Denník N

Ako hovoriť s človekom, ktorý neverí na klimatickú zmenu? Presviedčanie sa začína počúvaním, vraví psychologička

Ilustračné foto – Markus Spiske/unsplash.com
Ilustračné foto – Markus Spiske/unsplash.com

Prečo niektorí ľudia zľahčujú alebo popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu? A ako s nimi hovoriť tak, aby prijali fakty?

  • Povýšeneckým správaním si zatvárame komunikačné dvere. V komunikácii sa treba vyhnúť nálepkám, že osoba, ktorá má pochybnosti o klimatickej zmene, je hlupák. „Nálepkovanie ľuďom ubližuje a narobí viac škody ako úžitku,“ vraví psychologička.
  • Tých, ktorí neveria na klimatickú zmenu, možno nahlodať vhodnými otázkami, keď sa pýtame na vysvetlenia javov. Meniť skeptické postoje pomáhajú aj osobné príbehy druhých.

Hovoria, že klimatická zmena neexistuje, a ak existuje, nemôže za ňu človek.

A ak za ňu môže, klimatická zmena nie je hrozba, ale príležitosť, lebo na Slovensku budeme bežne pestovať exotické ovocie a v zime menej ľudí podľahne mrazom.

Napríklad analytik Ján Baránek cez víkend napísal, že súčasné globálne otepľovanie je spôsobené slnečnou aktivitou. Emisie oxidu uhličitého ako príčinu otepľovania planéty označil za hoax.

Pritom vo vedeckej obci vládne absolútna zhoda na tom, že klimatickú zmenu spôsobujú ľudské aktivity, najmä emisie skleníkových plynov.

V tejto chvíli má svet namierené na oteplenie o zhruba 3 stupne Celzia na konci tohto storočia. Aj to je optimistický scenár. Ak sa naplní, vedci predpovedajú ďalší nárast extrémov počasia, častejší výskyt neznesiteľných teplôt, migráciu miliónov či vojny o vodu.

Bijú na poplach

Tento týždeň vyšla štúdia v časopise PNAS, že scenáre globálneho oteplenia o 3 stupne Celzia a viac sú „nebezpečným spôsobom nepreskúmané“.

Autori štúdie varujú, že také globálne oteplenie nespôsobí len vyššie teploty, pretože povedie k otrasom v spoločnosti vrátane finančných kríz, vojenských konfliktov alebo ďalších pandémií. „Tie by mohli spôsobiť ďalšie katastrofy“, vraví pre denník Guardian hlavný autor štúdie Luke Kemp z Cambridgeskej univerzity.

Ak prekročíme isté zlomové body v životnom prostredí, kaskádovito by sa mohli spustiť ďalšie procesy, ktoré sú v tejto chvíli málo preskúmané. Radí sa k nim aj úbytok stratokumulových oblakov, ktorý by mohol spôsobiť dodatočné oteplenie o 8 stupňov Celzia.

V spomínanej štúdii z PNAS sa vedci pýtajú, či by súčasná zmena klímy „mohla viesť k celosvetovému kolapsu spoločnosti alebo dokonca k vyhynutiu ľudstva“.

Vedecká komunita teda bije na poplach, že situácia je vážna, podľa časti z nej dokonca natoľko, že nám môže hroziť vyhynutie.

V tomto texte vysvetlíme, prečo niektorí ľudia zľahčujú alebo dokonca popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu. A ako s nimi hovoriť tak, aby prijali fakty?

Sťahujú sa nad nami mračná klimatickej krízy? Ilustračné foto – Rohan Kelly/Daily Telegraph, World Press Photo, TASR/AP

O počúvaní

Pravdepodobnosť, že človek, ktorý neverí na klimatickú zmenu, zmení na tému názor, sa zvyšuje, ak sa s ním komunikuje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Klimatická kríza

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie