Rusko tvrdí, že z ISS odíde po roku 2024. Oficiálne kroky zatiaľ nepodniklo

Rusko sa po roku 2024 stiahne z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a zameria sa na vybudovanie vlastnej orbitálnej základne.

Vyhlásil to novovymenovaný riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskozmos Jurij Borisov na stretnutí s Vladimírom Putinom.

„Bolo prijaté rozhodnutie opustiť stanicu po roku 2024,“ povedal Borisov, na čo Putin odpovedal: „Dobre.“

Po vyše dvoch dekádach sa tak pravdepodobne nadlho skončí orbitálne partnerstvo medzi Ruskom, USA a ďalšími partnermi vesmírneho projektu.

Borisov tvrdí, že Rusko pred opustením projektu splní svoje záväzky voči partnerom na ISS.

Idem-nejdem

Odchodom z ISS sa vyhrážal už Dmitrij Rogozin, predchádzajúci šéf Roskosmosu. Dialo sa tak od ruského útoku na Ukrajinu a následného zavedenia sankcií mnohých krajín voči Rusku. Nebolo však jasné, či je to konečné rozhodnutie a kedy Rusi ISS opustia.

Svoj zámer zatiaľ oficiálne neoznámili ani po tohtotýždňovom vyhlásení.

Riaditeľka NASA pre ISS Robyn Gatesová uviedla, že jej ruskí kolegovia nič neoznámili spôsobom, aký vyžaduje medzivládna dohoda o výskumnej platforme na obežnej dráhe. „Zatiaľ nič nie je oficiálne,“ povedala Gatesová na konferencii ISS vo Washingtone. Jej vyjadrenia priniesla agentúra Reuters.

Aj hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Petersová sa vyjadrila, že Moskva „formálne neoznámila Spojeným štátom svoj zámer stiahnuť sa z ISS“.

Rusko oficiálne zatiaľ neodsúhlasilo ani predĺženie účasti na projekte ISS do roku 2030. „Takže nemusí nutne ísť o odstúpenie od projektu, ale skôr o jeho ukončenie v plánovanom čase (rok 2024, pozn. red.),“ povedal v minulosti pre Denník N astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

Čo bude po roku 2024?

NASA sa zaviazala k bezpečnej prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice do roku 2030. Jej koniec je plánovaný na rok 2031. Rusko okrem toho nepovedalo, či umožní partnerom ISS prevziať kontrolu nad ruskými modulmi a pokračovať v prevádzke stanice, alebo či bude vyžadovať úplné odstavenie modulov.

Na druhej strane stiahnutie ruskej strany môže nejaký čas trvať. Preto nie je jasné, ako dlho na stanici budú.

„Slovo ‚po‘ v spojení ‚po roku 2024‘ podľa slov pána Borisova poskytuje Rusku priestor na rozšírenie svojej účasti nad rámec súčasného záväzku,“ uviedol pre New York Times Bill Nelson, šéf NASA.

„S najväčšou pravdepodobnosťou to musíme interpretovať ako odmietnutie Ruska predĺžiť prevádzku stanice do roku 2030,“ povedal o situácii pre americký denník Pavel Luzin, ruský vojenský a vesmírny analytik.

Rusko sa už postavilo do pozície partnera, na ktorého sa vo vesmíre nemožno spoliehať. Medzinárodní partneri – medzi ktorými sú okrem USA a Ruska aj Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonsko a Kanada – už takisto plánujú budúcnosť bez ruskej strany. „Skúmame možnosti, ako zmierniť potenciálne dopady na ISS po roku 2024, ak sa Rusko stiahne,“ povedala Petersová na spomenutom brífingu.

Bez ruských modulov

V závislosti od toho, ako a kedy sa Rusko rozhodne zo stanice odísť, budú musieť partnerské krajiny rozhodnúť, či ISS deorbitujú, alebo nájdu riešenie, ako ju udržať na oblohe. Špekuluje sa aj o možnosti, že by Rusko mohlo svoju polovicu stanice predať NASA alebo súkromnej spoločnosti.

Americký a ruský modul sú od seba technicky závislé, no oddeliť ich nie je úplné sci-fi. „Medzinárodní partneri majú plán, ako by mohla ISS fungovať aj bez ruských segmentov,“ vysvetlil ešte v máji Šilha.

Ruskí inžinieri by v takom prípade museli vyriešiť zásobovanie svojich modulov elektrickou energiou – tá je generovaná solárnymi panelmi, ktoré spadajú pod americký segment.

Americký segment ISS je zase závislý od pohonných systémov, ktoré sú súčasťou ruskej časti. Aj vo výške vyše 400 kilometrov stanica naráža na odpor atmosféry, čo spôsobuje postupné spomaľovanie stanice a znižovanie jej obežnej dráhy. Ruská strana má na starosti udržiavanie výšky stanice pomocou nákladnej lode Progres.

„Funkciu Progresov by však mohli nahradiť americké nákladné lode Cygnus. Lode boli na tento účel testované pri misii Cygnus, uskutočnenej v roku 2018, keď sa im podarilo zmeniť výšku stanice,“ povedal Šilha.

Do roku 2020 boli členovia ISS závislí aj od ruských kozmických lodí Sojuz, ktoré na stanicu vozili všetkých astronautov. To však zmenila súkromná spoločnosť SpaceX Elona Muska a ich vesmírna loď Crew Dragon, ktorá je podstatne modernejšia než Sojuzy.

Napätie na palube

Aj keď sa o vesmíre hovorí ako o poslednom mieste, kde ešte funguje spolupráca medzi Ruskom a západnými krajinami, od začiatku ruskej vojenskej agresie sa atmosféra na palube ISS zhoršila.

Roskosmos tento mesiac uverejnil fotografie troch ruských astronautov na vesmírnej stanici, ktorí pózovali s vlajkou separatistickej a samozvanej Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny. Tieto fotografie aj Rusko v NASA ostro kritizovali.

Ruskí kozmonauti so separatistickou vlajkou. Zdroj – Guardian/Twitter

Russian cosmonauts display flag of occupied Luhansk region on ISS https://t.co/6gNvshUxA8

— The Guardian (@guardian) July 4, 2022

Jedným z podstatných dôsledkov zvyšujúceho sa napätia bol koniec ruskej účasti na spoločných experimentoch s európskymi krajinami na palube ISS. „Keďže je dostupných málo informácií o tom, ako stiahnutie Ruska ovplyvní používanie jeho modulov, zdá sa pravdepodobné, že najväčší vplyv bude mať na vedecké experimenty,“ napísala pre portál Conversation Wendy Whitman Cobbová, americká profesorka strategických a bezpečnostných štúdií.

Väčšina experimentov na ISS sa sústreďuje na vplyv vesmírneho prostredia, napríklad beztiažového stavu a radiácie, na ľudský organizmus. Na stanici prebiehajú aj fyzikálne či astronomické experimenty.

Súčasná situácia však neznamená ich koniec.

„Tieto typy experimentov si väčšinou nevyžadujú rozsiahly tím a môžu byť vykonané jedným alebo dvoma ľuďmi. Keďže väčšina partnerov má vlastné vedecké moduly na vykonávanie experimentov, sú svojím spôsobom nezávislé od ostatných členov posádky ISS,“ vysvetlil Šilha.

Bežná prevádzka funguje

K žiadnemu narušeniu bežnej prevádzky samotnej stanice zatiaľ nedošlo. Astronaut NASA Kjell Lindgren to potvrdil pri rozhovore z obežnej dráhy počas vedeckej konferencie. „Viete, boli sme trénovaní, aby sme tu hore vykonávali misiu, tá si vyžaduje celú posádku.“

NASA a Roskosmos uzavreli tento mesiac dohodu, ktorá ruským kozmonautom poskytne miesta na amerických lodiach od spoločnosti SpaceX výmenou za to, že astronauti NASA sa dostanú na obežnú dráhu na ruských raketách Sojuz.

Dohoda má zabezpečiť, že ISS bude mať vždy na palube aspoň jedného Američana a jedného Rusa, aby obe strany základne fungovali bez problémov.

V marci sa astronaut NASA Mark Vande Hei vrátil na Zem v ruskej kapsule Sojuz, ako bolo plánované.

Budúcnosť na obežnej dráhe

Po stretnutí Borisova s Putinom zverejnil Roskosmos na sociálnych sieťach nákres plánu pre vlastnú obežnú základňu. V pláne sa uvádzalo, že vesmírna stanica by mala ubytovať najskôr dvoch ruských astronautov. Potom sa má kapacita zvýšiť na štyri osoby.

Je však otázne, či bude mať Rusko na takýto projekt peniaze, alebo ide iba o nezrealizovateľný PR nákres. Rusko už takmer pol roka vojensky útočí na Ukrajinu, za čo na ňu množstvo krajín uvalilo ekonomické sankcie.

Roskosmosu pritom vypadol príjem už pred dvoma rokmi, keď začal na ISS premávať aj americký SpaceX. „Bez spolupráce so Západom je ruský vesmírny program nemožný vo všetkých jeho častiach vrátane vojenskej,“ povedal pre New York Times Pavel Luzin, ktorý je ruským expertom na globálnu bezpečnosť a vesmírnu politiku.

Ďalšia spolupráca s NASA je otázna. Je málo pravdepodobné, že by Západ chcel spolupracovať na ďalších vesmírnych programoch so štátom, ktorý rozpútal vojnu na Ukrajine a s ktorým má veľmi napäté vzťahy.

NASA je momentálne v prvej fáze vývoja komerčnej vesmírnej stanice ako náhrady za ISS.

„Aj keď urýchlenie vývoja tejto novej vesmírnej stanice by bolo náročné, signalizuje to, že ISS sa blíži ku koncu svojho produktívneho a inšpiratívneho života bez ohľadu na to, čo Rusko robí,“ vysvetľuje Cobbová pre Conversation.