Okolo pása mali výbušniny, kričali Allahu akbar, strieľali a ľudia v Bataclane padali

Miesto s atmosférou, tak hovorili o divadle Bataclan Parížania. Od novembrového piatka trinásteho sa to miesto však už nebude spájať s kultúrou či intelektuálnou debatou pri káve, ale najmä s terorom. 

Vonku na ulici stoja desiatky televíznych štábov. Na miesto sa však nikto nedostane. Okolie divadla je ohradené závorami a strážia ho desiatky policajtov. Je ráno, niečo po desiatej, a z miesta ešte stále odchádzajú pohrebné vozy.

Tie policajné si musia pomôcť sirénami, pretože pred závorami sú natlačení novinári v jednej veľkej mase, ktorá je taká kozmopolitná ako toto mesto.

Smrť na koncerte

Pár hodín dozadu. Je približne 21:45 a roztáča to naplno americká indie-rocková skupina Eagles of Death Metal. Divadlo s maximálnou kapacitou 1500 ľudí je úplne vypredané. Koncert prebieha úplne normálne a ľudia by sa bavili až do konca, keby do sály nevkročili útočníci a nezačali strieľať.

„Fajčil som vonku, keď som neďaleko začul štyri alebo päť výstrelov. Videl som niekoho, ako prešiel cez hlavnú vstupnú bránu do sály,“ povedal Fréderic pre novinárov z Le Parisien. „Najskôr sme si s kamarátmi mysleli, že je to súčasť koncertu. Až potom sme si uvedomili, čo sa skutočne deje. Ľudia padali ako muchy. Bolo to naozajstné krviprelievanie.“

Francúzsky prezident François Hollande hovorí o útokoch, ktoré si vyžiadali vyše 127 obetí, ako o akte vojny. Došlo k nim len trištvrte roka po tom, čo islamistickí fanatici vystrieľali redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo a zaútočili na kóšer obchod. Piatkové vyčíňanie viacerých útočníkov, ku ktorým sa hlási Islamský štát, prekonalo svojou desivou bilanciou aj útoky Andersa Breivika v Nórsku v roku 2011 (77 mŕtvych) či teroristické útoky domácich islamistov na MHD v Londýne v roku 2005 (42 mŕtvych).

Tentoraz mohlo ísť o džihádistov zo Sýrie. Minimálne pri jednom samovražednom atentátnikovi, ktorý sa odpálil pri futbalovom štadióne, sa našiel sýrsky pas.

Paríž zase plače

Na Voltairovom bulvári však nestoja len novinári. Zastavujú sa tu aj domáci. Otec so synom na kolobežke, ale aj dvaja starší páni hovoria, že to, čo sa v Paríži stalo, nemá obdoby. Na miesto stále častejšie prichádzajú mladí ľudia, ktorí sa objímajú a plačú.

„Bolo to príšerné,“ rozpráva Francúzka Shema, ktorá včera zažila teror na vlastnej koži a dnes sa na miesto činu vrátila. „Keď niekam nabehne 40 policajtov so zbraňami, čo iné môžete cítiť ako strach?“ hovorí so slzami v očiach o včerajšom večere. V ruke drží kyticu bielych ruží, ktoré zaniesla na miesto útoku. Keďže ju policajti cez závory nepustili, položila ich na chodník.

S červenými ružami prichádza 23-ročný Joseph. Na koncerte síce nebol, ale útok počul z neďalekého bytu. „Počul som to, ale bál som sa tam ísť,“ rozpráva, zmätene stláča v ruke papierovú vreckovku a nevie, do ktorej kamery sa má pozerať. „Zdá sa mi to symbolické, veď včera bol piatok trinásteho,“ rozpráva.

Nevie si však predstaviť, ako útoky zmenia Francúzsko a čo budú pre krajinu znamenať. „Stále sa pýtam, prečo sa to stalo. Kto je zodpovedný za to, že tí ľudia len tak zomreli?“

Útok počas koncertu podľa denníka Le Monde trval viac ako dve hodiny. „Dvere neďaleko mňa boli zatvorené z technických dôvodov,“ cituje Parisien Frédericovho priateľa, ktorý bol počas útoku v sále. „Videl som troch alebo štyroch ľudí, ktorí kričali ‚Allahu akbar‘. Minimálne jeden z nich hovoril po francúzsky a zdalo sa mi, že hovorí niečo o Sýrii.“

Polícia na miesto prišla až okolo 22:30 a na prítomných kričala: „Držte sa ďalej, toto nie je hra.“ Ľudia medzitým bezhlavo utekali z miesta útoku. „Stratil som topánky, okuliare aj sveter, plazil som sa od polovice sály,“ opisoval ďalší účastník koncertu Maxim, ako unikol smrti.

Video: V Bratislave horeli sviečky za Paríž
autor: Martina Pažitková

Streľba trvala dve hodiny a skončila sa až okolo jednej v noci. „Bolo to nesmierne náročné,“ počúvame v rádiu rozprávať o záchrannej operácii veliteľa polície Michela Cadota. „Teroristi sa zavreli na poschodí, došlo tam k viacerým explóziám. Traja z nich sa odpálili pomocou výbušnín, ktoré mali okolo pása, a štvrtého zasiahla polícia predtým, ako sa stihol odpáliť.“

Miesto s atmosférou strachu úplne evakuovali okolo piatej ráno. Zomrelo tam 89 ľudí, na ulici pred divadlom sú stále niektoré ich osobné veci, tenisky a stopy po krvi.