Ako hovoriť s človekom, ktorý neverí na klimatickú zmenu? Presviedčanie sa začína počúvaním, vraví psychologička

• Povýšeneckým správaním si zatvárame komunikačné dvere. V komunikácii sa treba vyhnúť nálepkám, že osoba, ktorá má pochybnosti o klimatickej zmene, je hlupák. „Nálepkovanie ľuďom ubližuje a narobí viac škody ako úžitku,“ vraví psychologička.
• Tých, ktorí neveria na klimatickú zmenu, možno nahlodať vhodnými otázkami, keď sa pýtame na vysvetlenia javov. Meniť skeptické postoje pomáhajú aj osobné príbehy druhých.

Hovoria, že klimatická zmena neexistuje, a ak existuje, nemôže za ňu človek.

A ak za ňu môže, klimatická zmena nie je hrozba, ale príležitosť, lebo na Slovensku budeme bežne pestovať exotické ovocie a v zime menej ľudí podľahne mrazom.

Napríklad analytik Ján Baránek cez víkend napísal, že súčasné globálne otepľovanie je spôsobené slnečnou aktivitou. Emisie oxidu uhličitého ako príčinu otepľovania planéty označil za hoax.

Pritom vo vedeckej obci vládne absolútna zhoda na tom, že klimatickú zmenu spôsobujú ľudské aktivity, najmä emisie skleníkových plynov.

V tejto chvíli má svet namierené na oteplenie o zhruba 3 stupne Celzia na konci tohto storočia. Aj to je optimistický scenár. Ak sa naplní, vedci predpovedajú ďalší nárast extrémov počasia, častejší výskyt neznesiteľných teplôt, migráciu miliónov či vojny o vodu.

Bijú na poplach

Tento týždeň vyšla štúdia v časopise PNAS, že scenáre globálneho oteplenia o 3 stupne Celzia a viac sú „nebezpečným spôsobom nepreskúmané“.

Autori štúdie varujú, že také globálne oteplenie nespôsobí len vyššie teploty, pretože povedie k otrasom v spoločnosti vrátane finančných kríz, vojenských konfliktov alebo ďalších pandémií. „Tie by mohli spôsobiť ďalšie katastrofy“, vraví pre denník Guardian hlavný autor štúdie Luke Kemp z Cambridgeskej univerzity.

Ak prekročíme isté zlomové body v životnom prostredí, kaskádovito by sa mohli spustiť ďalšie procesy, ktoré sú v tejto chvíli málo preskúmané. Radí sa k nim aj úbytok stratokumulových oblakov, ktorý by mohol spôsobiť dodatočné oteplenie o 8 stupňov Celzia.

V spomínanej štúdii z PNAS sa vedci pýtajú, či by súčasná zmena klímy „mohla viesť k celosvetovému kolapsu spoločnosti alebo dokonca k vyhynutiu ľudstva“.

Vedecká komunita teda bije na poplach, že situácia je vážna, podľa časti z nej dokonca natoľko, že nám môže hroziť vyhynutie.

V tomto texte vysvetlíme, prečo niektorí ľudia zľahčujú alebo dokonca popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu. A ako s nimi hovoriť tak, aby prijali fakty?

O počúvaní

Pravdepodobnosť, že človek, ktorý neverí na klimatickú zmenu, zmení na tému názor, sa zvyšuje, ak sa s ním komunikuje s rešpektom a úctivo.

Povýšeneckým správaním sa, naopak, zatvárajú komunikačné dvere. Podľa psychologičky Miroslavy Šudily Žilinskej ľudia chápu, že takáto stratégia nefunguje, ak sa vžijú do roly presviedčaného. „Ak by nás chceli presvedčiť, že sa v niečom mýlime, ale spôsobom, že by nás vôbec nevypočuli a nezaujímala by ich naša strana príbehu, hrozilo by, že by sme sa len utvrdili v pôvodnom stanovisku, ktoré by sme hájili ešte silnejšie,“ dodala Šudila Žilinská.

Psychologička pôsobí v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV. Založila aj neformálnu iniciatívu Psycho za klímu a aktívne sa zapája aj v združení Znepokojené matky.

