Covid im prekazil plány, tak spravili album. Rammstein nekončia, len bilancujú
Aj keď novinka Zeit nie je najlepším albumom nemeckej skupiny, drží pohromade vďaka jednotiacej téme a vyrovnaným skladbám.
V Európe je hudba z USA bežná, opačne to však tak úplne neplatí. Okrem britských hudobníkov (ktorí nemajú jazykovú bariéru), sú z európskych umelcov celosvetovo úspešní napríklad Scorpions z Nemecka, Europe alebo Roxette zo Švédska alebo nórska A-Ha. Všetci títo umelci sa do nejakej miery pripodobnili americkej hudbe, (pop)kultúre a výzoru už len minimálne tým, že (hitové) skladby majú spievané po anglicky.
Scorpions vo videoklipe Big City Nights neukazujú pláž pri Baltickom mori, ale niekde na Floride alebo v Kalifornii a protagonistka videoklipu Take On Me od A-Ha tiež nesedí v útulnej kaviarničke v centre Osla, ale v londýnskej prevádzke, ktorá vzhľadom pripomína skôr americké „diners“. Samozrejme, sú to drobnosti, ale faktom zostáva, že na prvý pohľad sa zdá, že ide o „americkú“ alebo minimálne „britskú“ hudbu, respektíve nič nenaznačuje, že by o ňu nešlo.
Nemecká kapela Rammstein sa z tejto skupiny vymyká tým, že aj keď Spojené štáty zohrávali v ich kariére dôležitú úlohu (čo zhrnuli v dokumente Rammstein In Amerika), nikto nikdy nepochyboval, že pochádzajú z Nemecka. Kým ostatní sa akosi podvedome snažia potlačiť svoju národnú identitu v prospech tej medzinárodnej a neupozorňovať na stereotypy spájané s ich krajinami, Rammstein im odjakživa vychádzajú v pochodovom rytme v ústrety.
Čo stojí za komentár a čo nie
Rammstein nikomu nikdy svoju „inakosť“ nevysvetľovali. V polovici 90. rokov sa jednoducho zjavili, spevákovi Tillovi Lindemannovi na pódiu
