Denník N

Manželia zastávali vysoké manažérske posty doma aj vo svete. Teraz vyrábajú syry na farme pri Veľkom Krtíši

Foto - Karol Sudor
Foto – Karol Sudor

On študoval za farára, ona chcela byť učiteľkou klavíra. Miesto toho pracovali ako top manažéri v Európe, Afrike aj Ázii. Peniaze investovali do farmy na juhu Slovenska, kde vyrábajú a predávajú kravské a kozie syry. Štefan a Janka Ambrošovci.

Na jeseň minulého roka sme na dvore s partiou varili guľáš. Jeden z kamarátov vtedy priniesol na ochutnávku viac druhov syra. Chutili skvele. Tvrdil, že ich vyrábajú na farme neďaleko Veľkého Krtíša, konkrétne pri Dolnej Strehovej v časti zvanej Prieloh.

Ešte viac ma zaujali informácie o jej majiteľoch – vraj ide o manželov, ktorí roky pracovali ako vysokopostavení manažéri v Európe, v Ázii aj v Afrike. Zarábali tisíce eur mesačne, aby v roku 2018 nielenže všetky peniaze investovali do farmy na mieste, kde sa aj vrany otáčajú, ale ešte si aj pobrali úvery vo viere, že farma si na seba zarobí vďaka kombinácii predaja kravských a kozích syrov, ubytovania a agroturistiky.

Chcel som ten príbeh spoznať, a tak v jedno letné dopoludnie mierim na farmu lavella, zabávajúc sa na milých názvoch okolitých obcí – Muľa, Trenč či Ľuboriečka. Odbáčam na vedľajšiu cestu, míňam pasúce sa zvieratá a premýšľam o ľuďoch, ktorí opustia veľký svet a rozhodnú sa celé dni drieť na samote. Lebo romantika je to len v predstavách.

Miesto farára svetobežník

Víta ma 44-ročný Štefan Ambroš a jeho o rok mladšia manželka Jana. Obaja sa narodili v Krupine, Janka pochádza z Dačovho Lomu v okrese Veľký Krtíš, pár tvoria od Štefanovej sedemnástky, majú dve dnes už dospelé deti. Syn podniká v stavebníctve, dcéra študuje vo Švédsku biomedicínu.

Sadáme si vonku pred maličký drevený domček. Na stole sú naaranžované rôzne druhy nimi vyrobených syrov a domáca limonáda s kvetmi nechtíka. V diaľke vidím kravy na paši, inak panuje totálne ticho. Ideálny čas a priestor vypočuť si, ako sa sem obaja dopracovali.

Štefan študoval evanjelickú teológiu, potom však bol na študijnom pobyte v USA, kde – ako sám hovorí – „zliberálnel“, a vo štvrtom ročníku školu opustil. Skúšal študovať ešte strojárinu a ekonomiku, vždy mu však do toho prišli pracovné príležitosti, ktorým nevedel odolať.

Po návrate zo študijného pobytu v Dánsku nastúpil v Krupine do firmy, ktorá vyrába známe odmínovacie zariadenia Božena. „Potrebovali angličtinára na školenia pre OSN. Drzo som sa prihlásil, a tak som na Boženy rok školil vojakov z Kene na eritrejsko-etiópskych hraniciach.“

Po návrate dostal od firmy z oblasti energetiky ponuku pracovať v africkej Nigérii. Ako šéf stavby tam strávil rok. Tá istá firma ho potom poslala na dlhšie obdobie na Filipíny, neskôr pracoval ako manažér logistiky v Nemecku.

Mladým ľuďom po tom všetkom dodnes hovorí:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie