Za extrémistov označovali ľudia najčastejšie Kotlebovu ĽSNS, Uhríkovu Republiku vnímali prijateľnejšie
Nič dobré neveští ani radikalizácia Smeru, ktorá viditeľne posúva k extrémizmu nielen vedenie, ale aj prívržencov tejto strany, vraví sociologička Zora Bútorová.
Čo vám prvé napadne, keď počujete slovo extrémizmus a extrémista? Je to vyšportovaný holohlavý muž s bejzbalkou v ruke a vulgárnym slovníkom alebo sú to masové demonštrácie proti protipandemickým opatreniam a „nadvláde“ zahraničných mocností?
Inštitút pre verejné otázky a Nadácia Hannsa Seidela vydali prieskum, ktorý ukazuje, ako to vnímame na Slovensku. Podobne ako pred piatimi rokmi ani dnes by väčšina Slovákov nechcela mať za suseda extrémistu – odpovedalo takto 81 percent opýtaných, v roku 2017 to bolo ešte o tri percentuálne body viac.
Na otvorenú otázku v prieskume ľudia najčastejšie odpovedali, že za extrémizmus považujú násilie, fyzickú a verbálnu agresivitu spolu s pochodmi, nepokojmi či demonštráciami (46 percent). Po piatich rokoch čoraz viac ľudí takto vníma aj bagatelizáciu a relativizáciu pojmu extrémizmus.
Zistenia sú súčasťou štúdie Pravicový extrémizmus na Slovensku, ktorá vyšla teraz, prieskum robili ešte v januári.
ĽSNS a oveľa menej Republika
Keď mali ľudia povedať strany, ktoré majú najbližšie k extrémizmu, najčastejšie – takmer v dvoch tretinách prípadov – označili
