Denník N

Kto bola pacientka Anna O.? Žena, vďaka ktorej sa zrodila psychoanalýza, mala korene v Bratislave

Plagát k podujatiu o živote a práci Berthy Pappenheimovej vo Frankfurte. Foto - trackingthetraffic.org
Plagát k podujatiu o živote a práci Berthy Pappenheimovej vo Frankfurte. Foto – trackingthetraffic.org

Na jeseň 1880 zavolali do bytu zámožnej viedenskej rodiny Pappenheimovcov lekára Josefa Breuera. Starý pán Sigmund Pappenheim bol vážne chorý na tuberkulózu, doktora však tento raz nevolali k nemu, ale k jeho 21-ročnej dcére Berthe. Rodinný lekár u nej diagnostikoval „typický nervový kašeľ“, ktorý pripisoval hystérii.

Hystéria sa v tom období bežne diagnostikovala ženám – jej názov bol odvodený od starogréckeho slova hystera, teda podbrušie, maternica. Vtedajší lekári predpokladali, že za „búrlivým“ správaním a telesnými prejavmi u žien (kŕče, zamdlievanie či nechutenstvo) sa skrýva „neaktívna maternica“. Najúčinnejšou liečbou bolo podľa nich vydať sa a mať deti. Moderná psychiatria už pojem hystéria neuznáva – aj preto, že sa sprofanoval v hovorovej reči. Namiesto neho sa dnes používa výraz disociatívna porucha.

Lekár Breuer predpísal Berthe morfium proti bolesti a lieky na spanie. Jej symptómy sa však postupne zhoršovali, vyostrili sa hlavne po otcovej smrti. Cítila úzkosť, trápili ju halucinácie, nedokázala spať, zabudla svoju rodnú nemčinu a namiesto toho rozprávala po anglicky, francúzsky a taliansky. Mala bolesti, kŕče, čiastočne jej ochrnuli končatiny. Nedokázala sa ani napiť z pohára – tekutiny prijímala len z ovocia.

Josef Breuer ju začal liečiť pomocou hypnózy, počas ktorej mu Bertha rozprávala rozprávky a príbehy. Doktor si začal postupne uvedomovať, že keď si pacientka spomenula na nejakú udalosť z minulosti a porozprávala mu ju, jej symptómy sa zmiernili alebo úplne ustúpili.

Spomenula si napríklad na to, že v detstve videla, ako slúžka dala psovi napiť sa z pohára. Hoci ju ten pohľad znechutil, bola príliš slušná, aby na to niečo povedala. Keď si však počas hypnózy spomenula na tento zážitok, zrazu dokázala vypiť pohár vody.

Postupne sa jej vybavila aj spomienka na to, ako raz sedela pri posteli svojho chorého otca a začula tanečnú hudbu prichádzajúcu zo susedného domu. Dostala obrovskú chuť tam ísť, ale vedela, že musí zostať pri otcovi. Kedykoľvek neskôr počula hudbu, začala kašľať. Keď porozprávala doktorovi tento zážitok, kašeľ zrazu ustal.

S týmto príbehom sa môžete bežne stretnúť v knihách, ktoré opisujú zrod psychoanalýzy. Najväčšia zásluha na jej vzniku sa okrem Breuera pripisuje jeho kamarátovi a kolegovi Sigmundovi Freudovi, s ktorým tento prípad konzultoval a ktorý metódu neskôr spopularizoval. Veľký podiel na zrode psychoanalýzy však mala aj samotná Bertha Pappenheimová, ktorá hovorila, že je to liečba rozprávaním (v angličtine „talking cure“) alebo „vymetanie komína“.

V roku 1893 Breuer s Freudom uverejnili svoje zistenia v dvoch lekárskych časopisoch, kde identitu Berthy Pappenheimovej ukryli za pseudonymom Anna O. (použili iniciály jej mena B. P., ale posunuli sa o jedno písmeno dozadu v abecede, tak vznikli iniciály A. O.). Podrobnejšie metódu opísali v knihe Štúdie o hystérii (1895), kde tvrdili, že sa pacientka po terapii kompletne uzdravila.

O pol storočie neskôr tento mýtus vyvrátil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

História

Životy žien

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie