Nerobme si ilúzie, väčšina koalície má od demokracie ďaleko
Šéfredaktor Kostolný hovorí o vládnych poslancoch vo veľmi euforickom duchu, aj keď z textu sa dá vycítiť, že je to viac „nádej“ ako skutočné presvedčenie.
Matúš Kostolný sa – tak, ako sa patrí na šéfredaktora – vyjadruje len k zásadným problémom. Vo väčšine prípadov s ním nesúhlasím, a to ani nie tak pre obsah ako pre rozdielne akcenty a váhu, akú pripisujem udalostiam, javom a stavu našej verejnej, politickej skutočnosti ja. Pred pár dňami uverejnil zásadné stanovisko k problému spolupráce súčasnej vládnej koalície s fašistami. Zhodnem sa s ním do bodky. Teda vlastne nie celkom do bodky, ale to si nechám na neskôr.
Áno, je skutočne zásadné pomenovať fakt, že akákoľvek spolupráca s fašistami, ich odrodami a klonmi je fašizáciou vlády ako celku. V Európskom parlamente sme mali všetky demokratické strany (sociálni demokrati, zelení, liberáli a demokratickí konzervatívci) zásadu, že pri žiadnom návrhu krajnej pravice nehlasujeme, nezúčastňovali sme sa ich aktivít ani formou nesúhlasu: presne preto, ako správne Kostolný vystihol politický fakt, že akákoľvek forma spolupráce s fašistami z nich robí „niečo prijateľné a bežné“. Áno, nespolupráca je práve spôsobom, ako poukazovať na fakt, že fašisti nie sú v žiadnej forme prijateľní ako súčasť nášho spoločenského života. Argument, že majú mandát od voličov, na tom nič nemení; a to dokonca ani vtedy, ak by získali väčšinu: politická ignorancia by sa v takomto prípade musela zmeniť na odboj. Ale tak ďaleko ešte nie sme.
