Starosta Chren: Ružinovu hrozí, že príde o tritisíc parkovacích miest

Nikdy sme nepopierali, že Martin bol pred 20 rokmi, keď tie fotky vznikli, futbalový chuligán, chalan zo sídliska, ktorý urobil vec, ktorú treba odsúdiť. Druhá šanca bola v jeho prípade správnym rozhodnutím, hovorí starosta Ružinova o vicestarostovi Martinovi Patoprstom, ktorý ako mladý spolu s kamarátmi hajloval vo vani.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako bude fungovať zapožičaná strana Tím Ružinov,
• prečo sa v komunálnych voľbách nepostaví primátorovi Matúšovi Vallovi,
• aké ďalšie zóny regulovaného parkovania v Ružinove pribudnú,
• kedy z Ružinova zmizne skelet nákupného centra, známy ako „Hirošima“,
• ako by sa mohol vyriešiť spor mesta a ministerstva kultúry v prípade električky popred SND.

V komunálnych voľbách budete znovu kandidovať za starostu Ružinova, tentoraz však idete do boja s politickou stranou Tím Ružinov. Nejde o vašu stranu, len o premenovanú stranu Mladá Petržalka, ktorú ste si požičali od dlhoročného komunálneho politika Olivera Kríža. Prečo?

Nie je to v zásade nič nové. Ako Tím Ružinov sme kandidovali už pred štyrmi rokmi.

Ale nebola to politická strana.

Bolo to neformálne združenie. Keď som sa pred piatimi rokmi rozhodoval, že budem kandidovať na starostu, najprv som začal oslovovať ľudí, o ktorých som vedel, že sú v Ružinove aktívni, robia aktivity pre komunitu, svoje okolie, pre Ružinov. Začal som ich presviedčať, aby išli kandidovať na poslancov. Tak nejak vznikol Tím Ružinov a musím povedať, že som s týmto prístupom spokojný. Ukázalo sa, že vďaka tomu boli zvolení mnohí ľudia, ktorí nekandidovali pre osobné ambície, ale pretože chcú niečo zmeniť. Jediné, čo sa teraz zmenilo aj po skúsenosti spred 4 rokov, je, že sme uvideli, že značka má výtlak a pomáha kandidátom, aby boli zvolení. Tak sme využili spôsob, akým si aj my môžeme značkou pomôcť.

Tím Ružinov nie je a nebude klasická politická strana. Požičali sme si nástroj, aby sme sa mohli predstaviť pod jednou značkou, ktorá zjednotí našich kandidátov. Inak by museli ísť inak ako nezávislí. Takto sme dali na vedomie voličom, kto sú tí ľudia z nášho tímu, ktorých môžu krúžkovať.

Video: Starosta Chren: Ružinovu hrozí, že príde o tritisíc parkovacích miest
(autorky: Martina Koník, Lucia Osvaldová)

Je to také zvláštne požičať si politickú stranu na určité obdobie. Prečo ste podobne ako napríklad primátor Vallo nešli do ulíc a nevyzbierali ste si podpisy pre vlastnú stranu?

Pretože vyzbierať 10 000 podpisov v samotnom Ružinove je takmer nemožné. To by vám musel dať podpis každý ôsmy volič. Bolo by to veľmi náročné. A zbierať podpisy po celom Slovensku by pre Tím Ružinov asi nemalo zmysel.

Čiže ste sa obávali, že by ste nevyzbierali dostatočný počet podpisov? 

Keby sme chceli vyzbierať podpisy na celom Slovensku, som presvedčený, že by sme ich mali pomerne rýchlo. Bolo by to však veľmi nákladné a zbytočné, lebo nemáme ambície byť politickou stranou a pokračovať ďalej ako politická strana. V tom čase sme sa rozprávali s Oliverom Krížom, ktorý povedal, že oni už majú takú regionálnu politickú stranu v Petržalke a do týchto volieb nebudú kandidovať. Z rozhovoru vzišla myšlienka, že nám ju na jedny voľby požičajú.

Vy aj Oliver Kríž tvrdíte, že zapožičanie strany nič nestálo a stranu vám dočasne poskytol, lebo máte dobré vzťahy. Ako si to máme vysvetliť, že vás to nič nestálo?

Nič sme za to neplatili. Ani korunu, ani euro. Spravilo sa iba to, že strana zmenila názov. Nezmenila obsadenie orgánov. Ani nikto z nás, ktorí sme z Ružinova, nevstúpil do strany. Nikto z nás nie je členom. Znamená to, že po voľbách sa strana vráti k pôvodnému názvu.

