Johan Djourou: Tlak na futbalistov je obrovský. Môžete byť nulou alebo hrdinom
Špeciálne vydanie rubriky Ofsajd.
Ako tínedžer sedel v šatni s Thierrym Henrym či Dennisom Bergkampom a naučil sa, čo znamená vyhrávať.
Švajčiar Johan Djourou sa dostal do základnej zostavy Arsenalu až po ich odchode. Najskôr sedel na lavičke, v sezóne 2011/2012 bol však jednou z opôr. Hovorilo sa o ňom ako o najlepšom stopérovi v Premier League. Arsenal sa vtedy priblížil k majstrovskému titulu, ale nezískal ho. „Vždy sme si k tomu len tak pričuchli, ale niečo nám chýbalo,“ hovorí.
Djourou sa stal aj oporou švajčiarskej reprezentácie, v ktorej drese sa objavil na dvoch svetových šampionátoch a trikrát na majstrovstvách Európy.
V júni minulého roka ukončil kariéru a teraz pracuje ako komentátor pre Radio Télévision Suisse. V júni pricestoval do Prahy na zápas Ligy národov medzi Českom a Švajčiarskom a poskytol Denníku N rozhovor.
Djourou sa veľmi nezmenil. V porovnaní s pôsobením v Arsenale si však nechal narásť dlhé dredy, začal cvičiť a namiesto dresu najradšej nosí farebné košele. Okrem toho si založil vlastný podcast a venuje sa aj deťom: nielen s futbalovým tréningom, ale aj z hľadiska psychológie a motivácie.
V rozhovore sa dočítate:
- čo mu hovoril Arsène Wenger;
- prečo nemáte kritizovať Granita Xhaku;
- ako multikultúrnosť zmenila švajčiarsky futbal;
- ako získal kontrolu nad svojimi emóciami;
- čo je najťažšie v živote futbalistu; či
- ako vnímal slovenského protihráča Martina Škrtela.
V dávnejšom rozhovore ste vraveli, že [legendárny tréner Arsenalu] Arsène Wenger bol pre vás ako druhý otec. Aký mal na vás vplyv?
Dal mi priestor na to, aby som rástol. Pri niektorých veciach z minulosti si viem presne spomenúť na to, ako mi to pomohlo rásť. Ale uňho to bolo niečo špeciálne. Vybral si ma ako úplne mladého z možno milióna hráčov, aby som preňho hral za Arsenal. Už to má obrovský vplyv na niečí život.
Dal mi šancu a celý čas mi dával aj rôzne tipy, aby som sa zlepšoval, aby som bol lepším hráčom a lepším človekom. V Premier League som dostal šancu ako 17- či 18-ročný. Samozrejme, musel som byť pripravený, aby som na seba prevzal takú zodpovednosť. Ale on mi veril a tým mi veľmi pomohol.
Pamätáte si na nejaký rozhovor s ním?
Samozrejme. Hral som prvý zápas proti Cardiffu City v FA Cupe. Začali sme zápas a on mi hovorí: „Johan, tento zápas musíš hrať ako zápas v