V Berlíne zomrel náš priateľ Sten
Dôstojnosť, slušnosť a rovnosť niekoľko hodín cesty zo Slovenska, toho sa bojíte?
Autor je prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory
V jeden večer v polovici júna mi zazvonil telefón. Horst, bývalý nemecký veľvyslanec v Nórsku a náš dlhoročný blízky priateľ, mi so zlomeným hlasom oznámil, že náhle zomrel Sten, s ktorým spolu prežili 48 rokov. Horst má po osemdesiatke, Sten by sa na jeseň dožil 75. Koncom mesiaca som sa musel vydať na neplánovanú a smutnú cestu do Berlína, aby som sa rozlúčil s človekom, ktorého som aj ja poznal desiatky rokov.
Keďže Sten bol fínsky Švéd žijúci v Nemecku, obrad sa konal vo švédskom protestantskom kostole v Berlíne Victoriaförsamlingen – Schwedische Victoriagemeinde. Celebrovala ho po švédsky a po nemecky farárka Pamela, útla Švédka s plavými vlasmi. Asi stovke prítomných Stenových príbuzných, priateľov a kolegov sa najprv prihovorila jeho dlhoročná priateľka Nadia, ktorá prednáša ruské a východoeurópske dejiny na State University v New Yorku. Jej rozprávanie o Stenovi bolo smutné aj veselé. Smutné, lebo bolo na rozlúčku, veselé, pretože stretnúť Stena v našich životoch bol pre nás dar. Nadia sama spoznala Stena pred mnohými rokmi, keď išli s Horstovi na jednu adventnú večeru, a okamžite ju zaujal. Do miestnosti s relatívne obyčajnými ľuďmi v normálnom oblečení vstúpila elegancia: perfektne nablýskané topánky, tvídové sako ako princ z Walesu, ružová kravata. A tá postava, tie oči! Nedokázala z neho spustiť zrak. Ale nebol to len jeho vzhľad: Sten dokázal hovoriť s kýmkoľvek prakticky o čomkoľvek. Bol dokonalý hosť aj hostiteľ, niekedy až na vlastnú škodu, lebo niektorí to vedeli šikovne využiť. Jeho angličtina bola vynikajúca – rovnako ako nemčina, ktorú si vycibril počas rokov života v Nemecku popri materinskej švédčine a fínčine. Paralelne dokázal konverzovať viacjazyčne, zatiaľ čo Horst na druhom konci stola riešil dôležité témy s diplomatmi, teológmi a novinármi, disidentská scéna z mnohých krajín by o týchto spoločenských udalostiach vedela rozprávať hodiny.
Človek dokáže byť svetovým a otvoreným, len ak je pevne zakorenený v mieste a kultúre. Pre Stena bolo týmto miestom a touto kultúrou švédsky hovoriace Fínsko. To bol jeho skutočný pôvod, miesto, z ktorého vzišiel. Napriek tomu, že Fínsko patrilo Švédsku ešte pred tým, ako ho Karol XII. stratil v prospech Ruska za vlády Petra I., Sten stelesňoval celé pokolenie Švédov, ktorí po stáročia, vlastne viac ako tisícročie, z Fínska nikdy neodišli.
