Psychické násilie a nezákonné vymáhanie poplatkov. Dom pre ukrajinských migrantov ukazuje odvrátenú tvár systému pomoci
Cirkevné zariadenie v Banskej Bystrici neoprávnene vyberalo od ukrajinských utečeniek poplatky, sťažujú sa aj na hrubé zaobchádzanie a urážky.
Andrea Horváthová od marca pomáha ako dobrovoľníčka ukrajinským utečencom v Banskej Bystrici. Za ten čas už podľa vlastných slov riešila všeličo – od pomoci s vybavovaním ubytovania a hľadaním práce až po sprostredkovanie liečby a hospitalizácie na psychiatrii.
Keď jej 12. júla zavolala Ukrajinka Viktoria (meno sme na jej žiadosť zmenili) s prosbou, či by jej mohla pomôcť pri hľadaní nového ubytovania, začala sa zaujímať, prečo odchádza z predošlého miesta.
Viktoria jej povedala, že doteraz bývala v Dome pre migrantov u spasiteliek v Banskej Bystrici, ktorý vedie Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Od začiatku vojny na Ukrajine tam ubytovali okolo 40 ukrajinských rodín. Opis pomerov, ktoré vládnu v budove kláštora, Andreu znepokojil. Keďže Viktoria bola počas telefonátu zjavne rozrušená, na plánované osobné stretnutie Andrea zavolala aj členku regionálneho tímu Ligy za duševné zdravie.
Na stretnutí sa od Viktorie dozvedeli, že koordinátorka zariadenia začala už koncom mája požadovať od utečeniek podpísanie dohody o dobrovoľnom príspevku, podľa ktorej sa zaväzujú platiť mesačne za ubytovanie, stravu a ďalšie služby. Poplatok vo výške 100 eur na dospelú osobu a 50 eur za dieťa majú uhradiť vždy do 15. v mesiaci.
Viktoria pritom po príchode do kláštora podpísala Zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi, v ktorej je uvedené, že môže v tomto zariadení bývať bezplatne od 23. marca do 31. augusta 2022. Podľa zákona o azyle náklady za ubytovanie v takom prípade kompenzuje štát. Na štátny príspevok má nárok len ten, kto poskytne ubytovanie bezodplatne.
Keď Viktoria odmietla dohodu o „dobrovoľnom príspevku“ podpísať, koordinátorka jej povedala, že v tom prípade bude musieť zariadenie opustiť. Preto si začala hľadať nové ubytovanie.
„Pani Viktoria bola počas rozhovoru v psychickej nepohode a premáhala plač. Sťažovala sa aj na nepríjemnú komunikáciu – krik zo strany sestry a pani koordinátorky Michaely Sabov Tettingerovej, na nemožnosť používania kuchyne. Opísala, že v kláštore vládne strach, ľudia sa boja čokoľvek namietať, lebo sa obávajú, že prídu o ubytovanie,“ povedala Andrea Horváthová.
Po komunikácii s Ligou za duševné zdravie sa Andrea podujala dostať do kláštora intervenčný tím Ligy. „Keď sa pokúsila dostať náš tím do tohto konkrétneho zariadenia, bola hrubým spôsobom odmietnutá. Koordinátorka tohto zariadenia mi potom poslala e-mail, v ktorom vyžadovala ospravedlnenie. Pre nás to boli signály, že tam asi nie je niečo v poriadku,“ hovorí riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Liga za duševné zdravie preto oslovila Denník N. „Sme presvedčení, že je načase otvoriť túto tému, lebo je to prípad, na ktorom sa dá ilustrovať, čo sa tu deje pod povrchom a čo by sa malo riešiť zo strany štátu,“ hovorí Vršanský.
Počas dvoch týždňov sme sa postupne rozprávali s utečenkami, ktoré už odišli z kláštora v Banskej Bystrici, aj s tými, ktoré tam ešte stále žijú. Ich opisy naznačujú, že v tomto zariadení zažívali správanie, ktoré má znaky šikany a psychického násilia. Dokumenty, ktoré máme k dispozícii, svedčia o tom, že vedenie zariadenia porušovalo aj zákon.
Tá, ktorá si trúfla odísť
Viktoria býva už viac ako dva týždne v inom zariadení v Banskej Bystrici. „Ani tu to nie je úplne bez problémov, oproti tomu, čo som zažívala v kláštore, sú to však maličkosti,“ hovorí päťdesiatnička, ktorá má dve vysoké školy.
