Matúš Kostolný
Celé leto je zdanlivo o jednej dileme: nechať odísť SaS z koalície alebo nechať odísť Igora Matoviča z pozície ministra financií?
V skutočnosti však naozajstná otázka stojí inak a je to životne dôležité: udržať SaS vo vláde a pokračovať so stranami a poslancami, ktorí sú síce rôzni a často aj zblúdení, ale stále sa dajú označiť za demokratov, alebo vládnuť s podporou fašistov?
Ak sa premiér Eduard Heger rozhodne, že jeden Matovič je dôležitejší ako celá SaS, posunie svoju vládu do menšiny a vládnuť bude už iba s pomocou poslancov, ktorí nebudú priamo viazaní koaličnou zmluvou. Také situácie sú v demokraciách bežné. A dá sa tak fungovať aj relatívne dlho.
V tomto parlamente je to však komplikovanejšie, lebo demokratickí poslanci, ktorí by to boli ochotní urobiť, už nie sú k dispozícii. Minuli sa. Alebo inak: stratili ochotu znášať útoky, podrazy a výmysly Igora Matoviča. (To je prípad Miroslava Kollára, Tomáša Valáška a teraz už aj poslancov SaS.)
Zostávajú tak iba poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke fašistov. Reč je najmä o trojici Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa, ktorá sa do parlamentu dostala z kandidátky ĽSNS.
Aj medzi fašistami prebieha delenie a osamostatňovanie. To základné sa však nemení: poslanci, ktorí sa do tohto parlamentu dostali na kandidátke fašistov, vedome prijali pravidlá fašistov, neprekážal im ich program, nebridilo sa im byť v ich spoločnosti, nevideli nič zlé na ich politike nenávisti, rasizme a agresívnom potláčaní práv ľudí, ktorí sa im nepozdávajú. Neodmietli ani ich snahu obmedziť slobodu iným a nakoniec zničiť demokraciu.
Takíto poslanci sú pre štát ohrozením.
Takmer nič na tom nemení, že po nejakom čase od fašistov odišli. Ani to, ak by ich prekvapivo a kreatívne do svojho poslaneckého klubu pribral Boris Kollár.
A ani to, že oni osobne možno na verejnosti nehajlujú, nevykrikujú rasistické heslá a dokonca ani nerozprávajú o nastolení nového režimu, kde by nemali všetci rovnaké práva.
Na začiatku tejto vlády to bolo jasné všetkým koaličným lídrom. Preto predsa skladali vládu oni a neprizvali si do partie aj poslancov, ktorých zvolili na kandidátke fašistov. Matovič, Heger a dokonca aj Boris Kollár hovorili, že vidia zlo.
Teraz sa dostávajú do koaličnej núdze a budú sa nás snažiť presvedčiť, že poslanci, ktorí boli s fašistami, ale od nich odišli, nie sú neprijateľní. Zrazu bude dôležitejšie, že sú ochotní podporiť dobré návrhy vlády, podržať ju a zabrániť tak predčasným voľbám či dokonca priamo návratu Roberta Fica.
Zopakujme si to: Fico ani predčasné voľby nemusia byť. Stačí, aby sa stiahol jeden minister a celá vláda môže pokračovať.
Ak si napriek tomu Heger, Matovič a Kollár vyberú radšej pakt s poslancami, ktorých do parlamentu vytiahol Marian Kotleba, musia vedieť, že za to všetci zaplatia brutálnu cenu.
Fašisti sú v parlamente už druhé volebné obdobie. Opakovane sa stalo, že tu a tam niekto niečo pretlačil aj s ich pomocou. Naposledy Igor Matovič svoj balíček, ktorý volá rodinný. A nebolo to zadarmo: prijal ich zmeny a dokonca aj akceptoval návrhy, ktoré fašisti jasne zadefinovali ako protirómske.
Ďalší krok bude vláda s ich pomocou a podporou.
Ak to Heger, Matovič a Kollár urobia, musia vedieť, že pomáhajú fašistom viac ako fašisti im. Urobia obrovský krok k ich prijatiu do normálnej spoločnosti. Urobia zo spolupráce s fašistami niečo prijateľné, bežné.
Aby tomu lepšie rozumeli aj v OĽaNO: doteraz mal z parlamentu najbližšie k fašistom Fico a jeho Smer. Jedna z obáv, čo môžu priniesť predčasné, ale aj riadne voľby, je práve tá, že budúcu vládu zostaví Fico a do koalície priberie aj fašistov. On už dávno stratil zábrany a v snahe zachrániť si krk sa spojí aj s diablom.
Heger, Matovič a Kollár chcú teraz urobiť presne to isté. A ešte dokonca skôr ako Fico.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
