Menšinová vláda je podľa Hegera realistický scenár, Kollár hlási ďalších poslancov v klube

Premiér Eduard Heger pripúšťa, že od septembra bude predsedom menšinovej vlády, túto možnosť dokonca označil za realistickú. Oznámil to po svojom piatkovom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Dôvodom ich stretnutia bola vládna kríza.

Minulý víkend sa stretol premiér aj s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Dozvedel sa od neho, že SaS neustúpi od svojej základnej požiadavky pre podpis novej koaličnej zmluvy, ktorou je odchod Igora Matoviča z vlády. V SaS sú rozhodnutí, že ak sa tak nestane, ich strana opustí všetky štyri vládne posty.

„Je možný scenár, že bude menšinová vláda. Áno, tento scenár je, samozrejme, realistický. Tento scenár nemáme na Slovensku až taký vyskúšaný, ale pre mňa toto bude následok zlého rozhodnutia strany SaS, pretože dá prednosť straníckemu záujmu a nie záujmu krajiny,“ povedal Heger.

Očakáva však, že finálne rozhodnutie v súvislosti s pokračovaním štvorkoalície padne až v posledné dni alebo hodiny pred vypršaním ultimáta SaS.

Možnosť, že by po odchode SaS z koalície mohlo dôjsť k úspešnému odvolaniu Igora Matoviča v parlamente, nepovažuje Heger za pravdepodobnú. Podľa ústavy na to treba najmenej 76 hlasov a napríklad minister školstva za SaS Branislav Gröhling nedávno povedal, že ak by bol v parlamente, hlasoval by za Matovičovo odvolanie.

Podľa Eduarda Hegera by sa však pri odvolávaní Matoviča našlo v parlamente len 74 hlasov. „Podľa informácií, ktoré mám, tento scenár nie je pravdepodobný,“ povedal premiér.

Video: Prezidentka chce riešenie koaličnej krízy čo najskôr, Heger má čas (autorka: Martina Koník)

Prezidentka očakáva vyriešenie krízy

Prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutím s Hegerom povedala, že za vládnu krízu v plnej miere zodpovedá vláda. „Ja očakávam jej skoré vyriešenie“.

Vládna kríza podľa prezidentky nie je výsledkom náhody, ale dôsledkom konkrétnych krokov a vyjadrení. Ich autorov však nemenovala. „Ja nie som rozhodcom tohto sporu, ale pokiaľ ide o identifikáciu príčin, myslím, že bola identifikovaná pomerne presne“.

Prezidentka povedala, že je rada, že sa vláde podarilo dohodnúť sa so školskými odbormi, rovnako má radosť z toho, že sa črtá východisko v zdravotníctve. „Krízy nesmú paralyzovať štát, štát musí fungovať ďalej, preto som sa premiéra pýtala, aké kroky podnikne k tomu, aby zabezpečil stabilitu vlády alebo aby došlo k umožneniu iných ústavných možností,“ vyhlásila Zuzana Čaputová.

Počítanie poslancov

V OĽaNO sa už otvorene hovorí, že sa po prípadnom odchode SaS pokúsia vládnuť ďalej. Predčasné voľby pripúšťajú len v prípade, že by to nebolo možné.

Na predčasné voľby treba najprv zmeniť ústavu hlasmi najmenej 90 poslancov a potom prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, na čo treba takisto najmenej 90 hlasov. Hľadanie ústavnej väčšiny v parlamente bez 48 poslancov OĽaNO a ďalších nezaradených poslancov podporujúcich vládu by však bolo ťažké.

V hnutí Igora Matoviča sa budú preto pokúšať poskladať parlamentnú väčšinu. Môžu počítať so 48 poslancami OĽaNO, so 17 poslancami Sme rodina a štyrmi členmi strany Za ľudí, čo dáva dohromady 69 hlasov. Okrem toho sa budú spoliehať na čo najväčší počet nezaradených poslancov.

Predbežne môžu počítať s poslancami Katarínou Hatrákovou, Jánom Mičovským, Jozefom Šimkom, Jánom Krošlákom a Romanou Tabák. To už by dávalo 74 poslaneckých hlasov.

Premiér tvrdí, že doteraz nerokoval s trojicou poslancov okolo Tomáša Tarabu o prípadnej podpore vlády bez SaS. „Mám ešte šesť týždňov a momentálne všetko svoje úsilie kladiem do komunikácie s koaličnými partnermi, lebo tento scenár (zachovanie štvorkoalície) považujem za jediný správny. Všetko ostatné bude následok,“ vravel.

Bude však podľa svojich slov pripravený aj na všetky ostatné scenáre, hoci nebudú želané.

Sám Tomáš Taraba sa doteraz nevyjadril úplne jednoznačne. Naznačil však, že jeho jediným záujmom sú predčasné voľby. Minulý týždeň hovoril, že sú opozičnou stranou, dodal však, že chápe otázku, kto bude vládnuť, kým sa voľby uskutočnia, a či sa v tomto období budú prijímať zákony.

„Otázka je, aké zákony to budú, aké budú mať znenie, o čom budú,“ povedal Taraba. „Neplánujeme robiť inú dohodu, než kedy budú predčasné voľby, lebo dnes je jasné, že sa bez Matoviča a Kollára urobiť nedajú.“

Kollár sľubuje nových

Predseda Sme rodina Boris Kollár pre TV Markíza povedal, že by ich klub mal narásť o šiestich až siedmich nezaradených poslancov. Konkrétne mená chce oznámiť na tlačovke 1. septembra.

O koho by mohlo ísť? Kollár pred niekoľkými dňami povedal, že do ich 17-členného klubu by mali vstúpiť poslanci Ján Krošlák, Jozef Šimko a Romana Tabák. Tá však v čase jeho vyhlásenia tvrdila, že o tom nevie.

Ďalšími poslancami, ktorí sú nazaradení a mohli by podporovať menšinovú vládu, sú Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa, prípadne bývalí poslanci OĽaNO Katarína Hatráková a Ján Mičovský. Hatráková i Mičovský minulý týždeň Denníku N povedali, že by podporovali aj menšinovú vládu.

Posledným z bývalých poslancov OĽaNO je Martin Čepček, ktorý však hlasuje hlavne s opozíciou.