Denník N

Odporcovia vedy majú najväčšiu sebadôveru, ale najmenšie znalosti

Ilustračné foto – Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock
  • Od vedeckého konsenzu sa najviac vzďaľujú tí, ktorí majú najslabšie znalosti, hoci subjektívne sú presvedčení, že sú experti, ukazuje nová štúdia. 
  • Vedci sa zamýšľajú nad metódami, ako bojovať s nadmernou sebadôverou laikov. „Ak budeme školákov viesť k tomu, aby vysvetľovali, ako veci fungujú, a kládli si otázky pred tým, než informácie šíria ďalej, budeme ich učiť, aby neboli prehnane sebavedomí vo veciach, ktoré dostatočne nepreskúmali,“ hovorí psychologička Vladimíra Čavojová z SAV. 

Ľudia, ktorí najviac odmietajú vedecký konsenzus – napríklad o evolučnej teórii, vakcinácii či homeopatii –, majú objektívne najhoršie poznatky, ale subjektívne si myslia, že vedia najviac.

Vyplýva to zo štúdie, ktorá vyšla minulý týždeň v časopise Science Advances.

Uvedení jedinci trpia chybou v uvažovaní, ktorá sa nazýva „nadmerná sebadôvera“, v angličtine overconfidence bias. Ako už napovedá názov, pri tejto chybe v úsudku dochádza k preceňovaniu vlastných schopností či znalostí – laik sa považuje za experta, hoci téme v skutočnosti nerozumie.

„Náš výskum naznačuje, že nadmerná sebadôvera môže stáť v ceste k učeniu, lebo ak si ľudia myslia, že vedia veľa, majú minimálnu motiváciu učiť sa viac,“ povedal o následkoch zistení odborník na behaviorálne vedy a hlavný autor štúdie Nick Light z Portland State University.

Osem rôznych vedeckých tém

Účastníci výskumu posudzovali osem rôznych vedeckých tém s rôznou mierou vedeckého konsenzu: klimatická zmena, jadrová energia, geneticky modifikované potraviny, veľký tresk, evolúcia, očkovanie, homeopatia a covid (vakcíny a opatrenia).

Autori zistili všeobecný trend, že od vedeckého konsenzu sa najviac vzďaľovali tí, ktorí mali objektívne najslabšie znalosti, hoci subjektívne boli presvedčení, že sú experti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie