Odporcovia vedy majú najväčšiu sebadôveru, ale najmenšie znalosti

• Od vedeckého konsenzu sa najviac vzďaľujú tí, ktorí majú najslabšie znalosti, hoci subjektívne sú presvedčení, že sú experti, ukazuje nová štúdia. 
• Vedci sa zamýšľajú nad metódami, ako bojovať s nadmernou sebadôverou laikov. „Ak budeme školákov viesť k tomu, aby vysvetľovali, ako veci fungujú, a kládli si otázky pred tým, než informácie šíria ďalej, budeme ich učiť, aby neboli prehnane sebavedomí vo veciach, ktoré dostatočne nepreskúmali,“ hovorí psychologička Vladimíra Čavojová z SAV. 

Ľudia, ktorí najviac odmietajú vedecký konsenzus – napríklad o evolučnej teórii, vakcinácii či homeopatii –, majú objektívne najhoršie poznatky, ale subjektívne si myslia, že vedia najviac.

Vyplýva to zo štúdie, ktorá vyšla minulý týždeň v časopise Science Advances.

Uvedení jedinci trpia chybou v uvažovaní, ktorá sa nazýva „nadmerná sebadôvera“, v angličtine overconfidence bias. Ako už napovedá názov, pri tejto chybe v úsudku dochádza k preceňovaniu vlastných schopností či znalostí – laik sa považuje za experta, hoci téme v skutočnosti nerozumie.

„Náš výskum naznačuje, že nadmerná sebadôvera môže stáť v ceste k učeniu, lebo ak si ľudia myslia, že vedia veľa, majú minimálnu motiváciu učiť sa viac,“ povedal o následkoch zistení odborník na behaviorálne vedy a hlavný autor štúdie Nick Light z Portland State University.

Osem rôznych vedeckých tém

Účastníci výskumu posudzovali osem rôznych vedeckých tém s rôznou mierou vedeckého konsenzu: klimatická zmena, jadrová energia, geneticky modifikované potraviny, veľký tresk, evolúcia, očkovanie, homeopatia a covid (vakcíny a opatrenia).

Autori zistili všeobecný trend, že od vedeckého konsenzu sa najviac vzďaľovali tí, ktorí mali objektívne najslabšie znalosti, hoci subjektívne boli presvedčení, že sú experti.

Platilo to aj pre postoje k očkovaniu proti covidu a protipandemické opatrenia. Do všeobecného trendu však nezapadali témy klimatickej zmeny, evolúcie a veľkého tresku.

Dôvodom je, že najmä klimatická zmena je v Spojených štátoch vysoko polarizovaná téma.

Polarizujúce témy

Ľudia sa preto nespoliehali najmä na subjektívne pocity, teda čo si o téme myslia, ale opierali sa predovšetkým o názory skupiny, s ktorou sa identifikujú.

„Napríklad postoje liberálov ku klimatickej zmene sú v zhode s vedou, zatiaľ čo podpora a odpor liberálov a konzervatívcov v téme geneticky upravených potravín sú rozdelené podobne,“ konštatuje v tejto súvislosti Nick Light, spoluautor štúdie.

Podľa psychologičky Vladimíry Čavojovej sme podobnú polarizáciu spoločnosti na vedeckej téme „videli aj u nás pri očkovaní proti covidu“.

„Kým očkovanie nebolo politickou témou, nešlo u nás o zvlášť kontroverznú tému. Keď sa téma spolitizovala, ľudia sa rozdelili podľa politickej príslušnosti, nie odborných faktov,“ dodala vedkyňa z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Hoci pri polarizujúcich témach, akou je v USA klimatická zmena, bol vzťah medzi popieraním vedeckého konsenzu a nadmernou sebadôverou slabší, vo všeobecnosti trend nezmizol.

Nová štúdia je iba korelačná a nevysvetľuje príčinný vzťah medzi nadmernou sebadôverou a spochybňovaním vedeckého konsenzu. Autori štúdie priznávajú, že ide len o malý dielik vo väčšej skladačke a vplyvov, pre ktoré ľudia odmietajú zhodu vedeckej obce, je oveľa viac.

Zhoda o klimatickej zmene

Čo sa týka klimatickej zmeny, dodajme, že medzi vedcami panuje takmer absolútna zhoda na úrovni 99,9 percenta, že ľudské aktivity spôsobujú globálne otepľovanie.

Plynie to zo štúdie vydanej minulý rok v časopise Environmental Research Letters.

Autori v nej analyzovali 3-tisíc článkov o klíme, ktoré vyšli od roku 2012. Z nich boli len štyri, ktoré implicitne alebo explicitne pochybovali o vplyve človeka na globálne otepľovanie.

Prvá časť správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) z roku 2021 uvádza, že „je nesporné, že ľudský vplyv otepľuje atmosféru, oceány a zem.“ Predošlé správy pritom volili opatrnejší jazyk a písalo sa v nich o „vysokej pravdepodobnosti“. Predpokladáme, že dnes je zhoda vedeckej komunity (klimatológia a príbuzné odbory) na klimatickej zmene úplná (100 %).

Príklad Dunningovho-Krugerovho efektu

Nová štúdia je ďalším potvrdením existencie Dunningovho-Krugerovho efektu.

Tento jav je pomenovaný podľa dvojice psychológov Justina Krugera a Davida Dunninga z Cornellu, ktorí o ňom napísali štúdiu v roku 1999.

V experimentoch o humore, gramatike a logike vedci ukázali, že účastníci, ktorí sa výsledkovo umiestnili v dolnej štvrtine, „výrazným spôsobom nadhodnocovali svoj výkon v teste a aj svoje schopnosti“.

Ľudia, ktorí nie sú kompetentní a nemajú príslušné znalosti a zručnosti, trpia podľa Dunninga a Krugera dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť ich okráda o metakognitívnu schopnosť, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Pieseň o Dunningovom-Krugerovom efekte na motívy árie Nessun dorma z Pucciniho opery Turandot. Zdroj – Improbable Research/YouTube

Nech vysvetlia, ako veci fungujú

Autori novej štúdie zo Science Advances konštatujú, že ak proti vedeckému konsenzu najviac vystupujú tí, ktorí svoje znalosti najviac preceňujú, „je menej pravdepodobné, že vzdelávacie intervencie založené na faktoch budú pre toto obecenstvo účinné“.

Vedci píšu, že vysvetľovacie kampane – napríklad o význame očkovania proti covidu – budú mať malý efekt, ak tí, na ktorých sú zamerané, žijú v ilúzii, že už všetko vedia.

Takým poznatkom treba prispôsobiť stratégie komunikácie. „Jednou z možností môže byť povzbudiť ľudí, aby sa pokúsili vysvetliť mechanizmy, ktoré sú základom daných zložitých vedeckých javov,“ píšu autori. Podľa nich také stratégie ukazujú, že „znižujú subjektívne znalosti a zvyšujú dôveru k odborníkom“.

V týchto prípadoch si ľudia uvedomia, že téme, v ktorej sa cítia expertmi, celkom nerozumejú, takže sa stanú pokornejší a obrátia sa skôr k expertom. Aj psychologička Vladimíra Čavojová považuje taký prístup za „sľubnú metódu, ako znížiť prehnaný pocit sebavedomia“.

Ako však realizovať uvedenú intervenciu v praxi? „Mala by byť súčasťou vzdelávania na školách,“ odpovedala Čavojová a dodala: „Ak budeme školákov viesť k tomu, aby vysvetľovali, ako veci fungujú a kládli si otázky pred tým, než informácie šíria ďalej, budeme ich učiť, aby neboli prehnane sebavedomí vo veciach, ktoré dostatočne nepreskúmali.“

Takáto metóda je súčasťou širšieho balíka zručností, kam patrí aj intelektuálna skromnosť, čiže schopnosť priznať si, že sa môžeme mýliť, vraví vedkyňa.

Porovnávanie

Poskytnutie referenčných bodov považujú autori štúdie za ďalšiu potenciálnu metódu na boj s nadmernou sebadôverou. Takým referenčným bodom môže byť práca či hoby daného človeka.

Porovnávaním znalostí z vlastnej práce či dlhoročného hoby s poznatkami o klimatickej zmene, evolúcii alebo veľkom tresku, by si mal človek – v ideálnom prípade – uvedomiť, že uvedeným vedeckým témam nerozumie a jeho predstavy sú iba povrchné a laické.

Psychologička Čavojová z SAV však povedala, že nepozná výskum, ktorý by potvrdzoval efektivitu takého prístupu. „Neviem sa oprieť o dáta, že to funguje,“ povedala a skepticky dodala, že ľudia môžu mať tendenciu zovšeobecňovať svoju odbornosť z jednej oblasti aj na tie iné, v ktorých už takými expertmi nie sú.

Vplyv okolia a sociálnych noriem

Ďalšia stratégia vychádza z poznatkov o sociálnej konformite.

Ľudia sú sociálne tvory, nechceme vytŕčať z davu a pri rozhodovaní, čo si myslieť a ako sa správať, sa obzeráme po sociálnych normách rozšírených v našom okolí.

„Ľudia zvyknú robiť to, čo si myslia, že od nich očakáva ich komunita,“ konštatujú autori štúdie a dodávajú: „Ak tvorcovia politík a sprostredkovatelia vedeckých poznatkov dokážu presvedčiť vplyvných lídrov z politických, náboženských alebo kultúrnych skupín, s ktorými sa identifikujú ľudia, čo zastávajú názory v rozpore s vedeckým konsenzom, potom títo lídri môžu byť schopní zmeniť postoje svojich stúpencov.“

Psychologička Vladimíra Čavojová si myslí, že uvedený prístup by mohol fungovať, ak „naším cieľom nie je nevyhnutne meniť postoje ľudí, ale ich správanie“. „Ak človek vojde do obchodu, kde väčšina má rúško, je pre neho jednoduchšie, aby si ho takisto nasadil, ako keby mal vyčnievať z davu.“

Vedecký konsenzus

Typickým znakom vedy je neistota, píšu autori novej štúdie. Light a jeho kolegovia v nej konštatujú, že medzi vedcami panuje mnoho nezhôd a keďže poznanie sa vyvíja, od vedcov sa vyžaduje, aby dokázali „meniť (názory – pozn. red.) alebo sa vzdať predošlých faktov“.

Aj Čavojová hovorí, že „veda nie je nové náboženstvo“, neposkytuje istoty a pracuje s pravdepodobnosťami.

Autori novej štúdie však píšu, že niekedy sú dôkazy také silné, že sa vytvorí vedecký konsenzus. Tam spadajú fakty, že Zem nie je plochá, klimatickú zmenu poháňajú ľudské aktivity, očkovanie nespôsobuje autizmus, evolučná teória vysvetľuje mnohorakosť života na Zemi, homeopatia je pseudoveda a mnohé iné.

Podľa Lighta a jeho kolegov „nie je konformita s konsenzom vždy odporúčaná“. Poukazujú pri tom na astronóma Galilea Galileiho († 1642), ktorý hájil (správny) heliocentrický model slnečnej sústavy. Tým sa dostal do sporu s katolíckou cirkvou. No vedci v novej štúdii dodávajú, že „ak odpor ku konsenzu motivuje ilúzia porozumenia a ak tento odpor vedie k činom, ktoré sú nebezpečné pre tých, ktorí s touto ilúziou nesúhlasia, potom je povinnosťou spoločnosti pokúsiť sa zmeniť myslenie v prospech vedeckého konsenzu“.

Čavojová na okraj dodala, že príklad s Galileom nepovažuje za dobrý, lebo „vedecký konsenzus sa už v tom čase posúval na jeho stranu a Galileo sa ocitol v konflikte s cirkevnými hodnostármi“. Tí trvali na geocentrizme, podľa ktorého je Zem v strede vesmíru.

Psychologička uzavrela tému tým, že „veda nemá nahradzovať istoty a nemáme ju slepo poslúchať“. Na druhej strane, ak sa klimatológovia prakticky unisono zhodujú, že klimatickú zmenu poháňajú najmä ľudské aktivity, je to „veľká váha“.

Aj my si myslíme, že pravdepodobnosť, že vedecká komunita otočí a začne napríklad tvrdiť, že Zem je plochá, je nulová. Niekedy sú dôkazy jednoducho príliš presvedčivé.

Dostupné z: DOI: 10.1126/sciadv.abo0038