Uvedený jav sa nazýva efekt opačného účinku, v angličtine backfire effect. Znamená, že ľudia sa utvrdia v pôvodnom stanovisku, akokoľvek mylnom, ak majú pocit, že jeho zmena je spojená s ohrozením vlastnej identity. „Ak by si priznali omyl, stratili by tvár,“ dodáva Šudila Žilinská.

Preto sa zabarikádujú v pôvodnej pozícii, lebo nie je spojená s konfrontáciou s negatívnymi pocitmi, že sú hlupáci, ktorí uverili nezmyslom o klimatickej zmene.

Efektívne presviedčanie sa preto začína „počúvaním a úprimnou snahou porozumieť, prečo má daný človek istý svetonázor“, vraví psychologička Šudila Žilinská z SAV.

V takom prípade je zmena postojov možná, ale „neudeje sa po jednom rozhovore“.

V komunikácii sa treba vyhnúť aj nálepkám, že osoba, ktorá má pochybnosti o klimatickej zmene, je hlupák či konšpirátor. „Nálepkovanie ľuďom ubližuje a narobí viac škody ako úžitku. My si síce uľavíme, ale konflikt len vyhrotíme,“ vraví Šudila Žilinská a dodáva: „Ľudia sú ochotní meniť svoje názory, keď sa cítia bezpečne a nemusia čeliť výsmechu.“

Ako klásť otázky

Ľudia bežne trpia ilúziou hĺbky vysvetlenia (v angl. illusion of explanatory depth). Jav znamená, že preceňujeme svoje znalosti a máme pocit, že do hĺbky rozumieme veciam, v ktorých sme v skutočnosti iba laici.

Táto ilúzia sa mnohokrát testovala aj na predmetoch bežnej spotreby ako bicykel alebo zips.

Príbuzný výskum ukazuje, že odporcovia vedy majú najväčšiu sebadôveru, ale najmenšie znalosti.

Osoba, ktorá popiera alebo zľahčuje klimatickú zmenu, tak môže mať subjektívny pocit, že téme dokonale rozumie, lebo videla na Facebooku príspevok, že „klimatická zmena je hoax“, no v skutočnosti má iba povrchné znalosti, ktoré vychádzajú z nedôveryhodných zdrojov.

Ľudí, ktorí neveria na klimatickú zmenu, možno nahlodať otázkami, keď sa pýtame na vysvetlenia javov. Ak človek zistí, že celkom nedokáže vysvetliť svoje pochybovačné presvedčenia, spokornie, lebo si uvedomí, že téme úplne nerozumie. V takom prípade sa skôr obráti k expertom a vedeckému konsenzu.

Psychologička Šudila Žilinská však dodala, že veľmi záleží na tom, s akým cieľom kladieme otázky. „Ak je naším cieľom nachytať človeka, vytvárame tým podhubie pre konflikt. Osoba sa začne ohradzovať, že ju chytáme za slovíčka a začne klásť protiotázky, na ktoré asi nebudeme vedieť úplne zareagovať, ak nie sme klimatológovia.“

Šanca na zmenu názorov je, ak na človeka netlačíme, aby okamžite zmenil názor, a ak z dialógu cíti, že náš záujem o pochopenie jeho postojov je úprimný. „Potom je šanca na kultivovaný dialóg.“

Zdroje, fauly a osobné príbehy

Pýtať sa treba aj na zdroje informácií skeptika: Odkiaľ to máte? Prečo veríte človeku na sociálnej sieti, ktorého nepoznáte? Prečo dôverujete laikovi a nie klimatológom?

Ak uvedené otázky nebude skeptik vnímať ako útok, zvyšuje sa šanca na zmenu postojov, lebo si uvedomí, že presvedčenia, ktoré prebral, nie sú „pravdy vytesané do kameňa“.

Skeptik či pochybovač sa môže uchyľovať k logickým faulom a môže sa dopúšťať napríklad klamu neúplných dôkazov (z angl. cherry picking). V takom prípade spomenie iba príklady v prospech jeho argumentu, ale všetky ostatné odignoruje.

