Hluční na Facebooku, pragmatici v zákulisí. Kto sú tarabovci, ktorých do parlamentu dostal Kotleba
Poslanci malej strany Život by mohli slúžiť ako záloha pre vládnu koalíciu, pokiaľ by ju koncom leta opustila SaS.
V novembri 2019 bolo už všeobecne známe, kto je to Marian Kotleba. Za sebou mal „gardistickú minulosť“, označovanie SNP za „boľševický puč“ i policajné stíhanie za šeky s nacistickou symbolikou. Zbieral podpisy za vystúpenie z Európskej únie a konzistentne huckal svojich prívržencov voči iným skupinám ľudí: Rómom, migrantom, homosexuálom.
Aj sa preto potreboval Kotleba ukázať, že sa nájdu strany, zaštiťujúce sa kresťanstvom, ktoré budú ochotné sa k nemu pridať. Tak sa začala cesta Tomáša Tarabu, Filipa Kuffu a Štefana Kuffu do parlamentu.
Do vrcholnej politiky sa dostali vďaka tomu, že ich vodca ĽSNS vzal na kandidátku ako zástupcov jednej z mimoparlamentných strán. V tom čase mala skratku KDŽP (Kresťanská demokracia – Život a prosperita), neskôr jej dali marketingovo zdanlivo chytľavejší názov Život – Národná strana.
„Od dnešného dňa už nezastupujem len ĽSNS, zastupujem ďalšie štyri národné a kresťanské strany,“ pochvaľoval si vtedy Kotleba po boku so Štefanom Kuffom a ďalšími predsedami.
O necelé tri roky neskôr dochádza k výraznému posunu: o kuffovcoch a Tarabovi sa hovorí ako o politikoch, ktorí by po prípadnom odchode SaS mohli podporiť súčasnú vládu.
Pred niekoľkými týždňami pomohli schváliť takzvaný rodinný balíček Igora Matoviča. A teraz už aj líder Sme rodina Boris Kollár hovorí, že by ich zobral do klubu, keby prejavili záujem.
„Nemám s nimi problém. Sú to kresťania, tvrdí kresťania, žiadni fašisti,“ povedal o nich Kollár v rozhovore pre Denník N.
Politickí pragmatici
S Kotlebovou stranou sa rozkmotrili už krátko po voľbách 2020, v mnohých témach však ďalej držali rovnakú líniu. Spochybňovali závažnosť covidu aj zmysel očkovania, vystupovali na protivládnych protestoch a koaličných poslancov, ktorí podporili obrannú dohodu s USA, nálepkovali ako vlastizradcov.
V odpore proti vláde, ale aj v šírení prokremeľskej propagandy boli poslanci okolo Tarabu takmer identickí s Kotlebom či Milanom Mazurekom, s
