebežne? 

Je dobré spočítať si, koľko hodín trávime v práci. Nie je to len tých osem hodín. Aj cesta do a z práce je v podstate čas, keď som ešte v nej. Keď sa vrátim z práce, ešte som myšlienkami v mailoch. Ľahko zistíme, že prácou denne trávime aj desať hodín. Osem hodín spím, takže mi ostáva len pár hodín podvečer na oddych. Ako ich trávim? Ako si ich nastavím? Dáva mi ten čas zmysel a pocit oddychu? Dokážem vypadnúť aspoň na chvíľu z pracovných myšlienok? Môžeme objaviť aj žrútov času.

Čo to je? 

Zvyčajne sú to sociálne siete. Hoci máme cez deň len niekoľko hodín pre seba, s plným vedomím ich nemáme problém zveriť tejto aktivite. Áno, nášmu mozgu to dodáva dopamín, cítime sa pri tom dobre. Ale z vyššieho pohľadu s tým nemusíme byť spokojní. Len málokto spätne vyhodnotí, že sa cíti veľmi naplnený tým, že dve hodiny skroloval prstom po obrazovke mobilu. Človek, ktorému to naozaj robí radosť, si môže povedať – budem to robiť teraz 20 minút, a potom si nájdem inú aktivitu. Na priebežný oddych sa môžeme pozrieť aj z väčšej perspektívy.

Ako to myslíte? 

Nielen tak, čo budeme robiť každý deň, ale aj to, ako si roztriedime aktivity počas týždňa či mesiaca, a to aj vzhľadom na víkendy. Nie sme ako medveď, ktorý sa uloží na zimný spánok, nebude nám stačiť oddych iba raz za rok na dovolenke. Priebežný oddych je aj priestor na sebareflexiu, kde si môžem urobiť audit, ako ma baví práca či ako fungujú moje vzťahy.

Prešli ste si vyhorením, máte nejaký overený tip na aktivitu, ktorou sa dá priebežne oddychovať a neutopiť sa v rutine? 

Snažím sa každý deň nájsť si čas na prechádzku. Väčšinou to robím cez obed, keď mám dlhšiu prestávku medzi dopoludňajšími a popoludňajšími klientmi. Celý deň sedím, preto je pre mňa 30 či 40 minút prechádzky veľmi príjemných. Niekedy počúvam podcast alebo hudbu, inokedy iba premýšľam. Takisto som si rozdelil týždeň – tri dni mám klientov od rána do večera a dva dni chodím do Novej Cvernovky, kde mám priestor na písanie a tvorenie.