Denník N

Fascizmus regenerens

Na Židov útočili už pred vznikom fašistického Slovenského štátu. Foto - ČTK
Na Židov útočili už pred vznikom fašistického Slovenského štátu. Foto – ČTK

Duchovní dedičia fašizmu na Slovensku sa presadzujú v dôležitých funkciách vrátane výkonných, zákonodarných a justičných orgánov.

Fascizmus regenerens – pod týmto trochu tajomným názvom vyšiel v roku 1923 v ľudáckom tlačovom orgáne Slovák článok. Jeho autorom bol A. Sznacký, blízky spolupracovník V. Tuku, obskúrna postava vtedajšieho domáceho politického diania. Tvrdil, že všetky problémy na Slovensku môže vyriešiť len „obrodzujúci fašizmus“. Nie je to diktatúra, ale „skutočná demokracia“.

Je varujúce, že podobné recepty na riešenie súčasných narastajúcich ťažkostí sa objavujú (nielen) na Slovensku aj dnes, hoci termín fašizmus sa v nich už nepoužíva.

Fašizmus ako ideológia, politické hnutie alebo ako forma vládneho systému štvrťstoročie výrazne ovplyvňoval európske a svetové dejiny. Jeho ideové korene siahajú do 19. storočia. Neskôr mutoval a v najrôznejších podobách (vrátane slovenských) prenikal do praktickej politiky. Vo verejnosti sa fašizmus stal známym v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia, keď sa začal jeho mocenský nástup, ktorý tragicky vyvrcholil v čase druhej svetovej vojny. Vtedy došlo k draho zaplatenému  poznaniu, že veľkou chybou bolo podceňovanie ideológie, metód vládnutia, zločinov, neskrývanej bezohľadnosti, bezuzdnej nacionálnej a sociálnej demagógie fašizmu. Ani dnes ho nemožno považovať len za marginálne extrémne pravicové hnutie alebo iba za vnútornú záležitosť konkrétnej krajiny. Má omnoho širší vplyv s nepredvídateľnými následkami.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie