Z OĽaNO odchádza poslanec Krúpa a vstupuje do klubu SaS

Dva mesiace po hlasovaní OĽaNO a Sme rodina s fašistami o rodinnom balíčku odchádza z najväčšieho parlamentného klubu poslanec Juraj Krúpa. Ten ako jediný z hnutia Igora Matoviča nepodporil hlasovanie o balíčku.

Krúpa na ďalší deň vstúpil do poslaneckého klubu SaS. Vysvetlil to tým, že OĽaNO sa premenilo z protikorupčného na ultrakonzervatívne hnutie, ktoré bojuje proti liberalizmu. Svoj odchod vysvetlil premiérovi Eduardovi Hegerovi. „Neodchádzam s krvavými očami, alebo s nenávisťou,“ povedal.

Podľa Richarda Sulíka sa Krúpa stáva tímlídrom SaS pre obranu. Predseda SaS ho oslovil potom, keď Krúpa ako jediný z OĽaNO nehlasoval za Matovičov balíček po jeho vetovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Hoci ide len o jedného poslanca, šancu koalície vládnuť až do riadnych volieb bez SaS to môže ešte viac skomplikovať. Rozloženie hlasov v parlamente medzi koalíciu a opozíciu by bolo veľmi tesné.

Krúpa je predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Je to oblasť, na ktorú sa špecializuje len málo politikov OĽaNO. Juraj Krúpa je bezpečnostný analytik, ktorý pôsobil ako riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku. Predtým pracoval na ministerstve obrany a v Stálej delegácii SR pri NATO. Do parlamentu sa dostal zo 45. miesta kandidátky OĽaNO.

Krúpa vo vyhlásení, ktoré poslal Denníku N, napísal, že k rozhodnutiu dospel po minulotýždňovom stretnutí premiéra Eduarda Hegera s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

„Tým, že po ňom predseda vlády a člen predsedníctva OĽaNO Eduard Heger verejne pripustil ako reálnu možnosť vytvorenie menšinovej vlády, jasne nasvedčuje, že o takejto alternatíve sa medzi lídrami zvyšných koaličných strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí skutočne rokuje,“ napísal Krúpa.

„Menšinová vláda s podporou fašistov je ako scenár rozuzlenia koaličnej krízy pre mňa neprípustná. Pilierom tejto koalície štyroch strán bola jednoznačná zhoda na obrane demokratických hodnôt, na odmietaní spolupráce s kriminálnikmi, fašistami a extrémistami. Pre mňa osobne sú demokratické hodnoty kľúčové a ako poslanec sa zodpovedám svojim voličom za ich dodržiavanie,“ vysvetlil vo vyhlásení. Posledný vývoj v OĽaNO podľa neho nasvedčuje, že sa týchto zásadných hodnôt vzdávajú a, naopak, prizývajú fašistov k reálnej moci, preto sa rozhodol klub opustiť.

Juraj Krúpa bol jediným poslancom OĽaNO, ktorý nehlasoval za Matovičov balíček. Odôvodnil to tým, že balíček mohol prejsť len s podporou bývalých a súčasných poslancov ĽSNS.

„Tam mám jednoznačnú červenú čiaru. Nerozoznávam prorodinných a protirodinných fašistov. Fašista je fašista, opierať sa o ich hlasy odmietam a nikdy takto hlasovať nebudem,“ povedal po hlasovaní Denníku N.

Podľa Krúpu vtedy vedenie OĽaNO presviedčalo váhajúcich poslancov, že ide len o jednorazovú záležitosť a že hlasovania, ktoré môžu prejsť len s podporou extrémistov, sa už nezopakujú.

„O tom nás ubezpečovali asi desať dní, počas ktorých sme viedli relatívne intenzívne rokovania o tomto hlasovaní. Tvrdili nám, že je to jednorazová záležitosť aj v kontexte toho, že sa SaS stavia na zadné a neprichádza s ničím konkrétnym, čo by malo ľuďom pomôcť v tejto ťažkej situácii,“ opisoval.

Koalícia musí pokračovať bez fašistov, reagovali na Krúpov odchod poslanci OĽaNO Andrej Stančík a Kristián Čekovský. Jeho rozhodnutie považujú za predčasné, rokovania o budúcnosti koalície podľa nich stále pokračujú a SaS je naďalej jej súčasťou.

„Premiér Eduard Heger jasne hovorí o snahe zachovať štvorkoalíciu a v tomto má našu plnú podporu. Odmietame akékoľvek úvahy o menšinovej vláde s podporou ĽSNS. Takáto koalícia opierajúca sa o hlasy opozičných, nezaradených či fašistických poslancov by nemala dlhú trvanlivosť,“ uvádzajú vo vyhlásení.

„Ja sám som už niekoľkokrát pre médiá vylúčil, že by som bol súčasťou vlády, ktorá by sa opierala o hlasy kotlebovcov,“ napísal Čekovský.

Táto vláda podľa nich ukázala jasné proeurópske a prozápadné smerovanie a od začiatku vojny sa postavila za pomoc Ukrajine. „Neviem si predstaviť, ako by poslanci ĽSNS tieto postoje podporovali,“ dodal Stančík.

Po prípadnom odchode SaS z vlády bude parlamentná väčšina udržateľná len s podporou minimálne odídencov z klubu ĽSNS okolo Tomáša Tarabu. Predseda Sme rodina Boris Kollár v utorok dokonca prejavil záujem o Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov.

Kollár síce vravel, že s nimi o prijatí do svojho klubu nerokoval, pokiaľ by to však chceli, stali by sa jeho súčasťou. „Keby prejavili záujem, prijal by som ich,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

„Je to konzervatívne krídlo – strana Život – a nemám s nimi absolútne žiaden problém. Veľakrát sme podporili ich návrhy zákonov, oni veľakrát naše. Ich línia je veľmi podobná, ako má Sme rodina, takže ani s tarabovcami nemám žiaden problém,“ hovoril predseda parlamentu.

Tarabovci však medzičasom oznámili, že do Sme rodina neprestúpia. S Kollárom sú vraj ochotní rokovať o podpore konkrétnych zákonov, ale diskusie o vstupe do klubu nevedú. Ak by podľa Tarabu koalícia v parlamente stratila väčšinu, on a jeho kolegovia budú trvať na rokovaní o dohode na termíne predčasných volieb.

Podľa Postoja dostala ponuku do klubu Sme rodina nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková, ale aj nezaradený Martin Čepček (obaja pôvodne poslanci za OĽaNO). Exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský tvrdí, že ponuku nedostal, a keby prišla, odmietol by ju.

Počty poslancov, ktorí by podporovali koalíciu bez SaS, by tak mohli byť nasledovné: OĽaNO má bez Juraja Krúpu 47 poslancov, Sme rodina 20 hlasov aj s novými akvizíciami – Romanou Tabák, Jozefom Šimkom a Jánom Krošlákom, Za ľudí by mali po odchode ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nominantka SaS) z vlády len tri mandáty, pretože Kolíková by sa vrátila do parlamentu na miesto svojej náhradníčky Alexandry Pivkovej. Toto dáva dohromady len 70 hlasov.

Podporu vláde bez SaS už vopred prisľúbili poslankyňa Hatráková a poslanec Mičovský. Do parlamentnej väčšiny 76 hlasov by teda museli vypomôcť nielen traja tarabovci, ale aj exposlanec OĽaNO Čepček, ktorý väčšinou hlasuje s opozíciou.