Neplánujete byť predsedom tej strany?

V žiadnom prípade.

Ani ste mu za zapožičanie strany nič nesľúbili?

Nie. Ani si neviem predstaviť, čo by som mu sľúbil.

Nejakú láskavosť na ružinovskom úrade?

Myslím, že nemá žiadne aktivity v Ružinove. Ale na druhej strane je to verejná vec. V budúcich rokoch môžete sledovať, či sa Oliverovi nebude v Ružinove dariť. Pokiaľ viem, nemá tam absolútne žiadne záujmy.

Prečo ste sa rozhodli opätovne kandidovať na starostu? Neuvažovali ste nad tým, že by ste šli vyššie a postavili sa primátorovi Vallovi?

Máme ešte obrovské množstvo nedokončenej práce. Primátorovanie ma neláka. Určite nie teraz. Má to aj ďalší zásadný dôvod. Mám teraz sedemnásťmesačného syna a ešte chcem mať čas, aby som mohol vidieť, ako vyrastá, a venovať sa mu.

Je medzi starostovaním a primátorovaním taký rozdiel?

V Ružinove máme dnes dobre rozbehnuté veci. Máme tu skvelý a fungujúci tím. Medzi poslancami aj na miestnom úrade. V Bratislave by znamenalo začínať všetko odznova na o čosi väčšej mierke, aj keď ten rozdiel nie je až taký veľký. Bratislava je najväčšie mesto na Slovensku, Ružinov sám o sebe asi piate najväčšie mesto na Slovensku, ale určite by si to vyžadovalo úplne iný prístup. Hlavne chcem v Ružinove dokončiť tie veci, ktoré sa rozbehli. A pokračovať v nich. Na mojej práci je frustrujúce a zároveň očarujúce, že nikdy nie je hotovo. Vždy sú veci, ktoré sa dajú robiť lepšie a viac, a veci, ktoré môžete po niekoľkých rokoch robiť odznova.

Je Matúš Vallo dobrým primátorom?

Myslím si, že Matúš Vallo je dobrým primátorom. Najlepším, akého si ja pamätám. Rovnako si myslím, že Juraj Droba je dobrým županom v Bratislavskom kraji. Netajím sa tým, že by som bol rád, keby sme takto traja, ktorí dokážu spolupracovať a dokážu sa konštruktívne rozprávať, pokračovali aj po októbrových voľbách.

Ako vnímate fakt, že len pár mesiacov do volieb nemá primátor v hlavnom meste vyzývateľa?

Myslím si, že je to dané obdobím, ktorým sme prešli – obdobím korony a kríz. Tieto štyri roky neboli v Bratislave ľahké volebné obdobie, bol to nonstop krízový manažment. Keď si to vezmeme z pohľadu Ružinova a Bratislavy, začali sme deň po voľbách veľkým dopravným kolapsom. Dozvedeli sme sa, že sa chystajú dopravné uzávery z Mlynských nív a Prístavného mosta. Plynule sa prešlo do koronovej pandémie, vojny a humanitárnej krízy. Teraz nás zachytili ceny energií, inflácia a rôzne balíčky, ktoré nám sekajú daňové príjmy. Nebola to plavba v dobrom počasí. Zároveň bolo dosť málo možností pre rôznych kandidátov profilovať sa. V tých posledných voľbách bol dopyt po zmene, ktorá podľa môjho názoru nebola zlá. Ukazuje sa, že veci v Bratislave začínajú fungovať lepšie, a možno aj preto je kandidátov menej.

Čo mohol primátor Vallo v tomto volebnom období urobiť lepšie?

S Matúšom máme dobrý vzťah. Poznáme sa ešte z detstva. Sú aj veci, na ktorých sa nezhodneme, ale v hlavných veciach zhodu máme alebo si ich dokážeme vyrozprávať a prijať kompromis. Aktuálne debatujeme o územnom pláne. Chystajú sa takzvané zmeny a doplnky 09 – ak chcete jeden taký príklad, kde máme konštruktívnu diskusiu: my v Ružinove si vieme predstaviť, že by sme viac stavebných pozemkov zmenili na zeleň, než zatiaľ v tomto štádiu magistrát prijal z našich návrhov. Verím však, že aj toto dospeje do zdarného kompromisu.

Kým Vallo nemá protikandidáta vo voľbách, proti vám v Ružinove plánuje kandidovať aktivista Ivor Švihran, taktiež miestny a mestský poslanec Peter Strapák, kandidatúru zvažuje aj komunálny politik Ján Buocik, ktorý v posledných voľbách skončil druhý. Obávate sa svojich súperov?

Je demokratickým právom kandidovať. Budem sa snažiť robiť pozitívnu volebnú kampaň a vysvetľovať, čo všetko sa ešte chystáme urobiť, a rozhodnutie je na voličoch.

Trojkoalícia Team Bratislava – SaS-PS, ktorá sa sformovala v Bratislave, proti vám nepostaví svojho protikandidáta, hoci v minulých voľbách si vybrala Janu Poláčikovú. Ako si vysvetľujete, že Vallo nepostaví svojho kandidáta do volieb, hoci jeho ružinovskí poslanci sú voči vám kritickí?

Štyri roky sme v ružinovskom zastupiteľstve dokázali spolupracovať. Drvivá väčšina dôležitých materiálov, ktoré boli schválené, prešla jednomyseľne alebo drvivou väčšinou. Ak je nejaká skupina politikov v zastupiteľstve v menšine, cíti potrebu vymedzovať sa. Avšak v Ružinove to bolo bez nejakých veľkých konfliktov. Je logické, že sa v Ružinove všetci nezhodneme na 100 percentách vecí, veď sme rozdielni. Diskusia musí byť a vo väčšine prípadov bola naozaj konštruktívna. Zároveň treba povedať, že Matúš Vallo nie je úplne Team Vallo a vo viacerých miestnych zastupiteľstvách Bratislavy vidíte, že niektorí zvolení poslanci, ktorí sa tam dostali iba vďaka značke Vallo a sami o sebe nie sú známi, robia trošku inú politiku, než robí osobne pán primátor.

Myslím, že tá komunikácia bola úplne jasná. Samotný Matúš Vallo povedal, že v niektorých mestských častiach podporujú starostov tým, že im nestavajú protikandidátov. Ide o starostov, s ktorými vedia konštruktívne pracovať. Na druhej strane, ani som sa neuchádzal o podporu nejakej politickej strany. Keď aj prišli a naznačili, že by mi ju chceli dať, tak som sa veľmi slušne poďakoval.

Kto vám ponúkal podporu, ktorú ste odmietli?

Nebudem o tom detailne hovoriť. Záujem bol, ale nie je to záujem z mojej strany. Hlavne preto, že som zistil, že keď som si pred štyrmi rokmi robil kampaň ako nezávislý a všetko som si odpracoval, a bol som zvolený, tak tie nasledujúce štyri roky boli pohodlné v tom, že na Slovensku neexistuje politik alebo predseda strany, ktorý by mi mohol zavolať a prikázať, aby som niečo urobil. Táto sloboda v rozhodovaní je pre mňa veľmi cenná a chcem si ju aj naďalej zachovať.

Je dohoda medzi vami a Vallom, že keď sa mu vo voľbách nepostavíte vy ako protikandidát na primátora, on proti vám nikoho nepostaví na starostu?

Neexistuje taká dohoda. A nemôže existovať, pretože Matúšovi konzistentne celé štyri roky hovorím, že nebudem kandidovať na primátora v týchto voľbách.

Aj tak sa vo veľkom šepkalo, že by ste proti nemu mohli ísť.

Najhoršie je, že aj on sám si to asi myslel ešte pomerne dlho. Možno som dúfal, že keď sa mi pred dvomi rokmi narodilo dieťa, tak pochopí, že nechcem kandidovať na primátora. Ani som to nemal v pláne, ani som to nezvažoval. Pred dvoma rokmi sme mali s Matúšom Vallom diskusiu v Denníku N a vaši kolegovia sa ma stále pýtali, či budem kandidovať na primátora. Ja som povedal, že budem kandidovať na otca roka, určite nie na primátora.

Vyjadrili ste sa, že vo voľbách okrem svojich plánujete podporiť aj ľudí z Teamu Bratislava-PS-Sas, ale aj z OĽaNO, Sme rodina, dokonca možno aj za Hlas – koho plánujete podporiť?

Kandidátku ešte uzatvárame. Zoznam mien ešte nie je definitívny.

Skúste povedať nejaké meno.

Nebolo by to úplne fér voči môjmu tímu. Ešte sme nemali stretnutie, kde by sme si definitívne potvrdili kandidátku. Ak sa pýtate na ľudí mimo Tímu Ružinov, tak je jedno meno, ktoré určite podporím bez ohľadu na to, za koho bude kandidovať. Je to Janka Poláčiková.

To je vaša protikandidátka za Team Vallo v minulých voľbách.

Áno. Je to dôkaz, že politika nemusí byť len o súbojoch, ale aj o spolupráci. Zistil som, že Janka Poláčiková aj napriek tomu, že mala tú „drzosť“ proti mne kandidovať pred štyrmi rokmi, je šikovná, kvalitná a na Ružinove jej naozaj záleží. Je to jeden z ľudí, ktorých naozaj chcem podporiť vo voľbách, pretože si myslím, že by bola dobrá poslankyňa Ružinova a možno aj poslankyňa mesta alebo župy.

Je možné, že sa pridá k vám do tímu?

Keďže začínala v Teame Vallo a bola ich kandidátka, asi by chcela kandidovať za Team Bratislava. Ale ak sa tam pre ňu nenájde miesto alebo ak niekomu bude prekážať, že spolupracujeme, som pripravený podporiť ju. Bez ohľadu na značku, za akú bude kandidovať.

Ide znovu kandidovať aj váš vicestarosta Martin Patoprstý?

Myslím si, že určite. Martin je dôležitá časť tímu. Na úrade má na starosti celú oblasť životného prostredia, ktorej sa venuje veľmi aktívne, podarilo sa mu presadiť veľmi veľa dobrých opatrení. Neviem si úplne predstaviť, že by sme ďalej pokračovali a on by nebol v tíme.

Pri posledných voľbách bolo okolo neho celkom rušno. Sú známe jeho fotografie, na ktorých hajluje vo vani s inými mužmi, za čo ho SNS škrtla zo svojej kandidátky. Naďalej tvrdíte, že jeho minulosť je zabudnutá a nie je extrémista?

Myslím, že za tie štyri roky sa v jeho práci a činoch každý mohol presvedčiť, aký Martin naozaj je. Viem, že v dnešnej dobe je naozaj ťažké dávať druhé šance. Nikdy sme nepopierali, že Martin bol pred 20 rokmi, keď tie fotky vznikli, futbalový chuligán, chalan zo sídliska, ktorý urobil vec, ktorú treba odsúdiť. Sám sa za ňu ospravedlnil. Na druhej strane stále opakujem to čo pred štyrmi rokmi a ešte so silnejšími argumentmi – druhá šanca v jeho prípade bola správnym rozhodnutím.

Transparency International Slovensko v minulých voľbách spočítala všetky bilbordy v Bratislave. Pri vás vtedy poznamenali, že ste ich mali takmer toľko ako primátorskí kandidáti – budete mať aj tentoraz veľkú bilbordovú kampaň?

Pred štyrmi rokmi som tie bilbordy nakúpil dokonca rok vopred, aby som dostal výrazne lepšiu cenu.

Máte nejaké kúpené aj teraz?

Áno, ale nie je to niečo, čo by ma tešilo. Celá volebná kampaň nie je niečo, čo by ma tešilo. Poznám jedného rektora, ktorý povedal, že univerzita by bola super miestom pre prácu, keby tam neboli tí študenti. Starostovanie by bolo super prácou, keby sa nemuselo prechádzať cez voľby a robiť volebnú kampaň. Ale bez niektorých vecí sa v piatom najväčšom meste, ako je Ružinov, kampaň nedá robiť – ak chcete zasiahnuť voličov a dať im informáciu o tom, že kandidujete. Jednou z takýchto vecí sú bilbordy. Určite viem, že ich je v týchto voľbách menej, ale úplne bez bilbordov táto kampaň nebude.

Primátor Vallo hovorí, že on vôbec nebude mať bilbordy.

Ale nemá ani protikandidáta.

Poďme bližšie k Ružinovu – skúste mi povedať, čo veľké sa vám v Ružinove podarilo presadiť za posledné štyri roky.

Veci, ktoré považujem za najväčší úspech, nie sú také, s ktorými sa dá odfotiť. Pre mňa to je napríklad to, že sa nám podarilo postaviť na nohy našu VPS – ružinovský podnik, ktorý sa stará o všetku našu zeleň. Keď sme nastúpili, našli sme vytunelovanú firmu v reštrukturalizácii s dvojmiliónovým dlhom. Dnes máme novú transparentnú príspevkovú organizáciu, ktorá funguje o niekoľko líg lepšie a výrazne lepšie sa stará o zeleň v Ružinove. Pri stotisíc stromoch sa ešte nájde nejaký, ktorý treba orezať alebo vysychá, ale kvalita práce VPS sa zlepšila a je to vidieť na čistote a starostlivosti o zeleň. Na kľúčových veciach, ktoré sme sa snažili podchytiť.

Tiež sme hovorili, že budeme chrániť, čo je v Ružinove vzácne. Podarilo sa nám dostať sa k desiatkam hektárov pozemkov, ktoré boli na kľúčových miestach a v citlivých lokalitách, či už je to parkovisko na Štrkovci, detské ihrisko, alebo tretina sídliska Ostredky, zachránili sme futbalové ihrisko v Ružovej doline, dostali sme sa k pozemkom okolo Rohlíku. Získali sme aj obrovské množstvá pozemkov vo vnútroblokoch, vďaka ktorým teraz mohli začať rekonštrukcie detských ihrísk – na pozemkoch, ktoré boli predtým neusporiadané.

Chystáme garážové domy – takisto na pozemkoch, kde sa v minulosti nedalo stavať, lebo neboli majetkovo usporiadané pozemky.

Nebudem hovoriť o lavičkách či investičných veciach. V tejto chvíli máme rozbehnutých 27 stavieb. Po desiatkach rokov sme zrekonštruovali hasičskú zbrojnicu – národnú kultúrnu pamiatku, na čo naši ružinovskí hasiči, ktorí robia skvelú prácu, čakali dlho.

Jednu vec musím spomenúť, lebo pre Ružinovčanov je veľmi citlivá, a bol by som veľmi rád, keby sa podarila do volieb, ale asi sa podarí až pár týždňov po nich, a to je „Hirošima“, zrúcanina obchodného domu…

Hirošima ešte stále stojí a špatí Ružinov. Ako je momentálne na tom ten projekt?

Ona stojí tak, ako stojí, už 15 rokov. Bol som asi jediný z kandidátov, ktorý nesľuboval, že ju zbúra. Hovoril som, že urobím všetko preto, aby zmizla. A to sa podarilo. Prebehla medzinárodná architektonická súťaž, do ktorej bolo zapojených takmer 200 prestížnych ateliérov z celého sveta. Bol vybratý projekt, ktorý sa tam bude realizovať.

Tento projekt už má kladné záväzné stanovisko z hlavného mesta, čo je základ na jeho povolenie. Aktuálne už čaká na poslednú pečiatku z ministerstva životného prostredia, z EIA, kde sú už rok po termíne. Keď ju dostane, okamžite sa bude môcť začať konanie o odstránení Hirošimy. Zároveň sa nám podarilo s magistrátom vyrokovať obrovské investície od developera, viac ako 12 miliónov eur, ktoré získa mesto a mestská časť – získame kompletne opravené Papánkovo námestie, ktoré bude mať dvojnásobnú rozlohu v porovnaní s Hlavným námestím v Starom Meste. Na toto sa veľmi teším. Bol by som rád, keby sa začala Hirošima búrať dva týždne pred voľbami, to by bolo super, no to sa asi nepodarí. Ale bude to v najbližších mesiacoch. To, čo my nevieme ovplyvniť, sú procesy a pečiatky z iných inštitúcií a iných úradov, ako je napríklad EIA, ktorá mala byť vydaná už pred rokom, ale stále sa na ňu čaká.

Ale je pravdepodobné, že to bude do konca tohto roka?

Naozaj sa v tomto nezaviažem. Ešte stále sa chcem snažiť, aby to bolo pred voľbami, lebo je to symbolické, aj keď nie samo o sebe dôležité. Ale podpísať to krvou nemôžem, pretože to nezávisí len od nás.

Čo namiesto Hirošimy vznikne? Byty?

Na mieste Hirošimy je už 15 rokov právoplatné stavebné povolenie na obchodný dom vo veľkosti Polusu. To je niečo, čo tam nikto z nás naozaj nechce. V architektonickej súťaži zvíťazil projekt, ktorý prináša vynovené verejné priestory a približne 200 bytov. Predtým tam podľa projektu, ktorý tam má právoplatné stavebné povolenie, malo chodiť 3000 áut denne. Podarilo sa nám presadiť zníženie výšok všetkých budov, to bol asi najväčší ústupok zo strany developera. Žiadna budova by tak nemala byť vyššia ako tie okolité.

Na základe prieskumu, ktorý sme si robili, vieme, že s navrhovaným projektom je spokojná aj väčšina obyvateľov. Robili sme všetko preto, aby bol projekt čo najmenej zaťažujúci z hľadiska dopravy či životného prostredia. Malo by to byť srdce Ružinova a obnovené Papánkovo námestie by sa malo stať novým centrálnym námestím v Ružinove.

Vzniknú tam aj nájomné byty?

Myslím si, že v tomto prípade nie. Nedochádzalo k zmene územného plánu, ale nevylučujem, že sa stavebník rozhodne niektoré byty prenajímať. Aj keď si myslím, že v tejto lokalite pôjde skôr o lukratívne a drahšie byty, nie o nové štartovacie bývanie.

Aké najzložitejšie rozhodnutie ste museli v tomto volebnom období urobiť?

Veľa ľudí si myslí, že politik nemá ťažkú prácu. Politik sa rozhoduje – a čo je ťažké na takom rozhodovaní? Keď si môžem vybrať medzi dobrým a zlým riešením, tak si vyberiem dobré a je to vybavené. Skutočnosť je iná. Na jednoduché rozhodovanie medzi dobrým a zlým si ani nepamätám. Väčšina rozhodnutí je medzi zlým a horším alebo dobrým len pre určitú skupinu ľudí. Väčšinu svojho času v práci trávim spochybňovaním samého seba a svojich rozhodnutí.

To musí byť náročné.

Práve pre tieto rozhodnutia, kde stále rozmýšľate, ako urobiť veci lepšie, ako to urobiť, aby bola čo najmenšia skupina obyvateľov, ktorí nebudú najšťastnejší. Politika sa nedá robiť pre sto percent ľudí. Niektorí sú psičkári, iní nie. Niekto chce kosiť, iní nie. Politika je o vyvažovaní záujmov a nie záujmových skupín. Rôzni ľudia majú rôzne záujmy a potreby. Niekto chce spíliť strom, lebo tieni, iný sa k tomu stromu priviaže, lebo ho vysadil jeho otec pred mnohými rokmi a záleží mu na zeleni.

Najťažšie rozhodnutia neboli tie veľké, tie sme zvažovali zo všetkých strán. Najťažšie sú susedské spory. Keď jednoducho máte dvoch susedov, ktorí sa pre vec, ktorá vám „zvonku“ môže pripadať ako úplná hlúposť, vedia do krvi rozhádať a nedokážu medzi sebou komunikovať. Vy sa snažíte v dobrej vôli robiť medzi nimi mediátora. To sú najkomplikovanejšie situácie, aj keď nie najdôležitejšie.

V Bratislave sa v posledných dňoch stala hrozná udalosť – po mesiacoch nezvestnosti objavili po streľbe na hasičov telo zavraždenej aktivistky z Ružinova. Vyzerá to ako následok extrémne vyhrotených susedských sporov. Zavraždená aktivistka vystupovala aj na miestnom zastupiteľstve Ružinov. Ako vy ako starosta môžete pomáhať riešiť vážne susedské spory?

Vyslovene na dobrej vôli. V Ružinove sme založili nielen bezplatnú právnu poradňu, ale obyvatelia môžu využiť aj služby profesionálneho mediátora a snažíme sa v tejto úlohe pomáhať aj my. Keď hovoríme o tomto prípade, chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť. Pri vyhrotených susedských sporoch, ktoré tam boli, je však trochu pritiahnuté za vlasy hovoriť o aktivizme. Nie je to slovo, ktoré by tam sedelo. V žiadnom prípade by sa to však nemalo skončiť takýmto tragickým spôsobom. Nemyslím si, že po tej tragédii, ktorá sa stala, by sme sa v tom mali viacej vŕtať.

Tento rok sa mestská časť Ružinov pridala aj k pravidlám celomestskej parkovacej politiky – máte pocit, že v lokalitách, kde už platia nové pravidlá, teda napríklad Starý Ružinov či Nivy, sa lepšie parkuje?

Áno. Dovolím si povedať, že mňa až samého prekvapilo, ako dobre v Starom Ružinove zafungovalo rezidentské parkovanie. Drvivá väčšina obyvateľov, s ktorými sa rozprávam, je spokojná. Tí, ktorí nie sú spokojní, tam nemajú trvalý pobyt alebo majú päť áut. To nebola cieľová skupina. Úplne všade, kde sa s rezidentským parkovaním začína, je to ostré. Ľudia sa boja, že prídu o parkovacie miesta, pretože v zónach, kde sa vyznačujú len tie legálne miesta, je ich logicky menej, ako keď sa predtým stálo kdekade.

Ukazuje sa, že nový systém funguje najmä vďaka parkovacím asistentom a vymáhaniu pravidiel, udeľovaniu pokút a kontrole parkovacích miest dva-, trikrát denne. Po niekoľkých týždňoch sa naozaj ukazuje, že obyvateľom sa parkuje výrazne lepšie – tým, ktorí sú naozaj rezidenti a bývajú tam.

Jediný rozdiel medzi nami a zvyškom mesta je, že po dohode s magistrátom v Ružinove značenie zón pripravujeme my sami. Nemyslíme si, že je až také dôležité vyznačovať napríklad cyklotrasy vo vnútroblokoch, keďže tam nie je veľká premávka. Na začiatku tam radšej necháme viac parkovacích miest, a tak obyvatelia nebudú obmedzení.

Vyznačovanie zón si aj sami platíme. Na toto mi Matúš Vallo povedal, že v iných mestských častiach už takýto prístup nedopustí – my sme ako Ružinov teraz naozaj bojovali o to, aby sa legálnych parkovacích miest zrušilo čo najmenej. Keď bude parkovacia politika fungovať, potom budeme pridávať protismerné pohyby cyklistov vo vnútroblokoch a podobne, a to tak, aby to aj ľudia prijali.

Teraz nás čaká spúšťanie zóny Ružovej doliny a zvyšku Nív, pre problémy so schvaľovaním projektov sa to z júla posunie na august.

Je to tak, že autá sa vytláčajú v Ružinove do zón, kde ešte parkovacia politika nie je?

Čiastočne asi áno a nielen Ružinova. Vytláčajú sa už aj na rôzne záchytné parkoviská a zvyšuje sa počet ľudí, ktorí dochádzajú MHD…

… záchytných parkovísk je ale stále málo. 

Je.

Chýbajú aj garážové domy, ktoré mali byť pri spustení parkovacej politiky. 

Mnohé tieto slová som sám hovoril pred rokmi a upozorňoval som na to. Ak by sme sa však nepustili do rezidentskej politiky a čakali by sme na všetko ostatné, tak by sa parkovacia politika nikdy nespustila. Prioritne riešime, aby mali kde zaparkovať naši Ružinovčania, teda tí, ktorí tam majú trvalý pobyt.

Nemusíme často vymýšľať teplú vodu. Keď chceme vidieť, ako sa veci robia a ako fungujú, stačí sa ísť pozrieť cez hranicu do Viedne, do Prahy alebo čo i len do Brna. Dávali sme dôraz na to, aby sme do zón vyberali logické celky – aby nedochádzalo k vytláčaniu áut: napríklad Bajkalská ulica je prirodzená bariéra – mnohí nechcú zaparkovať na Štrkovci, kde dnes ešte nie je regulované parkovanie, a prechádzať niekoľko sto metrov pešo cez frekventovanú Bajkalskú do zaregulovanej zóny.

Kedy sa pridajú aj ďalšie zóny, napríklad Trávniky či Ostredky?

Máme úplne jasný plán, podľa ktorého ideme – v priebehu budúceho roka by sa do celomestského parkovania mali pridať Štrkovec a Trávniky a ďalší rok Ostredky a Pošeň, čím bude väčšina sídlisk v Ružinove zaregulovaná. Musíte to riešiť ulicu po ulici.

Ešte budeme mať jedno intermezzo spôsobené zákazom parkovania na chodníkoch, kde Ružinovu hrozí, že príde o zhruba tritisíc parkovacích miest, čo je obrovský počet. Naši dopravní inžinieri idú teraz od augusta pracovať na tom, aby sa presne pozreli na ulice, kde sa nedá parkovať inak než na chodníku.

Predpokladám, že niekoľko stoviek miest budeme musieť povoliť dopravným značením. Napríklad v lokalite Trávniky sú celé vnútrobloky, kde by podľa dnešných noriem malo byť 800 parkovacích miest a reálne ich je tam 200, z toho drvivá väčšina na chodníku.

V lokalitách Štrkovec aj Trávniky musíme postupovať ulicu po ulici, najväčší problém budú Ostredky – sú iné ako ostatné sídliská, uprostred majú veľký krásny park, čo znamená tiež to, že väčšina ulíc v tejto lokalite je slepá. Musí sa tam zachovať obojsmerná premávka a parkovanie po okrajoch ciest je tam absolútne nelegálne, lebo na úzkych uličkách nikdy nebudete mať šesť metrov jazdných pruhov. Ak by teda na Ostredkoch išli podľa šablóny, museli by sme zrušiť všetky parkovacie miesta, ktoré sú na sídlisku. Intenzívne to riešime a pripravujeme tiež projekty garážových domov – máme niekoľko spracovaných aj rozpracovaných projektov a vyčlenený rozpočet na to, aby sme sa do niektorých pustili.

Napríklad?

Jeden z takých pekných je v Ružovej doline, kde sme zachránili futbalové ihrisko pred developerským projektom – na mieste, kde je ihrisko s umelou trávou, na Sklenárovej ulici, by sme ho chceli dať na prvé poschodie a pod ním urobiť garáž pre 90 áut.

Podobne by sme chceli garáž pri parkovisku pred reštauráciou U deda na Drieňovej ulici. Pripravujeme PPP projekt na podzemnú garáž pri Štrkoveckom jazere – my ako Ružinov by sme mohli urobiť zelený priestor, promenádu… Keďže ide o finančne náročnejšiu investíciu, budeme hľadať súkromného prevádzkovateľa, ktorý bude ochotný do toho zainvestovať a prevádzkovať to, aby sa mu investícia po niekoľkých rokoch vrátila. Máme už vytypovanú dobrú lokalitu v Pošni, pri úrade geodézie, kde tiež už máme pripravený garážový dom… Máme zásobník ďalších 15, ale uvidíme, ako nám to bude finančne vychádzať, nie sú to lacné investície. Máme tiež dohodu s magistrátom, že sám bude tiež realizovať garážové domy v Ružinove – my ako Ružinov budeme robiť nízke garáže vo vnútroblokoch, ktoré budú najmä pre obyvateľov lokality. Magistrát by mal robiť garážové domy, ktoré by mali skôr fungovať ako záchytné parkoviská.

Jeden takýto dom by mohol vzniknúť na pozemkoch, ktoré sme získali v Ostredkoch, a ďalší si viem predstaviť na Tomášikovej ulici. Dôležité bude aj dokončenie električkovej trasy, ktorá sa plánuje…

Presne k električke sa ešte chcem dostať – zatiaľ je rozruch najmä okolo trasy pri SND, či má ísť električka popred alebo poza budovu SND. Kedy bude postavená celá trasa cez Košickú okolo trhoviska Miletičova a ďalej do Ružinova?

To by som aj ja rád vedel.

Nemáte žiadne informácie?

Nemám žiadne nové informácie. S tou traťou sa nedá pohnúť, kým nedá súhlas ministerstvo kultúry, ktoré momentálne blokuje projekt. Keď sme o tom pred štyrmi rokmi hovorili so starostom Vrakune Martinom Kurucom, zhodli sme sa, že je nám jedno, či pôjde popred, poza, nad alebo pod divadlom, dôležité je, aby išla čo najrýchlejšie. Nie je to žiadny projekt pre obchodné centrum, podľa štúdií sa ukazuje, že to bude najvyťaženejšia električková trať v Bratislave. Bude spájať Ružinov s Petržalkou, odľahčí dopravu a zároveň táto električka bude kľúčový nosný systém pre oblasť, kde pribudne 200-tisíc obyvateľov (ide o lokalitu bratislavského downtownu – pozn. red.). 70 tisíc áut tam nedáme, preto treba kvalitnú MHD, aby sme motivovali ľudí, aby auto nechali doma.

Pre Bratislavu je tento projekt kľúčový a som rád, že Matúš Vallo sa k tomu postavil tak, že nemôže byť spochybňovaný – vznikli medzinárodné panely expertov, ktorí posúdili jednotlivé možnosti trate. Táto im vyšla jednoznačne ako najlepšia a v zásade jediná realizovateľná v tejto lokalite.

Úprimne… Pre Ružinov je táto trať taká dôležitá preto, aby sme v budúcnosti zamedzili dopravným kolapsom, že si viem predstaviť, že by sa vo verejnom záujme išlo vyvlastňovať ministerstvo kultúry. Ale to môžem hovoriť preto, že nie som primátor a nesedím na jeho stoličke. Viem si však predstaviť, že tak ako v prípade developerov, ktorí by mohli začať robiť problém s pozemkami, ktoré sú tam potrebné, tak aj v prípade tohto by to bolo možné.

Na záver mi ešte skúste povedať, aké tri veci by ste chceli urobiť v nasledujúcom volebnom období v prípade, že vás obyvatelia opätovne zvolia za starostu Ružinova?

Chcel by som pokračovať v tom, čo je rozbehnuté, a navyšovať kapacity základných a materských škôl. Po 55 rokov vznikne v Ružinove nová základná škola, už sme ju začali stavať. Teraz sa ideme pustiť do druhej a tretiu máme ešte v pláne.

Verím, že v horizonte najbližšieho roka zvýšime v materských školách kapacitu o takmer 200 detí, ďalších 150 ešte chceme pridať k projektom na eurofondy.

Veľká téma, ktorú by som v budúcom volebnom období chcel rozvíjať, sú vnútrobloky – zlepšiť ich z pohľadu kvality aj z pohľadu reakcie na klimatické zmeny, ktoré zažívame. Najlepšia cesta podľa mňa vedie cez spoluprácu s komunitami, ktoré sú v jednotlivých vnútroblokoch. Určite by som chcel pokračovať v systémovejšej obnove zelene na niektorých uliciach a vo výmene povrchov na vodopriepustné.