Argumentačné fauly by projektnsk on Scribd

Je užitočné, ak takú osobu upozorníme na fauly, aby sa argumentovalo korektne, no odvrátenou stranou toho je, že nám môže uniknúť, „čo sa chce povedať“. Aj takýmto spôsobom si možno zatvárať komunikačné dvere – preto sa ako užitočné javí pristupovať k názorovému oponentovi čo najústretovejšie.

Podľa psychologičky Šudily Žilinskej pomáhajú meniť skeptické postoje aj osobné príbehy druhých ľudí, „ktorí sa správajú podľa toho, aký majú svetonázor“. „Už to môže byť inšpirujúce.“

Osobu, ktorá pochybuje o vplyve ľudských aktivít na klimatickú zmenu, tak môže nahlodať osobný príbeh človeka, ktorý vedome nelieta na dovolenky, v meste sa presúva pešo, na bicykli alebo v MHD, každé tri roky si nekupuje nové auto, konzumuje len lokálne potraviny alebo dôsledne separuje minimum odpadu, ktorý vyprodukuje.

Päť percent nepovažuje klimatickú zmenu za vážny problém

Podľa výskumu Slovenská klíma 2022 až 74 percent opýtaných považuje dôsledky zmeny klímy na Slovensko za závažné a tri štvrtiny súhlasia s tým, aby sme sa usilovali o dosiahnutie uhlíkovej neutrality. „Zmenu klímy, naopak, spochybňuje menej ako 5 percent oslovených,“ dodáva Tomáš Chabada, člen tímu a environmentálny sociológ.

Sociologička Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV pre Denník N povedala, že podľa staršieho výskumu Special Eurobarometer 513: Climate Change 2021, ktorý sa realizoval v európskych krajinách v marci a apríli minulého roku, 76 percent opýtaných považuje súčasnú klimatickú zmenu za „veľmi vážny problém“ a 18 percent za „dosť vážny problém“.

Zvyšných okolo 5 percent respondentov s klimaskeptickými postojmi „sa vo výskumoch ukazuje na stabilne nízkej úrovni“, konštatuje Strapcová.

Uvedený prieskum z roku 2021 ukázal, že na Slovensku je podiel ľudí s vážnymi obavami o klímu zhruba na úrovni priemeru EÚ. Podiel klimatických pochybovačov je u nás nižší (4 percentá) ako priemer EÚ (7 percent).

„Deväťpercentný podiel odpovedí ‚neviem, nedokážem odpovedať‘, naznačuje, že pri otázkach o klimatickej zmene časť [slovenskej] verejnosti nad odpoveďami skôr zaváha,“ vraví sociologička Strapcová. Časť ľudí je nerozhodná, lebo nemajú informácie, iní váhajú pre nezáujem o tému a ďalší z dôvodu, že „ich viac trápia iné problémy“, dodala sociologička.

Hoci je podiel tých, ktorí zľahčujú alebo popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu, na Slovensku pomerne nízky a drží sa na úrovni okolo 5 percent, Šudila Žilinská krotí nadšenie a hovorí o opatrnosti. „Ak by sme sa ľudí pýtali do hĺbky, možno by sme zistili, že síce klimatickú zmenu nepopierajú, ale myslia si, že sa nás netýka alebo sa nás ani týkať nebude.“ Psychologička si preto myslí, že v budúcnosti sa počet klimaskeptikov môže meniť.

Sociologička Strapcová povedala, že postoje ľudí, ktorí zľahčujú alebo popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu, sa v čase menia, hoci ich počet je pomerne stabilný. Podľa nej prešli v ostatnom období od tvrdení, že „sa vôbec nič nedeje, k akceptovaniu faktu klimatickej zmeny, avšak s vysvetleniami, že ‚je to prirodzená zmena‘, ‚príroda si s tým poradí‘ a podobne“.

Korene a hĺbka nedôvery

Psychologička Šudila Žilinská povedala, že „nedôvera ku klimatickej zmene má rôzne korene aj hĺbku“. Spektrum ľudí, ktorí neveria na klimatickú zmenu alebo ju zľahčujú, je široké a nepatria doň len ľudia, ktorí preberajú názory sociálnej skupiny, s ktorou sa identifikujú, ale aj tí, ktorí váhajú, lebo nemajú dostatok informácií.

Pre ďalších môže byť popieranie klimatickej zmeny obranným mechanizmom, lebo „je pre nich ľahšie veriť, že problém nie je až taký vážny“, vraví psychologička z SAV. Preto dúfajú, že vedci sa mýlia alebo sú optimisti, a veria, že vedecký pokrok si s problémom poradí. Vedecký konsenzus tak nemusia odmietať preto, že by boli proti vede, ale preto, že nesúhlasom redukujú vlastné neistoty a úzkosť.

Časť klimatických skeptikov tvoria aj tvrdí popierači, ktorí sú a priori proti mainstreamu a vedeckému konsenzu. Ich názory sú aj v iných oblastiach antisystémové a takí ľudia „neveria očkovaniu, majú nízku dôveru v inštitúcie a nedôverujú takmer akýmkoľvek oficiálnym zdrojom informácií“, vraví sociologička Strapcová.

Vedkyňa z SAV ešte podotkla, že vyššia aktuálna mobilizácia environmentálneho hnutia vyvoláva reakciu druhej strany, teda klimaskeptikov. „No u nás sa zdá, že sú málo organizovaní.“

Rola politických elít

Názorové rozdiely na klimatickú zmenu u nás v najväčšej miere vysvetľuje vzdelanie, vraví sociologička Strapcová. Podľa nej na téme klimatickej zmeny záleží mladým aj seniorom a nie je vekovo ohraničená.

Na túto problematiku citlivejšie reagujú obyvatelia z oblastí s environmentálnymi záťažami. „Je to prirodzené, s priamym ohrozením rastú aj obavy,“ dodala vedkyňa z SAV.

V porovnaní s Českom sme na tom lepšie, čo sa týka postojov ku klimatickej zmene. U našich západných susedov tvorí podiel tých, ktorí nepovažujú klimatickú zmenu za vážny problém, až 15 percent (u nás 4 %), uvádza spomenutý európsky prieskum z minulého roku.

Svoju rolu tu zohrávajú aj politické elity – verejný diskurz v Česku v tomto smere významne poznačil bývalý český prezident a premiér Václav Klaus, ktorý bežne šíri lži o globálnom otepľovaní.

V USA zase bývalý americký prezident Donald Trump tvrdil, že „globálne otepľovanie je hoax“ a vymysleli ho Číňania, aby spravili americkú ekonomiku menej konkurencieschopnou.

Na Slovensku, naopak, pozitívne zapôsobilo ocenenie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá si v roku 2016 prevzala medzinárodnú Goldmanovu cenu za životné prostredie. Podľa Strapcovej slovenská verejnosť vníma aj ďalšie kroky prezidentky, napríklad plán uhlíkovo neutrálnej prezidentskej kancelárie predstavený v roku 2020 či návštevy miest s environmentálnymi záťažami ako rieka Slaná.

„Je na politikoch, aby vysvetľovali a propagovali nové ekonomické ciele ako príležitosť, nie ako ohrozenie. V tomto sú očakávania pri prechode na zelenú ekonomiku verejnosťou vnímané skôr pozitívne. Samozrejme, politikom nahráva súčasné dianie a rastúce obavy z klimatickej zmeny – extrémy počasia, teplo, nedostatok vody a iné,“ vraví Strapcová z SAV.

Sociologička je presvedčená, že „kultúra verejnej diskusie o klimatickej zmene u nás rastie“ a hlúpe argumenty sú zdrojom zahanbenia.

Voľte konkrétne príklady

Jednou z príčin klimatickej nečinnosti je, že klimatická zmena sa javí ako abstraktný problém, ktorý sa netýka nás, ale abstraktnej masy niekde ďaleko v neurčitom čase.

Prejavy klimatickej zmeny však možno pozorovať aj u nás, napríklad v podobe extrémov počasia, keď dlhodobé sucho striedajú prívalové lejaky.

Vlny horúčav budú v našom regióne iba pribúdať, takisto požiare, varujú vedci.

Aj na Slovensku si už ľudia všímajú, že voda v studniach klesá alebo nie je. „Pri presviedčaní treba ľuďom vysvetľovať, ako sa ich konkrétne dotýka klimatická zmena a čo znamená pre región, v ktorom žijú,“ vraví psychologička Šudila Žilinská z SAV.

Mnohé výskumy ukazujú, že abstraktné myslenie nám veľmi nejde, zato oveľa viac vynikáme v príbehoch, kde vystupujú konkrétni ľudia s konkrétnymi problémami. Zrejme to má evolučné vysvetlenie – sme spoločenské tvory a naša schopnosť prežiť súvisela so schopnosťou orientovať sa v našej komunite a jej spletitých vzťahoch (odhalenie podvodníka, nespoliehanie sa naňho a iné).

Dilemám, ktoré sa rámcujú ako sociálne problémy s konkrétnymi ľuďmi, tak rozumieme oveľa lepšie ako rovnakým dilemám v podobe abstraktných problémov.

Podobnú myšlienku vyjadruje aj fráza „jedna smrť je tragédia, milión je štatistika“ – naše srdcia rozochvejú konkrétni ľudia s konkrétnymi príbehmi, zato k abstraktnej mase sme ľahostajní.

Pomenujte ľudové intuície

Ľudia majú silné intuície – často úplne mylné – o tom, ako funguje svet.

Napríklad v článku z roku 2007 z časopisu Science sa vedci pýtali, ako sa bude pohybovať lopta, keď vyletí zo zakrivenej trubice. Autori zistili, že až 40 percent vysokoškolákov bolo mylne presvedčených, že dráha loptičky bude zakrivená, hoci v skutočnosti je rovná.

Ľudové intuície a „zdravý rozum“ môžu byť v rozpore aj so zložitými klimatickými modelmi.

Svetoznámy popularizátor vedy Derek Muller (jeho hlavný kanál Veritasium má 12,5 milióna odberateľov) v roku 2016 v rozhovore pre Denník N povedal, ako pracovať s laickými intuíciami ľudí (užšie školákov): „Pred tým, než im vysvetlíte, čo o danej téme vie veda, nemôžete ich intuície ignorovať a obísť ich. Chybné názory musíte pomenovať. Ak to nespravíte, študenti sa v nich iba utvrdia. Potom budú silnejšie ako čokoľvek, čo ich naučíte.“

Intuícia či zdravý rozum môže napríklad kázať, že klimatická zmena nie je, lebo na Orave či inde na Slovensku napadlo tohto januára pol metra snehu. Takej intuícii sa treba postaviť a nekonfliktným spôsobom vysvetliť, že existuje rozdiel medzi počasím na danom území a klimatickým systémom. Momentálny mráz v Poprade preto nijako nevylučuje, že sa globálne otepľuje.

V takýchto prípadoch nestačí, ak sa len odvoláme na vedecký konsenzus, pretože skeptikovi treba poskytnúť hodnoverné vysvetlenie javu. Inak sa svojich intuícií nevzdá, čo potvrdzuje aj denník Guardian, keď píše, že „medzeru v znalostiach treba vyplniť presvedčivým vysvetlením“.

Poskytnite príklady, čo robiť

Negatívny postoj ku klimatickej zmene môže byť spôsobený aj tým, že človek nevie, ako sa má správať. „Ľuďom pomôže, ak sa im dajú príklady, čo môžu robiť,“ konštatuje psychologička Miroslava Šudila Žilinská z SAV.

Ak je téma príliš komplikovaná – čo platí pre klimatickú zmenu –, pre niekoho môže byť jednoduchšie rezignovať a svoj odovzdaný postoj následne ospravedlniť tým, že „vedecká komunita je rozdelená“ alebo „problém nie je vážny“.

V takých prípadoch možno vysvetliť, že existuje veľa činností, ktoré sa dajú vykonať v boji s klimatickou zmenou. Najefektívnejšie z nich sa týkajú dopravy. „Život bez auta znižuje emisie skleníkových plynov v priemere o dve tony CO₂ na osobu ročne. Ak sa človek vyhne jednému diaľkovému spiatočnému letu, emisie znižuje v priemere o 1,9 tony. To zodpovedá prejdeniu viac ako 16-tisíc kilometrov typického auta z EÚ,“ zhŕňa pre portál Conversation Max Callaghan z University of Leeds. Odborník sa zaoberá tvorbou politík v oblasti klimatickej zmeny.

Uhlíkovú stopu možno znižovať aj zmenou stravovacích návykov, lebo vysoké emisie sú spojené najmä s chovom oviec a hovädzieho dobytka.

Ďalšie úspory možno dosiahnuť tepelnými čerpadlami či solárnymi panelmi na dome, nižšou spotrebou či nákupom lokálnych potravín, ktoré do našich obchodov neletia cez pol sveta.

Poznajte svoje publikum

Morálny psychológ Jonathan Haidt (autor populárnej knihy Morálka ľudskej mysle) hovorí, že existuje päť morálnych základov či dimenzií – ujma, spravodlivosť, lojalita, autorita (poslušnosť a rešpekt) a (duchovná) čistota –, cez ktoré posudzujeme svet.

Spory medzi liberálmi a konzervatívcami plynú z toho, že kladú rôzny dôraz na odlišné morálne dimenzie, myslí si Haidt. Liberáli napríklad argumentujú, že manželstvá pre páry rovnakého pohlavia by sa mali zaviesť z toho dôvodu, lebo opačný stav je škodlivý a nespravodlivý (prvá a druhá morálna dimenzia). No pre konzervatívcov je taká požiadavka v rozpore s autoritou a tradíciou (lojalita), ku ktorej sa hlásia.

Tento psychologický model nie je bez kritiky, v každom prípade podnecuje úvahy, že ak máme presvedčiť protistranu, musíme na to využiť morálne dimenzie či jazyk, ktoré sú jej vlastné.

Argumentom za zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia by preto konzervatívci mali načúvať viac, ak sa povie, že ide o vlastencov oddaných krajine (dimenzia lojality).

Podobne by to mohlo byť aj s témou klimatickej zmeny – pre človeka, ktorý je za minimum regulácií, môžu byť opatrenia na boj s klimatickou zmenou spojené s neprijateľnými zásahmi štátu. Preto nebude dostatočne citlivý na argumenty o škodách (dimenzia ujmy a nespravodlivosti), ktoré spôsobuje klimatická zmena.

Ako argumentovať v tomto prípade? „Zástanca voľného trhu, ktorý popiera globálne otepľovanie, by mohol byť oveľa vnímavejší, keby ste mu vysvetlili, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie by mohol viesť k technologickému pokroku a hospodárskemu rastu,“ píše pre Guardian Dave Robson, autor viacerých kníh o ľudskom mozgu a správaní.

V podstate to znamená, aby „sme poznali svoje publikum“ (z angl. know your audience) a prihovárali sme sa mu jazykom, na ktorý je dostatočne citlivé a rozumie mu.

Malé víťazstvá

Pri argumentácii možno vychádzať aj z toho, že postoje ku klimatickej zmene – akokoľvek pochybné – nikoho nedefinujú v plnej miere.

„Všetci ľudia majú viacero identít,“ konštatuje pre Guardian psychológ Jay Van Bavel z New York University. Tak sa môžeme identifikovať aj ako starostliví rodičia, láskaví manželia, kutili, športovci či bezpeční šoféri.

Ak človeka pre jeho odmietavé postoje ku klimatickej zmene úplne neodsúdime a vyzdvihneme iné dobré vlastnosti, ktoré má, ochotnejšie bude načúvať argumentom vedeckej komunity.

Pre tých, ktorí presviedčajú, platí, aby boli realisti a nemysleli si, že stačí jeden rozhovor na zmenu postojov iných. Počíta sa aj malý pokrok a netreba sa obviňovať zo zlyhania, ak nenastane úplná zmena presvedčení.

„Musíte sa uspokojiť s malými víťazstvami a musíte robiť kompromisy,“ povedal v tejto súvislosti pre BBC psychológ Sander van der Linden z Cambridgeskej univerzity.