Denník N

Jaroslav Spišiak: Takých policajtov ako Drevenák, ktorí pracovali aj pre mafiu, bolo na Slovensku veľa

Jaroslav Spišiak. Foto - András Á. Cséfalvay
Jaroslav Spišiak. Foto – András Á. Cséfalvay

Kľúčovou osobou pre dunajskostredskú mafiu bol policajt Boris Drevenák, ktorý bol stratég a vedel uvažovať aj takticky, vraví v rozhovore Jaroslav Spišiak.

Odsúdenie starostu obce Dolný Chotár Františka Doru a jeho syna za objednávky vrážd znovu upriamilo pozornosť na príbeh dunajskostredskej mafie. Dora spolupracoval s bossom dunajskostredského podsvetia Lajosom Sátorom, u ktorého si objednal vraždu susedného agronóma či bieleho koňa.

Príbeh mafie z 90. rokov 20. a začiatku 21. storočia je v Dunajskej Strede stále živý a obyvateľov mesta natrvalo poznačil. Na diskusii Napunku v Dunajskej Strede tento príbeh pripomenul niekdajší okresný policajný šéf v Dunajskej Strede Jaroslav Spišiak, ktorý sa neskôr stal prezidentom Policajného zboru a dnes je poradcom ministra vnútra Romana Mikulca.

Zo skráteného prepisu diskusie, ktorá sa viedla v maďarčine, sa dozviete:

  • aká bola Dunajská Streda pred obdobím mafie;
  • čo viedlo k posilneniu mafiánskych klanov;
  • ako pracovali policajti, ktorí boli na výplatnej páske zločincov;
  • ako ďaleko siahala ruka Lajosa Sátora, keď sa skrýval.

Kde ste sa naučili po maďarsky?

Na ulici, ako Slovák v maďarskom prostredí. Moja maďarčina je z ulice, nie je ani spisovná, ani odborná.

V Dunajskej Strede žijete už dlho. V roku 1985, keď ste sa sem prisťahovali, bolo ešte obdobie komunizmu, obdobie pred mafiou. Ako si spomínate na mesto?

Bolo to celkom iné mesto ako teraz. Môj prvý zážitok s Dunajskou Stredou bol, keď sme s manželkou šli na film do amfiteátra. Pred filmom som pozoroval ľudí. S prekvapením som zistil, že tí, ktorí boli módne oblečení, sa medzi sebou rozprávali väčšinou po slovensky – neveľmi po maďarsky. Deti a rodinní príslušníci lekárov, právnikov či sudcov chceli podľa mňa takto ukázať, že to niekam dotiahli. Cítil som, že hľadia na tých, ktorí hovorili po maďarsky, ako na plebs.

V čom bola iná kriminalita na konci 80. rokov, pred mafiánskym obdobím?

V Dunajskej Strede som sa stal policajtom v roku 1988. Za socializmu bolo v celom okrese za jeden rok 16 vlámaní. Keď som bol náčelníkom, mali sme ich toľko za jeden deň. Toto bol rozdiel.

V tých rokoch nazývali mnohí Dunajskú Stredu tichým mestečkom. Potom sa všetko zmenilo príchodom mafie. Čím boli špecifické podmienky, ktoré dopomohli, aby sa tu mafia usídlila?

Vzniklo o tom veľa analýz. Zohrávalo tu úlohu viacero dôvodov a okolností, ale podľa mňa bolo najdôležitejším to, že najviac peňazí v bankách mali obyvatelia okresu Dunajská Streda. V žiadnom inom okrese nebolo toľko peňazí na vkladných knižkách. Podsvetie tu malo základný kapitál. Obyvatelia Dunajskej Stredy po zmene režimu chceli niečo robiť so svojimi peniazmi, začali podnikať. Podsvetie im v tomto pomohlo, neskôr im dokázalo ponúknuť ochranu. Napokon im vzali všetko, aj život.

Prvý mafiánsky klan v Dunajskej Strede vznikol zo zápasníkov z Gabčíkova. Ako sa z mladých športovcov stali ťažkí kriminálnici?

Nebol to ojedinelý prípad len v Dunajskej Strede – takmer na celom Slovensku boli zakladajúci členovia klanov poväčšine zápasníci alebo iní športovci bojových umení. Mali v sebe silu, ktorú aj využili.

V čom bola mafia v Dunajskej Strede iná ako ostatné?

Vznikala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jaroslav Spišiak

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie